Poznámky z
Poznámky z
Poznámky z
Poznámky z
CHÉMIE
pre 2. ro%0Å„ník
gymnázií
a strednżch a
kôl
Zdroj: http://www.zones.sk
Pou~
ívanie materiálov zo ZONES.SK je povolené bez obmedzení iba
na osobné Å›%0Å„ely a akéko>
vek verejné publikovanie je bez
Autor: Martin Slota
predchádzajÅ›ceho sÅ›hlasu zakázané.
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
Anorganická chémia
Opakovanie z 1. ro%0Å„níka
" pod>
a elektrónovej konfigurácie valen%0Å„nej vrstvy delíme prvky na s, p, d a f
" prvky s a p:
" prvky s:
" I.A (s1) a II.A (s2)skupina
" ns1  2
" prvky p:
" III.A (ns2 np1)  VIII.A (ns2 np6)
" ns2 np1  6
" neprechodné
" s pribÅ›dajÅ›cim protónovżm %0Å„íslom si vyp:
H
ajÅ› valen%0Å„nÅ› sféru
" na poslednej vrstve majÅ› to>
ko elektrónov ko>
ko je %0Å„íslo ich skupiny
" prvky d:
" I.B  VIII.B (III.B  VIII.B; I.B  II.B)
" ns2 (n-1)d1  10
" prechodné
" s pribÅ›dajÅ›cim protónovżm %0Å„íslom si vyp:
H
ajÅ› predposlednÅ› valen%0Å„nÅ› sféru
" prvky f:
" vnÅ›torne prechodné
" s pribÅ›dajÅ›cim protónovżm %0Å„íslom si vyp:
H
ajÅ› predpredposlednÅ› sféru
" lanthanoidy  4f, aktinoidy  5f
Prvky p
VIII.A skupina (prvky p6  vzácne plyny)
" He, Ne, Ar, Kr, Xe, Rn
" do 1962 boli ozna%0Å„ované ako inertné (nezlÅ›%0Å„ivé)  vtedy prvé zlÅ›%0Å„eniny (XeF6, XeO3)
" okrem He majÅ› va
etky ns2 np6 Ò! 8 e - stabilná konfigurácia (He má tie~
stabilnÅ› konfiguráciu, ale iba 1s2)
" vżskyt  atmosféra (hlavne He)
" získavanie  frak%0Å„ná destilácia
" He:
" najni~
a
ia teplota topenia a varu zo va
etkżch plynov
" má ve>
mi malÅ› viskozitu, supravodivose
a supratekutose

" pou~
itie  ochrannż plyn, osvet>
ovacie trubice
" Rn (rádioaktívny)  lie%0Å„ebné Å›%0Å„ely (napr. lie%0Å„enie rakoviny)
VII.A skupina (prvky p5  halogény)
" F, Cl, Br, I, At
" klesá elektronegativita, reaktívnose
, stÅ›pa protónové %0Å„íslo
" ns2 np5
" ve>
mi reaktívne:
a) X + e X
b) X2  kovalentná nepolárna väzba
" vo>
ne sa nevyskytujÅ›
" fluór  zuby, kosti; z minerálov, %0Å„aju
" chlór  dezinfekcia, v NaCl
" bróm  bromhexin  lie%0Å„enie chorôb dżchacích ciest
" jód  proti strume, dezinfekcia (jódová tinktÅ›ra), sublimuje
" bezkyslíkaté zlÅ›%0Å„eniny:
" halogenvodíky  HF, HCl, HBr, HI:
" príprava  H2 + X2 2HX
H2O
2
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
HX  kyselina Xvodíková
" HCl (kyselina)  dôle~
itá pre priemysel; v naa
om ~
alśdku
" kyseliny sÅ› a~
na HF silné
" halogenidy:
" soli bezkyslíkatżch kyselín
" iónové (s s prvkami), atómové (stred periodickej sÅ›stavy prvkov), molekulové (s prvkami s vysokżm
oxida%0Å„nżm %0Å„íslom)
" príprava:
1. priame zlu%0Å„ovanie (2Fe + 3 Cl2 2FeCl3)
2. kyselina + kov (Zn + 2HCl ZnCl2 + H2)
3. neutralizácia (KOH + HCl KCl + H2O)
" dobrá rozpustnose
vo vode
" kyslíkaté zlÅ›%0Å„eniny halogénov:
" príprava  len nepriamo, priamo sa s kyslíkom nezlu%0Å„ujÅ›
1. oxidy:
" pri be~
nej teplote neznáme
" najznámeja
í  I2O5  pevná krya
talická látka
" OF2  fluorid kyslíka (nie je to oxid  vzniká, lebo F má vya
a
iu elektronegativitu ne~
O)
2. kyslíkaté kyseliny halogénov:
" najznámeja
ie  HClO, HClO2, HClO3, HClO4
" tżmto smerom stÅ›pa oxida%0Å„né %0Å„íslo Ò! stÅ›pa stabilita Ò! klesajÅ› reduk%0Å„né vlastnosti; rastie sila kyseliny
" chlórnany:
" príprava:
" chlór + hydroxid s-prvku
" Cl2 + 2NaOH NaClO + NaCl + H2O
zmes  bieliaci lśh na bielenie a odfarbovanie
" 2Cl2 + Ca(OH)2 Ca(ClO)2 + CaCl2 + H2O
zmes  chlórové vápno  dezinfekcia
" chlore%0Å„nany:
" príprava:
1. tepelnż rozklad chlórnanov
2. reakcia chlóru s hydroxidom alkalického kovu za zvża
enej teploty
3Cl2 + 6NaOH NaClO3 + 5NaCl + 3H2O
ni%0Å„enie buriny
" chloristany:
" príprava  pomalż tepelnż rozklad chlore%0Å„nanov
4KClO3 3KClO4 + KCl
pyrotechnika
VI.A skupina (prvky p4  Chalkogény)
1. `
truktśra:
" O: [2He] 2s2 2p4
8
" S: [10Ne] 3s2 3p4
16
3p
" S: [10Ne] 3s “!Ä™! “!Ä™! “! “!
16
3p
" S*: [10Ne] 3s “!Ä™! “! “! “! 3d “!
16
3p
" S**: [10Ne] 3s “! “! “! “! 3d “! “!
16
" takto  H2SO4 a SF6
" Se: [18Ar] 4s2 3d10 4p4
34
" Te: [36Kr] 5s2 4d10 5p4
52
" Po: [54Xe] 6s2 4f14 5d10 6p4
84
" stabilizácia elektrónovej konfigurácie prebieha:
1. vytvorením aniónu Y + 2e- Y2-  takto vznikajÅ› iónové zlÅ›%0Å„eniny
2. vytváranie spolo%0Å„nżch elektrónovżch párov  kovalentné zlÅ›%0Å„eniny:
3
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
a) dve jednoduché väzby  H2O
b) jedna dvojitá väzba  O2
2. Vżskyt:
" S:
" elementárna forma
" sulfidy (galenit PbS, sfalerit ZnS, pyrit FeS2, chalkopyrit CuFeS2)
" sírany (Na2SO4 . 10 H2O  Glauberova so>
, CaSO4  sádrovec)
" sulfán  H2S (ten v zemnom a sope%0Å„nom plyne)
" Se, Te  v prírode vzácne
" Po  ve>
mi vzácny kov  v smolinci
3. Vżznam:
" S:
" vżznamnż biogénny prvok (vlasy, rohovina, ...)
" na lie%0Å„enie ko~
nżch chorôb
" zápalky, vulkanizácia kau%0Å„uku
" Se  antioxidant, biogénny prvok, na prevenciu proti civiliza%0Å„nżm chorobám, posilH
uje imunitnż systém, do
fotobuniek, foto%0Å„lánkov, na usmerH
ovanie elektrického prÅ›du
" Te  a
peciálne zliatiny, polovodi%0Å„e, farebné sklá
" Po  rádioaktívne
4. Fyzikálne vlastnosti:
" S:
" tuhá, ~
ltá látka
" viaceré krya
tálové a
truktśry
" alotropia  v závislosti od vonkaja
ích podmienok (T, p) sa prvok vyskytuje vo viacerżch krya
talickżch
a
truktśrach
" alotropické modifikácie  rôzny vzh>
ad, a
truktśra, ve>
kose

" 2 alotropické modifikácie:
1. kosoa
tvorcová = rombická = Ä…-síra
2. jednoklonná = monoklinická = ²-síra
" teplota premeny = 96 ÚC
" základná a
truktśrna jednotka molekuly  S8:
1. 2.
" v kosoa
tvorcovej AM sÅ› iba 2. a tie do seba zapadajÅ› Ò! vya
a
ia hustota
" v jednoklonnej AM sa striedajÅ› 1. a 2. (2., 1., 2., 1., ...)
" amorfné formy síry:
" plastická síra  vzniká prudkżm ochladením roztavenej síry, je mäkká, dá sa miesie
a vye
ahovae
do
tvaru vlákien, nie je stála a tvrdne (otváranie prstencov S8)
" sírny kvet  jemnż práa
ok, vzniká ochladením pár vriacej síry; prstence S8 sa neotvárajÅ›
" Se, Te, Po:
" tuhé látky
" s rastÅ›cim protónovżm %0Å„íslom stÅ›pa kovovż charakter
5. Chemické vlastnosti:
" zlÅ›%0Å„eniny síry:
" sulfán (sírovodík) H2S:
4
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" bezfarebnż, jedovatż, smrad>
avż plyn (ako skazené vajcia)
" málo rozpustnż vo vode
" Kippov prístroj  FeS + 2HCl H2S + FeCl2  laboratórna príprava sírovodíka
" zavedením do vody získavame slabÅ› dvojsżtnu kyselinu sulfánovÅ› (H2S), ktorá má dva druhy solí:
" S2-  sulfidy
" HS-  hydrogénsulfidy
" má iba reduk%0Å„né Å›%0Å„inky
" kyslíkaté zlÅ›%0Å„eniny (IV, VI):
" oxid siri%0ńitż SO2:
" bezfarebnż, jedovatż plyn, ktorż drá~
di dżchacie cesty
" vzniká z neho kyslż dá~

(rastliny, budovy)
" oxida%0Å„né i reduk%0Å„né Å›%0Å„inky:
2SO2 + O2 2SO3  reduk%0Å„né vlastnosti SO2
SO2 + 2H2S 3S + 2H2O  oxida%0Å„né vlastnosti SO2, reduk%0Å„né vlastnosti H2S
" zavedením SO2 do vody vzniká slabá dvojsżtna kyselina siri%0Å„itá H2SO3, ktorá má dva druhy solí:
" SO32-  siri%0Å„itany
" HSO3-  hydrogénsiri%0Å„itany
" SO2 + O2 SO3 (bezfarebnż, jedovatż plyn, ktorż leptá dżchacie cesty)
" kyselina sírová:
" SO3 + H2O H2SO4
" silná dvojsżtna kyselina (a~
98%)
" hydrolżza H2SO4:
H2SO4 + H2O HSO4- + H3O+
HSO4- + H2O SO42- + H3O+
" bezfarebná kvapalina, silne hygroskopická
" s vodou sa miea
a v ka~
dom pomere, pri%0Å„om dochádza k zohrievaniu zmesi Ò! lejeme kyselinu do
vody a nie opa%0Å„ne
" dehydrata%0Å„né Å›%0Å„inky, leptá poko~
ku
" silné oxida%0Å„né Å›%0Å„inky:
H2SO4 (konc.) + Cu CuO + SO2 + H2O
H2SO4 (konc.) + CuO CuSO4 + H2O
H2SO4 (zried.)+ Cu nereaguje
" najdôle~
iteja
ia svetová chemikália
" pou~
íva sa:
" na vżrobu priemyselnżch hnojív (superfosfát)
" na vżrobu syntetickżch vlákien  viskózovż hodváb
" na plnenie akumulátorov
" na vżrobu lie%0Å„iv, farbív, vżbua
nín
" soli:
" SO42-  sírany
" HSO4-  hydrogénsírany
" CaSO4 . 2H2O - sadrovec
" CaSO4 . ½H2O - sadra
" BaSO4  baryt
" ...
V.A skupina (prvky p3)
" N, 15P, 33As, 51Sb, 83Bi
7
stÅ›pa Z, klesá elektronegativita, pribÅ›dajÅ› kovové vlastnosti (2 nekovy, 2 polokovy, 1 kov)
" ns2np3 Ò! 5 e-
" do stabilnej konfigurácie chżbajÅ› 3 e-:
a) X3- nitridy (N3-), fosfidy (P3-)  Na3N, Na3P  energeticky nevżhodné Ò! väzby majÅ› kovalentnż charakter
b) kovalentné zlÅ›%0Å„eniny  naj%0Å„asteja
ie
5
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
c) so vzrastajÅ›cim protónovżm %0Å„íslom klesá stabilita pri O
5 a stśpa pri O
3
" vżskyt v prírode:
" N:
" vo>
ne  N2 (ćłNa"Nćł)  78 % vzduchu
" plyn bez farby a zápachu
" NaNO3  %0Å„ílsky liadok  kedysi  jedinż zdroj na vżrobu HNO3
" biogénny prvok (bielkoviny)
" P:
" apatity  Ca5(PO4)3 (F, Cl)
" biogénny prvok (kosti, nukleové kyseliny)
" As, Sb, Bi  nachádzajÅ› sa v prírode
" zlÅ›%0Å„eniny:
" dusík:
" bezkyslíkaté zlÅ›%0Å„eniny:
" NH3:
" zásaditż charakter
" NH3 + H NH4+ (akceptornodonorná väzba)  vznik amónneho katiónu
" bezfarebnż plyn, zápach, molekuly sa medzi sebou a tie~
s vodou mô~
u spájae
vodíkovżmi
väzbami (slabé väzby  a~
nieko>
ko 100-krát) Ò! vżborná rozpustnose
vo vode
" oxida%0Å„né vlastnosti:
" NH3 + HCl NH4Cl (salmiak, tie~
vżborne rozpustnż v H2O)
" NH3 + H2O NH4OH
" vżroba HNO3:
" N2 + 3H2 2NH3
" 4NH3 + 5O2 4NO + 6H2O
" 2NO + O2 2NO2
" 2NO2 + H2O HNO3 + HNO2
" dusík získame z atmosféry frak%0Å„nou destiláciou (nasávanie, filtrácia, skvapalnenie, destilácia
vzduchu) a vodík získame z vody alebo vodného plynu
" kedysi  2NaNO3 + H2SO4 2HNO3 + Na2SO4
" pou~
íva sa na vżrobu priemyselnżch hnojív, farbív, chladiacich látok
" kyslíkaté zlÅ›%0Å„eniny:
" oxidy:
" N2O  rajskż plyn
" NO, N2O  vżroba HNO3
" N2O3, N2O5
" exhaláty
" HNO3:
" bezfarebná kvapalina, silné oxida%0Å„né Å›%0Å„inky, silná kyselina
" Cu + 4HNO3 Cu(NO3)2 + 2NO2 (najprv NO, ktorż sa s O2 zlś%0ńi na NO2) + 2H2O
" 4Zn + 10HNO3 4Zn(NO3)2 + NH4NO3 + 3H2O
" niektoré kovy (Fe, Al, Cr) pasivuje (vytvorí sa vrstvi%0Å„ka oxidu, ktorá u~
nepustí kyselinu 
alej)
" lÅ›%0Å„avka krá>
ovská (HCl : HNO3 = 3 : 1) rozpÅ›a
e
a aj Au a Pt
" HNO3 + H2O NO3- + H3O+
" iba jedny soli  dusi%0Å„nany (NO3-)
" fosfor:
" 3 alotropné modifikácie:
" biely fosfor  P4
" %0ńervenż fosfor - Pn
" %0Å„ierny fosfor - Pn; siee
ová a
truktśra
" najreaktívneja
í  P4  samozápalnż, dr~
íme ho vo vode
" bezkyslíkaté zlÅ›%0Å„eniny:
" PH3  fosfán
" kyslíkaté zlÅ›%0Å„eniny:
6
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" P4 + 5O2 P4O6 + 2O2 P4O10
" P4O10 (biela krya
talická hygroskopická látka)
" P2O5 + 3H2O H3PO4
" H3PO4:
" stredne silná
" pri be~
nej teplote nemá oxida%0Å„né Å›%0Å„inky, pasivuje vä%0Å„a
inu kovov (aj zriedená)
" zahrievanie  vznik polykyselín  kyseliny H4P2O7 a~
kyselín polyfosfore%0Å„nżch  (HPO3)n
" 3 rady solí  H2PO4- ,HPO42- PO43-
" hnojivá
IV.A skupina (prvky p2)
" C, 14Si, 32Ge, 50Sn, 82Pb
6
" nekov, polokov, polokov, kov, kov
" ns2np2
" C:
" vżskyt:
" biogénny prvok  a
truktśrny prvok va
etkżch organickżch zlÅ›%0Å„enín
" vo vzduchu
" uhlie (hnedé  70 %, %0Å„ierne  80 %, antracit  90 %)
" raa
elina  50 %
" alotropné modifikácie:
" tuha (a
edo%0Å„ierna, vodi%0Å„ Ò! kovové väzby, najreaktívneja
ia)
" diamant (%0Å„íry, nevodi%0Å„ Ò! kovalentné väzby, kubická a
truktśra, stupeH
tvrdosti 10)
" fullerén (C60)
" zlÅ›%0Å„eniny:
" skoro va
etky sÅ› organické, a~
na CO, CO2, H2CO3, soli H2CO3, CS2
" CO:
" vzniká pri nedokonalom spa>
ovaní (nedostatok kyslíka)
" 2C + O2 2CO
" jedovatż plyn, ve>
mi reaktívny, silné reduk%0Å„né Å›%0Å„inky  Fe2O3 + 3CO 2Fe + 3CO2
" jedovatose
:
" namiesto kyslíka via~
e hemoglobín CO a tak zabraH
uje prístupu kyslíka do tela smre

" CO + hemoglobín karbonylhemoglobín
" O2 + hemoglobín oxyhemoglobín
" nachádza sa vo vżfukovżch plynoch
" CO2:
" nedżchate>
nż bezfarebnż plyn, slabé oxida%0Å„né Å›%0Å„inky
" C + O2 CO2 (medzikrok  2CO + O2 2CO2)
" v pivniciach Ò! ochrana  nosenie svie%0Å„ky (ke
zhasne, treba zdrhnśe
)
" vzniká vydychovaním, pri rozklade uhli%0Å„itanov:
" CaCO3 + 2HCl CaCl2 + H2O + CO2
" H2CO3:
" slabá dvojsżtna kyselina
" vzniká rozpÅ›a
e
aním CO2 vo vode (H2O + CO2 H2CO3)
" soli:
" HCO3- - hydrogénuhli%0Å„itany:
" vo vode rozpustné
" tepelnż rozklad hygrogénuhli%0Å„itanov alkalickżch kovov vznikajÅ› uhli%0Å„itany (2NaHCO3 (sóda
bikarbóna) Na2CO3 (sóda) + H2O + CO2)
7
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" sóda bikarbóna  zásada  na trávenie
" sóda  zmäk%0Å„ovanie vody
" NaHCO3 sa pou~
íva v potravinárstve a lekárstve
" CO32- - uhli%0Å„itany:
" a~
na uhli%0Å„itany alkalickżch kovov nerozpustné vo vode
" rozkladajÅ› sa pôsobením kyselín a zahrievaním
" CaCO3 je základnou látkou na vżrobu páleného vápna (CaO  stavebnż materiál)
" z Na2CO3 (sóda) sa vyrába vä%0Å„a
ina sodnżch solí
" CaCO3 + CO2 + H2O Ca(HCO3)2  podstata vzniku krasovżch śtvarov, prechodnej tvrdosti
vody
" Si:
" elementárny  i ke
má a
truktÅ›ru podobnÅ› diamantu, je tmavá a krehká synteticky vyrobená látka (väzby Si  Si sÅ›
slaba
ie ako väzby C  C)
" bezkyslíkaté zlÅ›%0Å„eniny:
" s vodíkom  silán  SiH4
" s halogénmi  halogenidy kremi%0Å„ité  SiX4
" SiF4 + 2HF H2SiF6 (kyselina hexafluorokremi%0Å„itá)
" s kovmi  silicidy
" kyslíkaté zlÅ›%0Å„eniny:
" silné väzby medzi Si a O Ò! základná jednotka a
truktÅ›ry kyslíkatżch zlÅ›%0Å„enín  tetraéder SiO4 (kremík vnÅ›tri
a
tvorstenu)
" SiO2:
" pevná e
a~
ko tavite>
ná látka
" 3 alotropné modifikácie:
" kremeH
:
" %0Å„íry  kria
tá>

" fialovż  ametyst, hnedż  záhneda, ~
ltż  citrín, ru~
ovż  ru~
enín, %0Å„ervenż  karneol, achát
polodrahokamy
" tridymit (pri 870 °C)
" kristobalit (pri 1470 °C)
" jedna z najstáleja
ích zlÅ›%0Å„enín kremíka (rozpÅ›a
e
a sa v HF Ò! HF sa nenosí v sklenenżch nádobách)
" H4SiO4:
" SiF4 + 4H2O H4SiO4 + 4HF
" ak stojí, stráca vodu (vzniká sól, potom gél a nakoniec silikogél)
" rozpustné kremi%0Å„itany vznikajÅ›: SiO2 + MOH M2SiO3 + H2O (M  metal)
" hlinitokremi%0Å„itany  vznikajÅ› nahradením niektorżch atómov kremíka v a
truktśre kremi%0ńitanov atómami
hliníka (najvżznamneja
ie  zeolity a ~
ivce ( kaolinit kaolín porcelán); hlinitokremi%0Å„itan vápenatż 
hlavná zlo~
ka cementov)
" pod>
a stupH
a prepojenia tetraédrov SiO4 ich rozde>
ujeme na kremi%0Å„itany s ostrov%0Å„ekovitou, vrstevnatou a
ree
azcovou a
truktśrou
" sklo:
" Na2O . CaO . 6SiO2  tabu>
ové, f>
aa
kové
" draselné (K2O namiesto Na2O)  tepelne odolné
" chemické  obsahuje B2O3
" olovnaté  optické prístroje
" farebné  obsahujÅ› Co, Cu alebo Cr)
III.A skupina (prvky p1)
" B, 13Al, 31Ga, 49In, 81Tl
5
" nekov, 4 x kov
" ns2np1
" vżskyt:
" nevyskytujÅ› sa vo>
ne
" B  borax  Na2 [B4O5(OH)4] . 8 H2O
8
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" Al  bauxit  Al2O3 . nH2O
" Ga, In, Tl  zriedkavé
" väzby:
" B  kovalentné
" Al  kovalentné, iónové (mena
ia stabilita iónovżch väzieb)
" Ga, In, Tl  kovové
" III, I
" bór:
" typicky nekovovż charakter
" bezkyslíkaté zlÅ›%0Å„eniny:
" bórany (s vodíkom)  delokalizácia väzieb (rozlo~
ené medzi atómami)  diborán B2H6
" halogenidy bórité  BX3
" trojväzbovż (vzbudenż stav)
" BF4- - akceptorno-donorná väzba
" kyslíkaté zlÅ›%0Å„eniny:
" H3BO3
" HBO2
" borax  vżroba keramiky, riadu
" Al:
" >
ahkż kov (nízka hustota)
" korózia prebieha len po vytvorenie vonkaja
ej vrstvy Al2O3 (na vlhkom vzduchu je Al2O3 hydratovanż)
" zahrievanie na vzduchu - 4Al + 3O2 2Al2O3  exotermická reakcia
" pou~
íva sa na vyredukovanie kovov (tam, kde nefunguje C alebo CO): Cr2O3 + 2Al Al2O3 + 2Cr
(aluminotermia)
" vżroba  z bauxitu elektrolżzou (u nás  %7Å„iar nad Hronom  na zní~
enie teploty topenia sa pridáva kryolit
(Na3AlF6), ktorż má zhubné Å›%0Å„inky
" bezkyslíkaté zlÅ›%0Å„eniny  AlX3, [AlF6]3- - tento ión  vyu~
itie 3d vrstvy na prijatie elektrónovżch párov
" amfoternż charakter (reaguje aj s kyselinami (Al2O3 + H2SO4 Al2(SO4)3 + H2O) aj s hydroxidmi (vznik
komplexu)
" pou~
itie  automobilovż, leteckż, keramickż (kaolinit; najkvalitneja
ia hlina  porcelán) priemysel, Å›~
itkové
príbory, obalovż materiál
" polodrahokamy (odrody Al2O3 v prírode):
" korund  bezfarebnż
" rubín  %0Å„ervenż
" zafír  modrż
" drahokamy (3BeO . Al2O3 . 6 SiO2):
" smaragd  zelenż
" aquamarín  modrozelenż
Prvky d
" I.B  VIII.B skupina
" ns2 (n-1)d1-10
" prechodné
" sÅ› to kovy Ò! spolo%0Å„né vlastnosti:
1. MajÅ› malé atómové polomery, sÅ› pevné, e
a~
ké, majÅ› vysokÅ› elektronegativitu, vysoké teploty topenia a varu.
2. MajÅ› v zlÅ›%0Å„eninách vä%0Å„a
inou rôzne oxida%0Å„né %0Å„ísla (vyu~
itie niektorżch elektrónov z d-orbitálu); vżnimka  Zn, Cd,
Hg, lebo majÅ› uzavretÅ› konfiguráciu (n-1)d10 elektrónov, ktoré sa len málo podie>
ajÅ› na väzbách.
3. Ich zlÅ›%0Å„eniny a ióny sÅ› farebné (a~
na ióny s prázdnymi d-orbitálmi alebo celkom zaplnenżmi d-orbitálmi).
4. Mnohé z nich sÅ› známymi katalyzátormi.
5. Tvoria koordina%0Å„né zlÅ›%0Å„eniny
" vżroba Zn: ZnS (sfalerit) + 3O2 2ZnO + 2SO2; ZnO + C Zn + CO
Koordina%0Å„né (komplexné) zlÅ›%0Å„eniny
" koordina%0Å„ná (komplexná) zlÅ›%0Å„enina je taká, ktorá obsahuje centrálny atóm (d-prvok), na ktorż sa akceptorno-donornżmi
väzbami via~
u ligandy
" ligand:
" z latinského ligano  viazae
sa
9
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" je to ión alebo molekula, ktorá obsahuje atóm s neväzbovżmi elektrónovżmi pármi
Zlo~
enie Názov Ligand
Cl- chlorid chloro
B- bromid bromo
F- fluorid fluoro
I- jodid jodo
SO42- síran sulfáto
NO3- dusi%0Å„nan nitráto
NO2- dusitan nitrito (nitro)
OH- hydroxid hydroxo
H- hydrid hydrido
CN- kyanid kyano
H2O voda akva
NH3 amoniak ammin
CO oxid uho>
natż karbonyl
NO oxid dusnatż nitrozyl
" príklady:
" tetrafluorostriebritan draselnż  K [AgF4]
" tetrahydroxozlatitan sodnż  Na [Au (OH)4]
" [Cr (H2O)6] Cl3  chlorid hexaakvachromitż
" [Co (H2O) (NH3)5] Cl3  chlorid akva-pentaamminkobaltitż
" Li [AlH4]  tetrahydridohlinitan lítny
" hexakyano~
eleznatan draselnż  K4 [Fe (CN)6]
" K3 [Fe (CN)6]  hexakyano~
elezitan draselnż
Prvky skupiny ~
eleza
" VIII.B skupina
" 3 triády:
Fe Co Ni
Ru Rh Pd
Os Ir Pt
" ~
elezo:
" 4. najroza
íreneja
í prvok v prírode
" biogénny prvok  v hemoglobíne v krvi (prenos kyslíka)
" základnż kov sÅ›%0Å„asnej civilizácie
" neua
>
achtilż kov
" %0ńistż je striebrolesklż, e
a~
kż, mäkkż
" feromagnetickż
" korózia  4Fe + nH2O + 3O2 2Fe2O3 . nH2O  pokra%0Å„uje, kżm sa celż predmet nerozpadne (lebo ochranná
vrstvi%0Å„ka v~
dy opadne  nie ako pri hliníku)
" vżskyt:
" ~
elezné rudy:
" oxidy: Fe2O3 . nH2O  hnede>
, Fe2O3  krve>
(hematit), Fe3O4 (Fe2O3 . FeO)  magnetovec (magnetit):
" z tżchto  vżroba surového ~
eleza
" sulfidy: FeS2  pyrit, CuFeS2  chalkopyrit
" uhli%0Å„itany: FeCO3  ocie>
ok (siderit)
" vżroba:
Fe2O3 + 3C 2Fe + 3CO
Fe2O3 + 3CO 2Fe + 3CO2
" získané ~
elezo  surové  krehké (viac ne~
1,7 % C)
" vyrábajÅ› sa z neho:
" liatiny
" oce>
:
" skujH
ovanie ~
eleza (zbavovanie uhlíka  pod 1,7 %)
" kalenie  roztavenie, prudké ochladenie  krehká a tvrdá oce>

10
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" popśa
e
anie  pomalé zohrievanie  tvrdá, pru~
ná
" legované ocele
" pasivácia  reaguje s niektorżmi kyselinami iba ak sÅ› zriedené (vytvára sa vrstvi%0Å„ka oxidu, ktorż bráni 
ala
ej
oxidácii)
Prvky skupiny medi
" I.B skupina
" Cu: [18Ar] 3d10 4s1
29
" Ag: [36Kr] 4d10 5s1
47
" Au: [54Xe] 4f14 5d10 6s1
79
" d-elektróny sa podie>
ajÅ› na reakciách (ve>
mi energeticky blízke s s-orbitálmi) Ò! aj viac ne~
jednomocné (Cu+, Cu2+,
Ag+, Ag3+, Au3+)
" ua
>
achtilé kovy, vżborné vodi%0Å„e (3., 2.a 1. miesto)
" farebné kovy (me
 ~
ltá, striebro  striebrolesklé, zlato  ~
lté)
" kujné, e
a~
né, vya
a
ie teploty topenia, vya
a
ie hustoty, mena
ie atómové polomery
" nereagujś s neoxidujścimi kyselinami
" Ag, Cu reagujÅ› s H2SO4, HNO3
" Au reaguje len s lÅ›%0Å„avkou krá>
ovskou
" stále kovy, ale Ag a Cu korodujÅ› po vznik ochrannej vrstvi%0Å„ky:
" u Cu vzniká medenka (Cu (OH)2 . CuCO3)
" Ag + 2H2S + O2 2Ag2S + 2H2O
" Cu + 2H2SO4 CuSO4 + SO2 + 2H2O
" 3Cu + 8HNO3 3Cu(NO3)2 + 2NO + 4H2O
" 3Ag + 4HNO3 AgNO3 + NO + 2H2O
" vyu~
itie:
" Cu  vodivé drôty, zliatiny
" Ag  AgCl, AgI, AgBr  fotografickż priemysel
" Au  ve>
mi cenné, karáty (max. 24)
Prvky skupiny zinku
" II.B skupina
" Zn: [18Ar] 3d10 4s2
30
" Cd: [36Kr] 4d10 5s2
48
" Hg: [54Xe] 4f14 5d10 6s2 (jedinż kvapalnż kov)
80
" nízke teploty topenia
" malé polomery, striebrolesklé, neua
>
achtilé (najreaktívneja
í  Zn, ale celkovo neve>
mi reaktívne)
" d-elektróny sa nepodie>
ajÅ› na väzbe (plná konfigurácia
" ióny  Hg2+, Hg22+
" vytlá%0Å„ajÅ› H2 z kyselín (Zn + H2SO4 ZnSO4 + H2)
" pou~
itie:
" Hg  teplomery, elektródy
" Zn  pozinkovávanie (ochranná vrstva)
" soli Hg a Cd sÅ› jedovaté (ireverzibilne reagujÅ› s bielkovinami, narua
ujÅ› ich a
truktśru)
Prvky f  lanthanoidy a aktinoidy
" vnÅ›torne prechodné
" vä%0Å„a
ina má oxida%0Å„né %0Å„íslo +3
" okrem Th, U, Pu a Pa sÅ› va
etky umelo pripravené
" aktinoidy sÅ› va
etky rádioaktívne
" Eu sa pou~
íva na vżrobu obrazoviek farebnżch televízorov
" z lanthanoidov sa vyrábajÅ› lasery a zliatiny
" Pu, U:
" urán sa vyrába redukciou UF4 pomocou hor%0Å„íka
" v prírode sa nachádza ako smolinec U3O8
" atómové bomby, jadrové elektrárne
11
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
Atómová energia
" nuklidy pou~
ívané na jadrové reakcie: 233U, 235U, 239Pu
" podstata:
" atóm uránu bombardujÅ› neutróny:
235 1 93 1
" U+0 n140 Ba+36 Kr +30 n
92 56
235 1 1
" U+0 n101 Sr+133Xe +20 n
92 38 54
" ka~
dż vzniknutż neutrón a
tiepi 
ala
í atóm uránu Ò! ree
azová reakcia
" pri ka~
dom a
tiepení vzniká aj obrovská energia
" atómové elektrárne  riadené reakcie  sÅ› tu moderátory, ktoré reakciu ovládajÅ›  deutériová voda D2O alebo grafit
" atómové bomby  neriadené reakcie
Periodickż zákon a jeho vze
ah k a
truktÅ›re a vlastnostiam látok
" v periodickej sÅ›stave prvkov sÅ› prvky usporiadané pod>
a stÅ›pajÅ›ceho protónového %0Å„ísla
" sÅ› zoradené do 7 riadkov  periód a do 16 st:
pcov  skupín
" %0Å„íslo periódy je zhodné s po%0Å„tom elektrónovżch vrstiev prvkov v nej
" %0Å„íslo skupiny udávam ko>
ko elektrónov sa nachádza na valen%0Å„nej vrstve
" v perióde z>
ava doprava:
" rastie po%0ńet valen%0ńnżch elektrónov
" klesá atómovż polomer
" rastie ioniza%0Å„ná energia
" rastie elektronegativita
" klesá kovovż charakter
" klesá reduk%0Å„ná schopnose

" smerom od >
avého dolného rohu tabu>
ky k pravému hornému rohu tabu>
ky stÅ›pa elektronegativita, ioniza%0Å„ná energia,
nekovovż charakter, oxida%0Å„né Å›%0Å„inky, kyslose
oxidov a sila kyselín a klesá atómovż polomer, zásaditose
, sila báz a
reduk%0Å„né Å›%0Å„inky
" smerom nadol v tabu>
ke rastÅ› reduk%0Å„né schopnosti a rastÅ› oxida%0Å„né schopnosti
" vpravo  nekovy a vysoká elektronegativita, v>
avo  kovy
" ioniza%0Å„ná energia je energia potrebná na odtrhnutie elektrónu z atómu (I1  neutrálny atóm, I2  jednomocnż ión)
" elektrónová afinita je energia, ktorá sa uvo>
ní, ke
atóm prijme elektrón
Organická chémia
" chémia zlÅ›%0Å„enín uhlíka
" je ich ove>
a viac ne~
anorganickżch zlÅ›%0Å„enín, lebo atómy uhlíka sa mô~
u viazae
do ree
azcov
" v 18. a 19. storo%0Å„í  teória, ~
e je skupina zlÅ›%0Å„enín, ktoré mô~
u existovae
iba v rámci ~
ivej sśstavy
" vyvrátená  1828  Wöhler  reakcia: NH4CNO (NH4)2CO Ò! premenil anorganickÅ› zlÅ›%0Å„eninu na organickÅ›
" naj%0Å„asteja
ie sa v organickżch zlÅ›%0Å„eninách vyskytujÅ› prvky H, C, O, N, S, halogény, ...  biogénne prvky
" nepatria sem zlÅ›%0Å„eniny uhlíka: CO, CO2, H2CO3, jej soli, HCN, soli, ...
" sÅ› menej stále ne~
anorganické, viac na ne vplżva prostredie
" rozpustnose
 vä%0Å„a
inou sa nerozpśa
e
ajÅ› v H2O, vä%0Å„a
ina sa rozpśa
e
a v organickżch rozpśa
e
adlách (benzín, benzén, ...),
ktoré sÅ› nepolárne a hydrofóbne
" vä%0Å„a
ia kvantita atómov, menej prvkov (aj ke
v sÅ›%0Å„asnosti skoro va
etky)
Väzby v organickżch zlÅ›%0Å„eninách
" kovalentná väzba:
" tvorená spolo%0Å„nżm elektrónovżm párom
" jednoduchá väzba  Ã (najvä%0Å„a
ia elektrónová hustota je na spojnici jadier)
" dvojitá väzba  hore Ã, dole Ä„ (najvä%0Å„a
ia elektrónová hustota je mimo spojnice jadier)
" trojitá väzba  hore Ã, potom 2 x Ä„
" väzbovose
 po%0Å„et väzieb, ktoré vychádzajÅ› z atómu v organickej látke
" uhlík  dvojväzbovż iba v CO  ten je kvôli tomu a nestabilnż a preto aj nebezpe%0Å„nż
" oby%0Å„ajne je a
tvorväzbovż
" H  1 väzba
" O  2 väzby (H3O+  3 väzby)
12
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" N  3 väzby (NH4+  4 väzby)
" halové prvky  1 väzba
" S  2, 4, 6 väzieb
`
truktśrna teória
" Butlerov  zakladate>
a
truktÅ›rnej teórie, ktorá hovorí, ~
e vlastnosti zlÅ›%0Å„enín nezávisia len od zlo~
enia, ale aj od a
truktśry
" koniec 19. st.  Francśz Le Bel a Holan
an van t Hoff nezávisle na sebe objavili, ~
e molekula CH4 je trojrozmerná 
mo~
no ju umiestnie
do a
tvorstenu, v ktorého strede je C a v rohoch sÅ› H
" základ pre stereochémiu
" vzorce v organickej chémii:
" sumárny
" molekulovż
" racionálny
" a
truktśrny
" kona
titÅ›cia  látky majÅ› rovnaké zlo~
enie, ale sÅ› odlia
né svojím usporiadaním a majÅ› teda rozli%0Å„né chemické a fyzikálne
vlastnosti
" kona
titu%0Å„né izoméry  látky s rôznym molekulovżm a a
truktÅ›rnym vzorcom (napr. etanol a dimetyléter):
H H H H
H C C OH H C O C H
H H H H
Klasifikácia organickżch zlÅ›%0Å„enín
" pod>
a ree
azca:
1. nerozvetvené  na ~
iaden uhlík sa nevia~
u viac ne~
dva 
ala
ie:
a) nasżtené (alkány)  va
etky väzby sÅ› jednoduché  parafíny
b) nenasżtené (alkény, alkíny, alkadiény, alkatriíny, ...)  majÅ› jednu a viac dvojitżch alebo trojitżch väzieb 
olefíny
2. rozvetvené:
a) nasżtené (alkány)
b) nenasżtené (alkény, alkíny, alkadiény, alkatriíny, ...)
" nerozvetvené a rozvetvené majÅ› otvorenż ree
azec
3. cyklické:
1) alicyklické:
a) nasżtené (cykloalkány)
b) nenasżtené (cykloalkény, cykloalkíny, cykloalkadiény, ...)
2) aromatické (arény)
" heterocyklické  obsahujÅ› heteroatóm, %0Å„i~
e akżko>
vek inż atóm v organickej zlÅ›%0Å„enine okrem uhlíka a
vodíka
" deriváty uh>
ovodíkov vznikajÅ› odvodením od uh>
ovodíka tżm, ~
e nahradíme vodík alebo inÅ› skupinu atómov v
molekule skupinou z heteroatómov (charakteristickou skupinou)
" uh>
ovodíková väzbová skupina  skupina, ktorá vzniká z uh>
ovodíka odtrhnutím vodíka
Uh>
ovodíky
Alkány
" va
eobecnż vzorec CnH2n+2
" názvoslovie nerozvetvenżch alkánov:
Názov alkánu Vzorec alkánu Názov väzbovej skupiny Vzorec väzbovej skupiny (alkylu)
metán CH4 metyl CH3
etán C2H6 etyl C2H5
13
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
propán C3H8 propyl C3H7
bután C4H10 butyl C4H9
pentán C5H12 pentyl C5H11
hexán C6H14 hexyl C6H13
heptán C7H16 heptyl C7H15
oktán C8H18 oktyl C8H17
nonán C9H20 nonyl C9H19
dekán C10H22 dekyl C10H21
undekán C11H24 undekyl C11H23
dodekán C12H26 dodekyl C12H25
tridekán C13H28 tridekyl C13H27
" 20  ikozán; 21  henikozán; 22  doikozán; 30  triakontán; 31  heniakontán
" 100  hektán
" väzbové skupiny od propylu majÅ› dva a viac rôznych izomérov (vo>
ná väzba mô~
e íse
z okrajového atómu alebo z
vnÅ›torného) Ò! musíme ich rozlia
ovae
(napr. propyl  väzba ide z okrajového atómu, izopropyl  väzba ide z
vnÅ›torného atómu)
" názvoslovie rozvetvenżch alkánov:
1. nájdeme najdlha
í priamy uhlíkovż ree
azec
2. nájdenż ree
azec o%0Å„íslujeme tak, aby uhlík so substinentom mal %0Å„o najmena
ie %0Å„íslo
3. pomenujeme vzorec
" Pr.:
CH3
CH3 CH2
1 2 3 4 5 6 7 8 9
CH3 CH2 C CH CH CH CH2 CH2 CH3
CH3 CH2 CH3
CH2
CH3
" ree
azec v obd:
~
niku je najdlha
í a o%0Å„íslovanż tak, aby uhlíky so substinentmi mali %0Å„o najmena
ie %0Å„íslo
" názov je teda:
3, 3, 6-trimetyl-4-etyl-5-propylnonán
" musíme ho va
ak ea
te usporiadae
pod>
a abecedy (pod%0Å„iarknuté písmená):
4-etyl-3, 3, 6-trimetyl-5-propylnonán
Alkény
" uh>
ovodíky s otvorenżm ree
azcom, ktorż mô~
e bye
priamy alebo rozvetvenż, ale je v H
om dvojitá väzba
" va
eobecnż vzorec  CnH2n
" názvoslovie:
1. nájdeme najdlha
í uhlíkovż ree
azec, ktorż obsahuje násobnÅ› väzbu
2. o%0Å„íslujeme ho tak, aby uhlík, z ktorého vychádza násobná väzba mal %0Å„o najmena
ie %0Å„íslo
3. pomenujeme vzorec
" väzbové skupiny:
" propyl mô~
e vyzerae
rôzne:
1.  CH2  CH2  CH3 = propyl
2. CH3  CH  CH3 = izopropyl
" zvya
ok po eténe  etenyl (triviálne vinyl):  CH = CH2
" zvya
ok po propéne s väzbou vychádzajÅ›cou z krajného atómu bez dvojitej väzby  alyl: CH2 = CH  CH2 
Molekulovż Racionálny vzorec Názov Názov
14
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
vzorec (staré názvoslovie) (nové názvoslovie)
C2H4 H2C = CH2 etén (etylén) etén
C3H6 H2C = CH  CH3 propén propén
C4H8 H2C = CH  CH2  CH3 1-butén but-1-én
C4H8 H3C  CH = CH  CH3 2-butén but-2-én
C5H10 H2C = CH  CH2  CH2  CH3 1-pentén pent-1-én
C5H10 H3C  CH = CH  CH2  CH3 2-pentén pent-2-én
4 5
CH2 CH3
3 2 2-etyl-3-metyl-1- 2-etyl-3-metylpent-
C8H16
pentén 1-én
CH3 CH C CH2 CH3
1
CH2
CH3 CH3
2 3 4 5 6
2, 6-dimetylhept-3-
C9H18 2, 6-dimetyl-3-heptén
CH CH CH CH2 CH
én
1 7
CH3 CH3
CH2  CH = CH2
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
5-alyl-4-vinyl-2, 6- 5-alyl-4-vinyldeka-
CH3  CH = CH  CH  CH  CH = CH  CH2  CH2  CH3
C15H24
dekadién 2, 6-dién
CH = CH2
" ozna%0Å„enie atómov uhlíka pod>
a toho, s ko>
kżmi atómami uhlíka sa via~
e:
" nevia~
e sa so ~
iadnym atómom uhlíka nulárny uhlík (C0)
" via~
e sa s jednżm atómom uhlíka primárny uhlík (C1)
" via~
e sa s dvoma atómami uhlíka sekundárny uhlík (C2)
" via~
e sa s troma atómami uhlíka terciárny uhlík (C3)
" via~
e sa so a
tyrmi atómami uhlíka kvartérny uhlík (C4)
Alkíny
" uh>
ovodík pomenÅ›vame pod>
a jednoducha
ej väzby (ak sÅ› v H
om aj trojité aj dvojité väzby, pomenÅ›vame ho pod>
a
dvojitej)
" va
eobecnż vzorec  CnH2n-2
Molekulovż Názov Názov
Racionálny vzorec
vzorec (staré názvoslovie) (nové názvoslovie)
C2H2 CH a" CH etín (acetylén) etín (acetylén)
C3H4 CH a" C  CH3 propín propín
C4H6 CH a" C  CH2  CH3 1-butín but-1-ín
C4H6 CH3  C a" C  CH3 2-butín but-2-ín
C5H8 CH a" C  CH2  CH2  CH3 1-pentín pent-1-ín
C5H8 CH3  C a" C  CH2  CH3 2-pentín pent-2-ín
CH3 CH = CH2
3-etyl-6, 6-metyl-3-vinyl-1- 3-etyl-6, 6-metyl-3-vinylhept-1-
7 6 5 4 3
C13H20
heptén-4-ín én-4-ín
CH3  C  C a" C  C  CH2  CH3
2 1
15
CH3 CH = CH2
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
Reak%0Å„né schémy a základné typy chemickżch reakcií v organickej chémii
" A + B çÅ‚ sem saçÅ‚çÅ‚çÅ‚çÅ‚çÅ‚çÅ‚ çÅ‚çÅ‚ çÅ‚çÅ‚reaktanty reagujÅ› çÅ‚çÅ‚ C
çÅ‚çÅ‚çÅ‚çÅ‚ pía
e katalyzátor alebo látka, s ktorou çÅ‚çÅ‚çÅ‚çÅ‚çÅ‚ çÅ‚
çÅ‚
sem sa pía
e teplota a tlak, za ktorej reakcia prebieha alebo látka, ktorá sa oda
tiepi (eliminuje)
1. Adícia:
" zaniká násobná väzba a pripája sa 
ala
ia skupina
" adícia = pripojenie
" CH2 = CH2 + Cl2 CH2Cl  CH2Cl
" etén reaguje s chlórom za vzniku 1,2-dichlóretánu
2. Eliminácia:
" opak adície  vzniká násobná väzba
3 4
" CH3  CH  CH2  CH2  CH3 çÅ‚H çÅ‚ CH3  CH = CH  CH2  CH3
çÅ‚PO
çÅ‚
-H2O
OH
" z 2-pentanolu sa za prítomnosti H3PO4 oda
tiepi H2O a vzniká pen-2-tén
3. Substitścia:
" CH3I + OH CH3OH + I (z jódmetánu vzniká metanol)
" vżmena
4. Prea
myk:
3
" CH3  CH2  CH2  CH3 çÅ‚bezvodż AlCl çÅ‚ CH3  CH  CH3
çÅ‚çÅ‚çÅ‚çÅ‚; RCl
çÅ‚
CH3
" z butánu vzniká 2-metylpropán
" sumárne vzorce na obidvoch stranách rovnice sa rovnajÅ›
5. Oxidácia a redukcia:
" oxidácia:
" látka získava kyslík (oxygenácia) alebo stráca vodík (dehydrogenácia)
" oxygenácia:
4
" CH3  CH = CH  CH3 çÅ‚KMnO CH3  CH  CH  CH3
çÅ‚çÅ‚
çÅ‚
H2O
OH OH
" but-2-én reaguje za prítomnosti vodného roztoku KMnO4 na 2,3-butadiol
" dehydrogenácia:
2
" CH3  CH2  CH3 çÅ‚O CO2 + H2O
çÅ‚
" horenie propánu
" redukcia:
" látka získava vodík (hydrogenácia) alebo stráca kyslík (deoxygenácia)
" deoxygenácia  príklad z eliminácie
" hydrogenácia:
2
" CH3  CH = CH2 çÅ‚H çÅ‚ CH3  CH2  CH3
çÅ‚/Pd
" propén reaguje s H2 za prítomnosti paládia a za vzniku propánu
Cykloalká/é/íny
" nasżtené uh>
ovodíky s uzavretżm ree
azcom
" va
eobecnż vzorec: CnH2n/CnH2n-2/CnH2n-4
" treba najmenej tri uhlíky, aby mohol vzniknÅ›e
cykloalká/é/ín
" cyklopropán a cyklobután majÅ› dvojrozmerné molekuly, ostatné sÅ› trojrozmerné, ava
ak pre jednoduchose
pía
eme
vzorce stále ako dvojrozmerné pravidelné n-uholníky
" v racionálnych a a
truktÅ›rnych vzorcoch mô~
eme vynechae
vodíky
Názov Názov
Molekulovż vzorec Racionálny vzorec
(staré názvoslovie) (nové názvoslovie)
16
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
C3H6 cyklopropán cyklopropán
C4H8 cyklobutén cyklobutén
C5H10 cyklopentán cyklopentán
C6H12 cyklohexán cyklohexán
C7H12 3-metylcyklohexén 3-metylcyklohexén
CH3
Fyzikálne vlastnosti alkánov a cykloalkánov
" skupenstvo:
" alkány  plyny: 1.  4.(CH4  bioplyn, zemnż plyn, v atmosfére planét); kvapaliny: 5.  16. (narÅ›a
ajÅ› steny p>
śc
smre
); pevné: 17.  ? (rÅ›~
e, balzamy na pery)
" cykloalkány  plyny: 3.  4.; kvapaliny: 4.  ? (cyklohexán  z ropy sa vyrába, na plasty)
" nerozpustné vo vode
" rozpustné v organickżch zlÅ›%0Å„eninách
" mena
ia hustota ne~
hustota vody
" konformácia:
" rotácia okolo jednoduchej väzby
" etán:
" zákrytová (vodíky sÅ› v zákryte)
" zoa
ikmená (zákrytová posunutá o 60Ú)  stabilneja
ia, lebo sÅ› vä%0Å„a
ie vzdialenosti medzi vodíkmi Ò! mena
ie
odpudivé sily
" cyklohexán:
" stoli%0Å„ková (stabilneja
ia  vä%0Å„a
ie vzdialenosti)
" vani%0Å„ková

inidlá v organickej chémii
" %0Å„inidlo je jednoduchá látka (vä%0Å„a
inou anorganická), ktorá reaguje s organickou látkou a vyvoláva zánik väzby
" %0Å„inidlá sa delia na homolytické a heterolytické
" homolżza:
" A  B A" + B"
" vznikajÅ› radikály, %0Å„i~
e ve>
mi reaktívne %0Å„astice s nespárenżm(i) elektrón(mi), ktoré existujÅ› ve>
mi krátko
17
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" radikály sÅ› homolytické %0Å„inidlá (CH3" , Br" )
" heterolżza:
" A  B A+ + B|
" A  B A| + B+
" heterolytické %0Å„inidlá tvoria ióny a polárne molekuly a delia sa na:
1. nukleofilné  prie
ahujÅ› sa ku kladnému náboju Ò! sÅ› to anióny a polárne molekuly s vo>
nżm elektrónovżm
párom (OH , |NH3, CH3O , CH3  O  H, CH3 )
2. elektrofilné  prie
ahujÅ› sa ku zápornému náboju Ò! sÅ› to katióny (Cl+, SO3H+, CH3+)
Chemické vlastnosti alkánov a cykloalkánov
" zánik väzby medzi uhlíkmi je homolytickż Ò! vznikajÅ› radikály
" typické chemické reakcie:
1. radikálové substitÅ›cie (SR):
" CH4 CH3" + H"
" chlorácia metánu:
" CH4 + Cl2 CH3Cl + HCl  do prvého stupH
a  vznik chlórmetánu (alebo metylchloridu)
" CH3Cl + Cl2 CH2Cl2 + HCl  do druhého stupH
a  vznik dichlórmetánu
" CH2Cl2 + Cl2 CHCl3 + HCl  do tretieho stupH
a  vznik trichlórmetánu
" CHCl3 + Cl2 CCl4 + HCl  do a
tvrtého stupH
a  vznik tetrachlórmetánu (alebo chloridu uhli%0Å„itého)
" mechanizmus chlorácie:
1. iniciácia (za%0Å„atie)  Cl2 çÅ‚UV 2 Cl"
çÅ‚
çÅ‚
2. propagácia (roza
irovanie):
" Cl" + CH4 H" + CH3" + Cl" HCl + CH3"
" CH3" + Cl2 CH3Cl + Cl"
3. terminácia (ukon%0Å„enie)  pospájanie radikálov (vzniká hlavne CH3Cl, ale aj Cl2 a CH4)
2. oxidácia:
a) horenie  svetlo, teplo; produkty  H2O a CO2
b) kontrolovaná pomocou oxida%0Å„nżch %0Å„inidiel  vznikajÅ› alkoholy, karbonylové zlÅ›%0Å„eniny a karboxylové
kyseliny
" dehydrogenácia (strata vodíka), redukcia je hydrogenácia (pribÅ›danie vodíka)
3. elimina%0Å„né reakcie  dehydrogenácia  napr. CH3  CH3 çÅ‚oxidy kovov CH2 = CH2 + H2
çÅ‚çÅ‚çÅ‚
çÅ‚
zvża
ená teplota
4. sulfochlorácia: R  CH2  H + Cl2 + SO2 R  CH2  SO2  Cl + HCl (pracie práa
ky)
" vżskyt CH4  zemnż plyn, banskż plyn (z hnedého uhlia), bahennż plyn (kvasenie celulózy), bioplyn
" vżskyt cyklohexánu  ropa
Fyzikálne a chemické vlastnosti alkénov
" fyzikálnymi vlastnose
ami sa podobajÅ› alkánom, ale chemicky sa od nich lía
ia
" majÅ› jednu dvojitÅ› väzbu, ktorá sa skladá z väzby à a z väzby Ä„ Ò! skladá sa zo a
tyroch elektrónov
" elektróny väzby à sa nachádzajÅ› medzi stredmi uhlíkovżch atómov, kżm dva elektróny väzby Ä„ sa nachádzajÅ› v
priestore okolo väzby Ã:
väzba Ä„
H H
väzba Ã
C C
väzba Ä„
H H
" väzba à je pevneja
ia ne~
väzba Ä„, preto pri reakciách zaniká práve väzba Ä„
" va
etky väzby vychádzajÅ›ce z uhlíkovżch atómov spojenżch dvojitou väzbou le~
ia v jednej rovine a zvierajÅ› uhol 120°
" z rovinného usporiadania molekuly etylénu vyplżva, ~
e zámenou vodíkového atómu na ka~
dom z uhlíkovżch atómov,
napr. metylovou skupinou, vzniknÅ› v tomto prípade dva izoméry 2-buténu, ktoré majÅ› síce rovnakÅ› kona
titÅ›ciu, ale lía
ia
sa priestorovżm usporiadaním molekÅ›l, %0Å„i~
e priestorovou konfiguráciou Ò! sÅ› to priestorové (geometrické) izoméry,
%0Å„i~
e stereoizoméry, ktoré sa ozna%0Å„ujÅ› ako izoméry cis a trans
obr. (v>
avo cis-2-butén, vpravo trans-2-butén)
CH3 CH3 CH3 H
18
C C C C
H H H CH3
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" adície brómu:
" CH2 = CH2 + Br2 CH2  CH2
% %
Br Br
" vyu~
íva sa ako dôkaz dvojitej väzby (pri alkínoch aj trojitej)
CH2  CH  CH3
" CH2 = CH  CH3 + Br2 (vzniká 1, 2-dibrómpropán)
% %
Br Br
" adície halogénvodíkov:
" CH2 = CH2 + HCl CH3  CH2 (vzniká chlóretán)
%
Cl
" Markovnikovovo pravidlo  pri polárnych %0Å„inidlách typu H  Y sa kladneja
ia %0Å„ase
%0Å„inidla (pri halogénvodíkoch je
to vodík) pripája na uhlíkovż atóm dvojitej väzby s vä%0Å„a
ím po%0Å„tom vodíkovżch atómov, kżm záporneja
ia %0Å„ase

%0Å„inidla (pri halogénvodíkoch je to halogén) na uhlíkovż atóm dvojitej väzby s mena
ím po%0Å„tom vodíkovżch atómov
CH3  CH  CH2  CH3
" CH2 = CH  CH2  CH3 + HCl % (vzniká 2-chlórbután; pod>
a Markovnikovho
pravidla nemô~
e vzniknśe
1-chlórbután)
Cl
" adícia vody:
" v kyslom prostredí (H2SO4 alebo H3PO4)
2 4
" CH2 = CH2 + H2O çÅ‚H çÅ‚ CH3  CH2  OH (vzniká etanol)
çÅ‚SO
çÅ‚
CH3  CH  CH3
2 4
" CH2 = CH  CH3 + H2O çÅ‚H çÅ‚ (vzniká 2-propanol)
çÅ‚SO
çÅ‚
%
OH
" H2C = CH  CH2  CH3 + H2O CH3  CH  CH2  CH3 (vzniká 2-butanol)
%
OH
" adícia vodíka:
" prítomnose
Pt, Pd alebo Ni
" CH2 = CH  CH3 + H2 çÅ‚Pt CH3  CH2  CH3 (katalytická hydrogenácia; vzniká propán)
çÅ‚
Ni
" CH3  CH = CH  CH3 + H2 çÅ‚çÅ‚ CH3  CH2  CH2  CH3 (vzniká bután)
" polymerizácia:
" mnohonásobná adícia  z monoméru vzniká polymér
" n CH2 = CH2 [CH2  CH2]n (vzniká polyetylén)
" etylén je bezfarebnż plyn, >
ahkż, sladkej chuti, získava sa destiláciou ropy, je to rastlinnż hormón, alkohol
" propylén je bezfarebnż plyn, získava sa z ropy a vyrába sa z neho polypropylén, acetón, kumén, ...
Chemické a fyzikálne vlastnosti alkínov
" uh>
ovodíky s jednou trojitou väzbou  Ä„, Ä„ a à  väzba sigma je na spojnici jadier a väzby pí sÅ› mimo tejto spojnice
" sp hybridizácia
" %0Å„ím je väzba zlo~
iteja
ia, tżm sś mena
ie vzdialenosti medzi uhlíkovżmi atómami (jednoduchá väzba  0,154 nm; dvojitá
väzba  0,134 nm; trojitá väzba  0,12 nm) a zvya
uje sa aj jej stabilnose

Cl Cl
" reakcie:
% %
1. adície:
CH = CH
CH  CH
" CH a" CH + 2 Cl2 % % (1, 2-dichlóretén) + Cl2 (1, 1, 2, 2-tetrachlóretán)
% %
Cl Cl
Cl Cl
CH = CH
" CH a" CH + HCl (chlóretén alebo vinylchlorid)
% %
19
H Cl
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
CH = CH
2 4
" CH a" CH + H2O çÅ‚H çÅ‚ (vinylalkohol)
çÅ‚SO
çÅ‚
HgSO4 % %
H OH
" vinylalkohol prechádza na stabilneja
iu zlÅ›%0Å„eninu: [CH2 = CH  OH] CH3  CH = O (etanal alebo
acetaldehyd)
" vinylalkohol a acetaldehyd sÅ› kona
titu%0Å„né izoméry, ktoré sa nazżvajÅ› tautoméry (izoméry, ktoré sa od seba
odlia
ujÅ› polohou vodíka a polohou a charakterom násobnej väzby), pri%0Å„om vinylalkohol je enolforma (C = C)
a acetaldehyd je oxoforma (C = O)
2. oxidácia (nie ako horenie):
" oxida%0Å„né %0Å„inidlo  KMnO4
" dôkaz násobnej väzby  odfarbenie roztoku KMnO4
3. vznik solí:
" acetylén sa správa ako slabá kyselina Ò! oda
tepuje sa jeden atóm vodíka a vznikajÅ› soli acetilidy
" HC a" CH + Ag HC a" CAg (acetilid striebornż)
C a" C
" CaC2  karbid vápenatż ( )  CaC2 + H2O HC a" CH + Ca (OH)2
Ca
" acetylén:
" bezfarebnż plyn
" %0Å„istom stave je bez zápachu a technickż nepríjemne páchne
" jeho zmes so vzduchom je prudko vżbua
ná
" vżroba  zo zemného plynu
" pou~
itie  horáky (3000 °C)  zváranie a rezanie kovov
Aromatické uh>
ovodíky  arény
" va
eobecnż vzorec  CnH2n-6, sÅ› to cyklické uh>
ovodíky s konjugovanżm systémom Ä„ väzieb
" v skuto%0Å„nosti va
ak benzén (najjednoducha
í arén) nie je 1, 3, 5-cyklohexatrién, lebo elektróny Ä„ väzieb sÅ› v skuto%0Å„nosti
delokalizované  obiehajÅ› po obvode molekuly (dôkaz  má rôznu energiu ne~
potenciálny 1,3,5-cyklohexatrién a
energia rozdielu energie 1,3,5-cyklohexatrién a benzénu E = 151 kJ . mol-1 sa nazżva delokaliza%0Å„ná energia)
Vzorec Názov Vzorec Názov Triviálny názov
CH3
benzén metylbenzén toluén
8 1
CH3
7 2
1,2-dimetylbenzén
naftalén o-xylén
(o-dimetylbenzén)
CH3
6
3
5 4
CH3
8 9 1
7 2
1,3-dimetylbenzén
antracén m-xylén
(m-dimetylbenzén)
6 3
5 10 4
CH3
3 CH3
4
2
5
1 1,4-dimetylbenzén
6 fenantrén p-xylén
(p-dimetylbenzén)
7 10
CH3
8 9
20
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
3 2 2´ 3´
4 1 1´ 4´
bifenyl
5 6 6´ 5´
Vzorec Názov Triviálny názov
CH = CH2
vinylbenzén styrén
CH2
%
CH
%
izopropylbenzén kumén
CH2
" hybridizácia sp2
" patria sem deriváty benzénu (C6H6) a kondenzované uh>
ovodíky
" vo vzorcoch sa miesto dvojitżch väzieb mô~
u pou~
ie
aj kru~
nica
" pokia>
máme v názve nasledovné umiestnenie zvya
kov, mô~
eme pou~
ie
aj inż symbol (vi
tabu>
ka):
" 1,2  orto (o)
" 1,3  meta (m)
" 1,4  para (p)
" 1,2,3  vicinálne (vic)
" 1,2,4  asymetrické (asym)
" 1,3,5  symetrické (sym)
" zlÅ›%0Å„enina je aromatická, ke
má (4n+2) Ä„ elektrónov a zároveH
je rovinná
" nerozpśa
e
ajś sa vo vode, ale v organickżch rozpśa
e
adlách, samy sÅ› rozpÅ›a
e
adlami
" zvya
ky po benzéne:
fenyl: benzyl:
CH2
Chemické vlastnosti arénov
" zlÅ›%0Å„eniny bohaté na elektróny Ò! typické reakcie sÅ› elektrofilné substitÅ›cie (SE)  zlu%0Å„ujÅ› sa s katiónom:
1. Halogenácia (Cl+, Br+, I+, F+):
Cl
3
" + Cl2 çÅ‚FeCl + HCl
çÅ‚çÅ‚
" postup:
" Cl2 + FeCl3 FeCl4 + Cl+
H
Cl + H+
" + Cl+ Ä„ komplex ( ) Ã komplex ( )
Cl
Cl
" FeCl4 + H+ HCl + FeCl3
2. Nitrácia (zmes 1:2 HNO3 a H2SO4)  zlu%0Å„uje sa s NO2+:
3
NO2
" çÅ‚HNO + H2O
çÅ‚çÅ‚
H2SO4
21
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" postup:
+
" H - O - NO2 + H+ + HSO4 H - O - NO2 + HSO4 H2O + HSO4 + NO2+
%
H
H
NO2 + H+
" + NO2+ Ä„ komplex ( ) Ã komplex ( )
NO2
NO2
"
" HSO4 + H+ H2SO4 (Ò! H2SO4 je tu len ako katalyzátor)
3. Sulfonácia (H2SO4)  SO3H+ (sulfoskupina):
2 4
" çÅ‚H çÅ‚ (kyselina benzénsulfónová) + H2O
çÅ‚SO
çÅ‚
" postup:
+
" H - O - SO3H + H+ + HSO4 H - O - SO3H + HSO4 H2O + HSO4 + SO3H+
%
H
H
SO3H + H+
" + SO3H+ Ä„ komplex ( )
SO3H ) Ã komplex (
SO3H
" HSO4 + H+ H2SO4
4. Alkylácia:
" katalyzátor  halogenid ~
elezitż alebo hlinitż
CH2Cl
3
CH2CH3 + HCl
" çÅ‚CHçÅ‚çÅ‚
çÅ‚ çÅ‚
AlCl3
5. Acylácia:
" po odtrhnutí OH skupiny z karboxylovej kyseliny vzniká acyl: R  CO  (pri kyseline mrav%0Å„ej je to formyl,
pri kyseline octovej je to acetyl)
" acyl sa via~
e na arény acyláciou
COCl
3
" çÅ‚CHçÅ‚çÅ‚ COCH3 + HCl
çÅ‚
AlCl3
" pri tżchto reakciách je rozdiel, %0Å„i sa substituent via~
e na benzén alebo na benzén, na ktorom je u~
naviazanż nejakż
substituent:
1. pokia>
je naH
naviazanż substituent s vo>
nżmi elektrónovżmi pármi (OH), benzén si od substituenta zoberie
elektrónovż pár a va
etky Ä„ elektróny sa posunÅ› Ò! vzniká orto (1,2) alebo para (1,4) benzén (novż substituent
sa via~
e tam, kde vä%0Å„a
í zápornż náboj); nastáva aktivácia jadra ( rżchleja
ia reakcia)
2. pokia>
je naH
naviazanż substituent bez vo>
nżch elektrónovżch párov (NO2), benzén substituentovi dá
elektrónovż pár a va
etky Ä„ elektróny sa posunÅ› Ò! vzniká meta (1,3) benzén (novż substituent sa via~
e tam,
kde vä%0Å„a
í zápornż náboj); nastáva dezaktivácia jadra ( pomala
ia reakcia)
Aktivuje Dezaktivuje Orientácia Orientácia
Substituent
benzénové jadro benzénové jadro orto/para meta
alkyly X X
 OH X X
NH2 X X
Cl X X
F X X
Br X X
I X X
 NO2 X X
 SO3H X X
 COOH X X
 COOCH3 X X
22
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
CN X X
" netypické reakcie  vynÅ›tené Å›%0Å„inkom katalyzátorov, tepla alebo UV ~
iarenia:
1. adície:
" çÅ‚HCl
çÅ‚
CH = CH2 CH  CH3 (1-chlóretylbenzén)
ćł
elektrofilné adície
Cl
do bo%0Å„ného ree
azca
" CH2 = CH3 çÅ‚Br2 CH  CH3
çÅ‚ (1-brómetylbenzén) + HBr
çÅ‚
h½
ćł
Br
" çÅ‚3 H2 (cyklohexán)
çÅ‚
çÅ‚
Pt
Cl
Cl
" çÅ‚3 Cl2 (1,2,3,4,5,6-hexachlórcyklohexán)
çÅ‚
çÅ‚
Cl Cl
UV
Cl
Cl
2. oxidácie:
CH3
" (toluén) çÅ‚(O) COOH (kyselina benzoová)  oxidácia na bo%0Å„nom ree
azci
çÅ‚
çÅ‚
" benzén je vo%0Å„i oxida%0Å„nżm %0Å„inidlám odolnż Ò! oxidácia benzénu prebieha len za zvża
enej teploty a
prítomnosti V2O5
Deriváty uh>
ovodíkov
" organické zlÅ›%0Å„eniny, ktoré vznikajÅ› nahradením atómu (jedného alebo viacerżch) vodíka charakteristickou skupinou
1. Halogén deriváty  charakteristická skupina je Cl, F, Br alebo I
2. Dusíkaté deriváty::
a) nitrozlÅ›%0Å„eniny  charakteristická skupina je  NO2
b) amíny:
1) primárne  charakteristická skupina je - NH2
2) sekundárne  charakteristická skupina je = NH
3) terciárne  charakteristická skupina je a" N
3. Kyslíkaté deriváty:
a) hydroxyzlÅ›%0Å„eniny:
1) alkoholy  charakteristická skupina je  OH
2) fenoly
b) karbonylové zlÅ›%0Å„eniny:
1) aldehydy  charakteristická skupina je  CHO
2) ketóny  charakteristická skupina je = CO
c) karboxylové kyseliny  charakteristická skupina je  COOH
d) étery
Halogénderiváty uh>
ovodíkov
" vä%0Å„a
ina je ekologicky závadná (príroda si s nimi nevie poradie
)  freóny  hnacie plyny do sprejov; DDT  insekticída 
ve>
mi a
kodlivá ~
ivotnému prostrediu ( zastavenie vżroby)
" príprava z uh>
ovodíkov:
1. elektrofilnou substitÅ›ciou arénov
2. radikálovou substitÅ›ciou alkánov
3. adíciou nenasżtenżch uh>
ovodíkov
Vzorec Substitu%0Å„nż názov Triviálny/Inż názov
CH3Cl chlórmetán metylchlorid
CHCl3 trichlórmetán chloroform
23
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
ClCH2CH2Cl 1,2-dichlóretán etyléndichlorid
CH2 = CHCl chlóretylén vinylchlorid
CH2 = CClCH = CH2 2-chlór-1,3-butadién chloroprén
CCl2F2 dichlórdifluórmetán freón 12
Cl
1,2-dochlórbenzén
o-dichlórbenzén
Cl
CH2Cl
chlórmetylbenzén benzylchlorid
CHI3 trijódmetán jodoform
CCl4 tetrachlórmetán chlorid uhli%0Å„itż
CHCl = CCl2 trichlóretylén 
CF2 = CF2 tetrafluóretylén teflón
Vzorec Substitu%0Å„nż názov Triviálny/Inż názov
Cl
Cl
Cl Cl
1,2,3,4,5,6-hexachlórcyklohexán HCH
Cl
Cl
Cl chlórbenzén 
Cl CH Cl
1,1,1-trichlór-2,2-bis(4-chlórfenyl)etán DDT
ćł
CCl3
Chemické vlastnosti halogénuh>
ovodíkov
" reaktivitu ovplyvH
ujÅ›:
1. polarita väzby:
" klesá od fluóru k jódu
" atómy s vä%0Å„a
ou elektronegativitou prie
ahujÅ› elektróny viac Ò! pri halogéne sa v halogénuh>
ovodíku nachádza
slabż zápornż náboj ´ a pri atóme uhlíka slabż kladnż náboj ´+ (C´+  X´ )
" polárne väzby majÅ› svoj dipólovż moment, %0Å„o je sÅ›%0Å„in náboja a vzdialenosti e
a~
ísk obidvoch elektrickżch
centier
2. polarizácia:
" posun väzbovżch elektrónov z pôvodného miesta Å›%0Å„inkom elektrického náboja reagujÅ›cej %0Å„astice
" klesá od jódu k fluóru, %0Å„i~
e opa%0Å„ne ako polarita väzby, ale ke
~
e polarizácia ovplyvH
uje reaktívnose
viac ne~

polarita väzby, jóduh>
ovodíky sÅ› najreaktívneja
ími halogénuh>
ovodíkmi
3. ve>
kose
atómu  %0Å„ím je ve>
kose
atómu vä%0Å„a
ia, tżm 
alej sÅ› valen%0Å„né elektróny od jadra a tżm sÅ› príe
a~
livé sily
mena
ie
4. vplyv rozpśa
e
adla
" typickżmi reakciami sÅ› nukleofilné substitÅ›cie:
" CH3CH2I + NaOH CH3CH2OH (etanol) + NaI
" CH3CH2I + CH3CH2  O´  H´+ CH3CH2OCH2CH3 (dietyléter) + HI (etoxidovż anión CH2CH3O nahrádza jód)
" induk%0ńnż efekt:
" spôsobenż tżm, ~
e polárny charakter väzby sa neprejavuje len na vlastnostiach väzby C  X, ale prenáa
a sa aj na
susedné väzby (obr.)
" ´1+ > ´2+ > ´3+
" vplyv sa a
íri badate>
ne iba po tretí uhlík
24
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" na obr. je zápornż induk%0Å„nż efekt ( I) a existuje aj kladnż induk%0Å„nż efekt (+I  napríklad medzi atómami uhlíka a
kovu  C  M)
obr.:
H H H
H C´3+ C´2+ C´1+ X
Ä™! Ä™! Ä™!
H H H
" vlastnosti niektorżch halogénderivátov uh>
ovodíkov:
" chloroform a tetrachlórmetán:
" prchavé látky, pou~
ívajÅ› sa ako rozpÅ›a
e
adlá
" tetrachlórmetán je jedovatá zlÅ›%0Å„enina, má pravdepodobne karcinogénne Å›%0Å„inky
" trichlóretylén  rozpÅ›a
e
adlo
" dichlórdifluórmetán:
" typickż zástupca freónov  kvapalín, ktoré sa pou~
ívajÅ› ako náplH
do chladni%0Å„iek, hasiacich prístrojov a
najrozli%0Å„neja
ích sprejov
" freóny nepriaznivo vplżvajÅ› na ozónovÅ› vrstvu atmosféry
" vinylchlorid  karcinogénny plyn, polymerizuje sa na PVC; PVC je nebezpe%0Å„nż pri spa>
ovaní, kedy sa z neho
uvo>
H
uje vinylchlorid
" tetrafluóretylén  polymerizuje sa na teflón, ktorż sa vyu~
íva na pokrytie panvíc, lebo je ve>
mi stály vo%0Å„i
kyselinám, zásadám i vysokżm teplotám
" chloroprén  vżroba chloroprénového kau%0Å„uku, ktorż je jeho polymérom
" chlórbenzén  kvapalina, príprava aromatickżch zlÅ›%0Å„enín
Organokovové zlÅ›%0Å„eniny
" nachádza sa tu väzba C  M (M je metal  kov  mô~
e to bye
Li, Mg, Hg, Al, Pb, Sn, Si, P)
" ve>
mi reaktívne látky, niektoré sÅ› jedovaté (dimetylortue
)
" nízka zápalná teplota Ò! niektoré sÅ› samozápalné
" kladnż induk%0ńnż efekt
Vzorec Názov
CH3  (CH2)3  Li butyllítium
(CH3)2Hg dimetylortue

(C4H9)3Al tributylhliník
(C4H9)4Pb tetrametylolovo
MgBr fenylmagnéziumbromid
" reakcie majÅ› nukleofilnż (???) a bázickż charakter
" CH3(CH2)3´ Li ´+ + CH3 ´+Br ´ CH3(CH2)3 ´ CH3 ´+ + Li´+Br ´
" praktické vyu~
itie:
1. v organickżch syntézach  Grignarove %0Å„inidlá  vnáa
anie alkylovej skupiny do organickej látky  napr. CH3MgI
2. ako katalyzátory  Zieglerove katalyzátory
3. ako insekticídy
" bezolovnatż benzín  do benzínu sa pridávalo tetraetylolovo, ktoré zabraH
ovalo klepaniu motora, ale Pb je jedovaté,
tak~
e teraz sa u~
pou~
íva bezolovnatż benzín
Dusíkaté deriváty
" zlÅ›%0Å„eniny, v ktorżch sa nachádza väzba C  N (alebo C a" N)
" dusík je trojväzbovż a prípadne aj a
tvorväzbovż, ale vtedy je to kladnż ión
" nitroderiváty:
" nachádza sa v nich nitroskupina NO2, ktorá má delokalizované Ä„ elektróny väzby s kyslíkom
" je to najpolárneja
ia skupina, je tu najvä%0Å„a
ie zriedenie elektrónov na dusíku
O ½
 N+
O ½
25
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" NO2 je m-orientujÅ›ci substituent, dezaktivuje jadro Ò! rżchlose
priebehu SE je pri toluéne najvä%0Å„a
ia, pri benzéne
pomala
ia a pri nitrobenzéne najpomala
ia
" 2,4,6-trinitrotoluén (TNT, tritol)  vżbua
nina, jedovatá látka, prepo%0Å„ítava sa na H
u ś%0ńinok inżch vżbua
nżch zbraní
NH2 (fenylamín  anilín  na vżrobu farbív)
" NO2 çÅ‚(H)
çÅ‚
çÅ‚
" amíny:
" systémové názvy tvoríme bu
príponou amino-, alebo príponou amín spojením s názvom uh>
ovodíka, ku ktorému
je aminoskupina pripojená; pri jednoducha
ích amínoch sa názvy vytvárajÅ› spojením názvu alkyl s príponou -amín
" organické deriváty NH3
R1 R1
" primárny: R  NH2, sekundárny: , terciárny:
N R2 N
R2 R3
Vzorec Názov Vzorec Názov
CH3  NH2 metylamín CH3  CH2  NH2 etylamín
CH3  CH  CH2  CH3 CH2  CH2  CH2  CH2
% 2-butánamín % % 1,4-butándiamín
NH2 NH2 NH2
NH2 NH2
o-fenyléndiamín anilín,
NH2 1,2-benzéndiamín benzénamín
NH2
1,6-hexándiamín
2-naftylamín H2N(CH2)6NH2
hexametyléndiamín
" heterocyklické:
N
" pyridín:
H
%
N
" pyrol:
" chemické vlastnosti:
" zásaditż charakter  aminoskupina dáva svojím vo>
nżm elektrónovżm párom amínom zásadité vlastnosti a
prítomnose
substituentov spôsobujÅ›cich +I-efekt (metylová skupina) tieto vlastnosti ea
te zvä%0Å„a
uje
" pri aromatickżch amínoch sa va
ak zároveH
prejavuje aj +M-efekt (kladnż mezomérny efekt) aminoskupiny 
jej vo>
nż elektrónovż pár je ve
ahovanż do benzénového jadra a tak zmena
uje zásaditose
tżchto uh>
ovodíkov
" nukleofilné vlastnosti  pou~
ívajÅ› sa ako nukleofilné %0Å„inidlá  vżrazneja
ie nukleofilné vlastnosti majÅ› kvôli
+M-efektu alifatické (nearomatické) amíny s otvorenżm ree
azcom:
H
%
" CH3CH2NH2 + CH3I CH3CH2  N+  CH3 I
%
H
" amíny dávajÅ› s kyselinami amóniové soli (organická podoba amónnych solí):
NH2 + HCl
NH3+ Cl (fenylamoniumchlorid)
" diazotácia  na prímárny aromatickż amín (napr. anilín) pôsobí alkalickżm dusitanom v prostredí
anorganickej kyseliny a vznikajÅ› diazóniové soli:
, HCl
N+ a" N Cl (benzéndiazóniumchlorid)
NH2 + HCl çÅ‚NaNO3çÅ‚
çÅ‚çÅ‚ çÅ‚
0-5 °C
26
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" diazóniové soli sÅ› nestále a reaktívne, vyu~
ívajÅ› sa v organickej syntéze, ich reakciou s aromatickżmi amínmi
alebo fenolmi sa priemyselne vyrábajÅ› azofarbivá (najjednoducha
í je azobenzén  C6H5  N = N  C6H5); táto
reakcia sa nazżva kopulácia:
N(CH3)2 (N,N-dimetylanilín)
N+a"N Cl (4-sulfobenzéndiazóniumchlorid) +
HO3S
N=N
HO3S
N(CH3)2 (metyloran~
)
" amíny sÅ› farebné, lebo absorbujÅ› z denného svetla ur%0Å„itÅ› zlo~
ku a odrazové svetlo je doplnkové
" pou~
itie amínov:
" 1,6-hexametyléndiamín  surovina na vżrobu nylónu
" anilín  jedovatá kvapalina, pou~
íva sa na vżrobu farbív a lie%0Å„iv
" 2-naftylamín  pou~
íval sa na vżrobu azofarbív, patrí medzi látky s najvä%0Å„a
ími karcinogénnymi Å›%0Å„inkami
" p-fenyléndiamín  zlo~
ka fotografickżch vżvojok
" pyrol  zlo~
ka chlorofylu a hemoglobínu
" pyridín  odvodzuje sa od neho a
truktÅ›ra niektorżch alkaloidov  jedovatżch dusíkatżch látok v rastlinách
Kyslíkaté deriváty
Hydroxyderiváty
" delia sa na:
1. fenoly  obsahujÅ›
OH
2. alkoholy  obsahujÅ› v sebe skupinu hydroxyskupinu OH 
Alkoholy
" pod>
a po%0Å„tu hydroxyskupín ich delíme na:
1. jednosżtne
2. viacsżtne
" pod>
a postavenia uhlíka v ree
azci:
" primárne: R  CH2  OH
R1
" sekundárne:
CH  OH
R2
R1
" terciárne:
R2 C  OH
R3
27