Poznámky z
Poznámky z
Poznámky z
Poznámky z
BIOLÓGIE
pre 2. ro%0Å„ník
gymnázií
Zdroj: http://www.zones.sk
Pou~
ívanie materiálov zo ZONES.SK je povolené bez obmedzení iba
na osobné Å›%0Å„ely a akéko>
vek verejné publikovanie je bez
Autor: Martin Slota
predchádzajÅ›ceho sÅ›hlasu zakázané.
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
BIOLÓGIA AKO VEDA
" biológia:
" veda o va
etkom ~
ivom na Zemi
" skÅ›ma formy, vlastnosti a vnÅ›torné procesy ~
ivżch organizmov
" ~
ivé organizmy:
" dżchanie, metabolizmus, rast, pohyb, rozmno~
ovanie, drá~
divose
(reakcie na okolie i vnśtro), celistvose

(riadenie nervovo alebo hormonálne va
etkżch funkcií tak aby bol vytvorenż 1 harmonickż celok)
" %0Å„lovek, ~
ivo%0Å„íchy, rastliny, mikroorganizmy
" skÅ›ma vzájomné vze
ahy medzi organizmami (%0Å„lovek-%0Å„lovek, %0Å„lovek-~
ivo%0Å„ích, ~
ivo%0Å„ích-rastlina, ~
ivo%0Å„ích-
prostredie)
" z h>
adiska ve>
kżch skupín organizmov delíme biologické vedy na:
" mikrobiologické (vírusy, baktérie)
" zoologické (~
ivo%0Å„íchy)
" botanické (rastliny)
" antropologické (%0Å„lovek)
" paleontologické (vyhynuté druhy)
" organizmy mô~
eme a
tudovae
zo va
eobecného a systematického h>
adiska
" va
eobecné h>
adisko:
" morfologické vedy:
" opisné vedy (tvary tela organizmov, vnÅ›torná a vonkaja
ia stavba)
" porovnávacia anatómia
" organológia
" cytológia (skśmanie buniek)
" histológia (skÅ›manie tkanív (sÅ›bory buniek rovnakej funkcie))
" embryológia  skÅ›manie embryí a plodov (vnÅ›tromaternicovż vżvin)
" fyziologické vedy:
" skÅ›manie funkcií orgánov a orgánovżch sÅ›stav ~
ivżch organizmov
" genetika (skÅ›ma genetické kódy, ktoré sa prenáa
ajÅ› z rodi%0Å„a na diee
a)
" ekológia  veda o ~
ivotnom prostredí (vze
ahy)
" hrani%0Å„né obory (biofyzika, biochémia)
" systematické h>
adisko:
" klasifikácia organizmov v hierarchickom systéme pod>
a spolo%0Å„nżch znakov do skupín
METÓDY V BIOLÓGII
" pozorovanie:
" vedeckżm opisom pozorovanżch javov získavame mno~
stvo poznatkov, na základe ktorżch delíme organizmy do
rôznych skupín
" pokus (experiment):
" priamo ovplyvH
uje biologické deje
" kontrolnż pokus prebieha za prirodzenżch podmienok
" viac krát sa opakuje, vylu%0Å„uje sa jeho náhodnose

" na skśmanie sa pou~
ívajÅ› jednoduché organizmy tzv. modely (drozofily, mya
i, ~
aby, & )
" hypotéza  na jej základe sa robí vżskum
DEJINY BIOLÓGIE
" zakladate>
biologickej vedy  Aristoteles
" rozvoj  16. storo%0Å„ie:
" Vesalius:
" Brit
" pitvy  prvé anatomické knihy
" Harvey:
" objasnil podstatu a fungovanie krvného obehu %0Å„loveka
" va
etko ~
ivé pochádza z vají%0Å„ka
" 17. storo%0Å„ie:
" Leeuwenhoek:
" Holan
an
2
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" prvé mikroskopy Ò! základ bunkovej teórie (va
etko ~
ivé je zlo~
ené z buniek)
" objavil mikroorganizmy
" 18. storo%0Å„ie:
" Jan Evangelista Purkyn%1Å‚:
" 
ech
" rozvoj bunkovej teórie  kone%0Å„ná definícia
" objavil organely (miniatÅ›rne orgány buniek)
" 18.  19. storo%0Å„ie:
" Schwann:
" skonkretizoval bunkovś teóriu
" 19. storo%0Å„ie:
" Carl Linné:
" `
véd
" zatriedil rastliny a ~
ivo%0Å„íchy do skupín, vytvoril prvż hierarchickż systém rastlín a ~
ivo%0Å„íchov
" binomická nomenklatÅ›ra  dvojslovné pomenovanie druhov (Homo sapiens  %0Å„lovek rozumnż)
" rozvoj mikrobiológie:
" Louis Pasteur:
rodové meno
druhové meno
" Francśz
" objavil, ~
e mikroorganizmy sÅ› pôvodcami chorôb
" dokázal ich izolovae
a pestovae
ich na ~
ivnżch pôdach
" rozvoj evolu%0ńnej biológie:
" Lamarck:
" Francśz
" mya
lienky evolu%0ńnej teórie
" Charles Darwin:
" Brit
" konkrétne dôkazy evolu%0Å„nej teórie  h>
adal a neskôr aj naa
iel
" v prírode pre~
íva iba najsilneja
í jedinec, ktorż sa doká~
e prispôsobovae
neustále sa meniacemu ~
ivotnému
prostrediu pri%0Å„om zmeny sÅ› dedi%0Å„né
" Oparin:
" Rus
" vychádzal z Darwinovej teórie
" prehlásil, ~
e va
etko ~
ivé pochádza z ne~
ivého
" 20. storo%0Å„ie (koniec 19. storo%0Å„ia):
" genetika:
" Johann Gregor Mendel:
" 
ech
" krí~
il hrach a sformuloval základné pravidlá dedi%0Å„nosti platiace dodnes
" Watson, Crick:
" Briti
" 1953  a
truktśra molekuly DNA
3
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
V`
EOBECNÁ CHARAKTERISTIKA %7Å„IVÅ»CH SÚSTAV
" ~
ivé sÅ›stavy sÅ› v~
dy vysoko organizované celky
" organizovanose
sa prejavuje na va
etkżch stupH
och od atómov cez jedincov a~
po biosféru
" ~
ivot sa naj%0Å„asteja
ie prejavuje vo forme indivíduí  jedincov
" postupnose
~
ivżch sśstav od najjednoducha
ích po najzlo~
iteja
ie:
" atóm (na tejto śrovni nie sś rozdiely medzi ~
ivżm a ne~
ivżm)
" molekula
" organela (orgán bunky)
" bunka
" tkanivo
" orgán
" orgánová sÅ›stava
" jedinec (je ohrani%0ńenż v %0ńase a priestore a je nosite>
om rôznych vlastností)
" druh (jedinci rovnakej biologickej charakteristiky)
" spolo%0Å„enstvo (jedinci rovnakého druhu ~
ijśce v rovnakom %0ńase na tom istom mieste)
" biocenóza (spolo%0Å„enstvá na ur%0Å„itom mieste v ur%0Å„itom %0Å„ase)
" biosféra (va
etko ~
ivé na Zemi)
STUPNE ORGANIZÁCIE %7Å„IVÅ»CH SÚSTAV
1. atómy:
" z h>
adiska evolÅ›cie sÅ› to prvé komplexné jednotky, z ktorżch sa vytvorila ~
ivá a ne~
ivá príroda
" rôzne usporiadanie elementárnych %0Å„astíc atómov ur%0Å„uje rôzne prvky s rôznymi vlastnose
ami
" biogénne prvky:
" zÅ›%0Å„astH
ujÅ› sa na stavbe ~
ivżch sśstav
" z h>
adiska vżznamu ich delíme na makroelementy a mikroelementy
" zriedkavo sa prvky v prírode vyskytujÅ› samostatne  %0Å„asteja
ie ako molekuly
2. molekuly:
" anorganické  H2O, soli
" organické  cukry, tuky, bielkoviny, nukleové kyseliny
3. bunkové organely
4. bunky
5. tkanivá, pletivá (v rastlinách)
6. orgány
7. orgánové sÅ›stavy
8. jedinec
9. druh
10. spolo%0Å„enstvo
11. biocenóza
12. biosféra
" organizmy mô~
u bye
na rôznom stupni organizácie:
" vírusy:
" najjednoducha
ia forma organizovanosti ~
ivej hmoty
" nebunkové a
truktÅ›ry schopné ~
ie
a rozmno~
ovae
sa len v ~
ivej bunke
" baktérie
" jednobunkovce:
" delíme ich na rastlinné a ~
ivo%0Å„ía
ne
" je to jednoduchá bunka schopná prevádzae
va
etky ~
ivotné funkcie (pozri za%0Å„iatok dokumentu)
" organizmy existujÅ› v Å›zkej závislosti od okolitého prostredia a okolitżch organizmov
" medzi nimi prebieha neustála vżmena informácií, látok a energií Ò! organizmy sÅ› neizolované sÅ›stavy
4
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
BUNKA
CHEMICKÉ ZLO%7Å„ENIE BUNKY
" z biogénnych prvkov
" makroelementy:
" 4 najdôle~
iteja
ie  H, C, O, N  tvoria a~
99 % ~
ivej hmoty
" H:
" prenáa
a sa z organickżch zlÅ›%0Å„enín na kyslík a je teda ve>
mi dôle~
itż pri biologickej oxidácii
" organizmy ho získavajÅ› z vody
" O:
" pri metabolizme sa spa>
uje a uvo>
H
ujÅ› sa ~
iviny z potravy
" zo vzduchu
" N:
" sÅ›%0Å„ase
bielkovín, na ktorżch stojí ~
ivot
" získavame ho:
" z potravy (nie zo vzduchu)
" rastliny z pôdy
" zo vzduchu  iba sinice, dusíkaté a hruskovité baktérie (hruskovité baktérie ~
ijÅ› na koreH
och bôbovitżch
rastlín)
" C:
" a
truktśrny prvok va
etkżch organickżch zlÅ›%0Å„enín
" získavame ho zo vzduchu
" P  nukleové kyseliny, fosfolipidy, ATP  adenozíntrifosfát
" Ca  kostra, zubovina, schránky, prenos nervovżch vzruchov, svaly
" Mg  sÅ›%0Å„ase
chlorofylu (fotosyntéza)
" Fe  krv  hemoglobín  prenos kyslíka
" S  rohovinové Å›tvary (nechty, vlasy)
" Na, K  nervové vzruchy
" mikroelementy:
" stotiny miligramov/telo
" dôle~
ité pre metabolizmus  Li, Cu, Zn, Se, Cl, Br, Si, F, I
" voda:
" dôle~
ité rozpÅ›a
e
adlo a transportné %0Å„inidlo (ava
ak nerozpśa
e
a vitamíny A, B, E a K  tie sa rozpÅ›a
e
ajÅ› v tuku)
" 60 % tela (vodné  90 %; medÅ›zy  99 %)
" podie>
a sa na udr~
iavaní teploty organizmu, podmieH
uje chemické reakcie
" umo~
H
uje difśziu (samovo>
né prenikanie jednej látky do druhej a~
do vyrovnania koncentrácií) a osmózu (ako
difśzia, len prenikanie rozpśa
e
adla cez membránu)
" ke
bunku vysua
íme, dostaneme sua
inu
Malé organické molekuly
" cukry (monosacharidy, disacharidy):
" monosacharidy: glukóza, fruktóza (hroznovż cukor)
" disacharidy: sacharóza (ovocnż cukor)
" polysacharidy (ve>
ké organické molekuly):
" a
krob  zásobná látka v rastlinách
" glykogén  zásobná látka v ~
ivo%0Å„íchoch
" celulóza  v bunkovej stene rastlín; pre%0Å„ise
uje organizmus
" chitín  bunkové steny ~
ivo%0Å„íchov (pancier, krovky, ...) a hÅ›b
" mastné kyseliny (fosfolipidy  sÅ›%0Å„ase
biologickżch membrán  ich stavba a zásobárne energie)
" aminokyseliny (stavebné zlo~
ky bielkovín, 20 druhov)
" nukleotidy:
" stavebné zlo~
ky
1. nositele genetickżch informácií
" zlo~
enie:
P C (cukor) D
zvya
ok H3PO4 deoxyribóza alebo ribóza dusíkatá báza
5
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" dusíkaté bázy:
" adenín (A)
" guanín (G)
" cytozín (C)
" tymín (T)
" uracyl (U)
2. nositele (zásobárne) energie  ATP (adenozín trifosfát)  bohatż na energiu, lebo obsahuje makroergické fosfátové
väzby (roza
tiepením  50 kJ energie)
Ve>
ké organické molekuly
" polypeptidy = bielkoviny = proteíny (jednoduché) + proteidy (zlo~
ené):
" z aminokyselín, a tie sÅ› spájané peptidovżmi väzbami (z toho názov peptidy)
" ve>
a dusíka, jedinż zdroj dusíka pre ~
ivo%0Å„íchy
" a
truktśrny (stavebnż) vżznam vo va
etkżch orgánoch
" ochrannż vżznam (biele krvinky)
" riadiaca funkcia (stavebná zlo~
ka hormónov)
" metabolická (enzymatická) funkcia  riadia metabolické %0Å„innosti organizmov, lebo sÅ› sÅ›%0Å„ase
ou enzżmov
" polynukleotidy (nukleové kyseliny):
" DNA (deoxyribonukleová kyselina):
" je zlo~
ená z ve>
kého mno~
stva nukleotidov, ktoré sÅ› usporiadané do dvoch polynukletidovżch ree
azcov, a
tieto ree
azce sÅ› sto%0Å„ené do pravoto%0Å„ivej závitnice
nukleotid
P P
C D - - - D C
P P
C D - - - D C
P P
C D - - - D C
" vyskytujÅ› sa v nich iba 4 typy dusíkatej bázy (A, G, C, T) ktoré sa v~
dy ved>
a seba párujÅ› iba A - - - T ("
G - - - C, %0Å„o sa volá princíp komplementarity
" polynukleotidové ree
azce sÅ› pospájané slabżmi vodíkovżmi mostíkmi v nieste dusíkatżch báz, ktoré sa mô~
u
trhae
(inde by sa väzby nemali trhae
)
" dusíkaté bázy sÅ› podstatou genetického kódu  v~
dy 3 kódujś 1 aminokyselinu
" pod>
a DNA sa vytvárajÅ› rôzne typy bielkovín
" RNA (ribonukleová kyselina):
" tie~
iba 4 typy dusíkatej bázy (A, G, C, U; párujÅ› sa A s U, G s C)
" jeden polynukleotidovż ree
azec
" zÅ›%0Å„astH
uje a priamo na syntéze bielkovín
" 3 typy:
1. mRNA  mediátorová (informa%0Å„ná):
" medzi dvoma jednotkami ribozómu, kde je jej ślohou informovae
o poradí aminokyselín v
novovznikajścom bielkovinovom ree
azci (tie~
pod>
a 3 za sebou idÅ›cich dusíkatżch báz)
2. tRNA transferová (prenáa
a%0Å„ová):
" prenáa
a vo>
né aminokyseliny z buniek (cytoplazmy) na miesto syntézy bielkovín t.j. ribozóm alebo
rRNA
3. rRNA ribozomálna (ribozómová):
" zÅ›%0Å„astH
uje sa na stavbe ribozómov
PROKARYOTICKÁ BUNKA
" najjednoducha
ia bunka v prírode
" najmä u baktérií a siníc
" vykonáva va
etky ~
ivotné funkcie
" a
truktśra:
" pevná bunková stena (ur%0Å„uje jej tvar), Å›plne priepustná (ako sitko)
" cytoplazmatická membrána:
" jej vżbe~
ky suplujÅ› funkcie rôznych organel (pozri obr. 1):
6
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" mitochondrie  miesto kde v bunke nastáva okysli%0Å„ovanie, biologická oxidácia a vznik energie
" chloroplasty (chlorofyl)  kvôli fotosyntéze (12H2O + 6CO2 + E C6H12O6 + 6H2O) Ò! glukóza
" je plastická a polopriepustná (lebo väzba medzi bielkovinou a prenáa
anou látkou je a
pecifická Ò! ka~
dá
bielkovina prenáa
a iba jeden typ látky  pozri obr. 2)
" predjadro (nemá ea
te jadro)  jedna molekula DNA je vo>
ne ulo~
ená v bunke (neohrani%0Å„ená)
" ribozómy  miesto syntézy bielkovín v bunke
" inklÅ›zie  rôzne mechÅ›riky  odpadové a zásobné látky
obr. 1:
obr. 2:
2 rady fosfolipidov
bielkoviny
EUKARYOTICKÁ BUNKA
" najzlo~
iteja
ia v prírode
" hlavne u jednobunkovcov (rastlinnżch aj ~
ivo%0Å„ía
nych) a u mnohobunkovcov
" nieko>
ko a
truktśr:
1. bunkové povrchy:
" rastlinné bunky  bunková stena (~
ivo%0Å„íchy ju nemajÅ›)
" pod H
ou (alebo navrchu)  cytoplazmatická membrána
2. základná cytoplazma:
" polotekuté (rôsolovité) prostredie, v ktorom sÅ› ponorené organely a tie~
rôzne rozpustené látky
" transport medzi organelami
3. organely:
" membránové:
" od cytoplazmy a ostatného sÅ› oddelené biologickou membránou s podobnou a
truktśrou ako
cytoplazmatická membrána
" najdôle~
iteja
ia a
truktśra  jadro:
" ohrani%0Å„ené polopriepustnou pórovitou membránou; vzniklo nahromadením genetického materiálu
" genetickż materiál v H
om existuje ako látka chromatín v %0Å„ase delenia sa z nej stávajÅ›
chromozómy
" v jadierku sa syntetizuje RNA
" plastidy  iba v rastlinnej bunke  pod>
a farbiva:
" leukoplasty  bezfarebné alebo biele farbivá  a
krob
" chromoplasty  ~
lté a %0Å„ervené farbivá  ur%0Å„ujÅ› farbu nezelenżch %0Å„astí rastliny
7
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" chloroplasty  zelené farbivo chlorofyl  fotosyntéza (pozri obr. 4)
" mitochondria:
" vonkaja
ia membrána  hladká
" vnÅ›torná membrána  zriasnená  aby oxidácie mohli prebiehae
na %0Å„o najvä%0Å„a
ej ploche
" energetické centrá bunky
" endoplazmatické retikulum:
" drsné  ribozómy Ò! syntéza bielkovín
" hladké  syntéza inżch látok  hormóny, tuky, ...
" aj transportná funkcia
" ribozómy  2 subjednotky
" Golgiho aparát:
" systém sploa
tenżch mechśrikov a cisterien
" niekedy sa oda
kracujÅ› va%0Å„ky, v ktorżch sa vylu%0Å„ujÅ› látky
" postsyntetická Å›prava látok
" mô~
u tu aj vznikae
látky
" vakuola (iba v rastlinách):
" a~
90 % vody  mechÅ›rik s vodou a v nej rozpustenżmi látkami (zásobné látky, pigmenty, látky
ur%0ńujśce chue
)
" v mladżch bunkách  ve>
a malżch
" v starżch bunkách  jedna ve>
ká (obrovská)  zatla%0Å„í ostatné organely a prispieva tak k napätiu
bunkovej steny
" lyzozómy (len v ~
ivo%0Å„ía
nej bunke):
" a
truktÅ›ry obsahujÅ›ce rozkladné (hydrolytické) enzżmy
" v rastlinách sÅ› tieto enzżmy vo>
ne
" vláknité organely:
" mitotickż aparát:
" Å›loha  rovnomerné rozdelenie genetického materiálu pri delení bunky
" základ  centrozóm  ten sa v %0Å„ase delenia rozdelí na 2 centrioly, medzi ktorżmi je deliace
vretienko (pozri obr. 3)
" a
pecializované a
truktśry v ~
ivo%0Å„ía
nych bunkách:
" svalové vlákna v svalovej bunke  aktín, myozín
" telieska pohybu  bi%0Å„ík alebo riasinky  zlo~
ené z mikrotubulov (prierez  9 x 2 + 2  pozri obr. 2)
" chromozómy
4. cytoskelet:
" kostra bunky
" mikrotubuly (rÅ›rky)  zabezpe%0Å„ujÅ› stály tvar bunky (odolné vo%0Å„i e
ahu, tlaku)
" mikrofilamenty  vlákna v cytoplazme  chvejÅ› sa v nej a spôsobujÅ› pohyb cytoplazmy i látok v nej
5. inklÅ›zie  mechÅ›riky s odpadovżmi a zásobnżmi látkami (pigmenty, farbivá, ...)
obr. 1 (eukaryotická bunka):
8
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
obr. 2 (telieska pohybu): obr. 3 (centrioly):
obr. 4 (chloroplast):
9
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
DELENIE BUNKY
" nevyhnutné, aby mohli ~
ivo%0Å„íchy ráse
, rozmno~
ovae
sa
" v~
dy pri H
om z jednej materskej bunky vznikajÅ› dve dcérske bunky Ò! organizmus rastie
" ke
sa bunky namno~
ia, prebieha diferenciácia buniek  ich rozdelenie na rôzne %0Å„innosti (de>
ba práce)
" spôsoby delenia:
1. amitóza
2. mitóza
3. meióza
Amitóza
" najstara
í spôsob rozmno~
ovania sa najjednoducha
ích organizmov
" ve>
mi zriedkavá v prírode, primitívny proces, nevytvára sa deliaci aparát ani chromozómy
" predpokladá sa, ~
e neexistuje mechanizmus, ktorż by zabezpe%0Å„il, aby sa genetickż materiál rovnomerne rozdelil Ò!
riziko degenerácie buniek
delenie bunky zaa
krtením
Mitóza
" nepriame delenie bunky
" mnohobunkové organizmy:
" prvotná bunka zygota, ktorá vznikne splynutím spermie a vají%0Å„ka Ò! sÅ› v nej genetické informácie mu~
a aj ~
eny
(obr. 1)
" zygota získava 23 chromozómov zo sam%0Å„ej bunky (1 chromozómová sada = n) a 23 chromozómov zo sam%0Å„ej
bunky (1 chromozómová sada = n) Ò! má dve chromozómové sady = 2n a takéto bunky sa nazżvajÅ› diploidné
" genetické informácie obsahujÅ› kompletnÅ› informáciou o tom, ako majÅ› bunky nového jedinca vyzerae
a akÅ› majÅ›
mae
funkciu
" genetické informácie sa v bunke nachádzajÅ› v jadre vo forme chromatínu (DNA + bielkoviny), ktorż sa v %0Å„ase
delenia bunky zmení na 46 chromozómov
" chromozómy sa zduplikujÅ› (obr. 2) a vznikajÅ› dve dcérske bunky s rovnakou genetickou informáciou
" delením zygoty vznikajÅ› va
etky telové (somatické) bunky, ktoré sÅ› diploidné
" v tżchto bunkách sa v~
dy nachádza ka~
dż chromozóm dva krát  od mu~
a a od ~
eny a tento pár sa volá
homologickż (obr. 3)
" pohlavné bunky majÅ› ka~
dá iba haploidnż po%0Å„et chromozómov = 23 = n (obr. 4)
" priebeh mitózy (obr. 5):
0. interfáza  zdvojenie genetického materiálu
1. profáza:
" rozpadá sa jadrová membrána
" zaniká jadierko
" za%0Å„ína sa tvorie
mitotickż aparát
" dehydratácia a a
piralizácia chromozómov (stávajÅ› sa hruba
ími, a preto aj vidite>
neja
ími)
2. metafáza:
" vrchol a
piralizácie chromozómov
" dochádza k ich pozd:
~
nemu a
tiepeniu, ale sÅ› ea
te spojené v centromére
" chromozómy sÅ› zoradené do centrálnej (stredovej) roviny
3. anafáza:
" rozdelenie centroméry
" mikrotubuly prie
ahujś chromozómy k opa%0ńnżm pólom bunky
" na konci sÅ› chromozómy sÅ›stredené okolo centriol
4. telofáza:
" tvorí sa jadrová membrána
10
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" vzniká jadierko
" zaniká deliace vretienko
" bunka sa rozdelí
" nastáva dea
piralizácia chromozómov
" pri delení sa najprv rozdelí jadro (karyokinéza = predfáza + profáza + metafáza + anafáza) a potom ostatok bunky
(cytokinéza = telofáza)
obr. 1 (vznik zygoty):
+
sam%0Å„ia bunka (B&) sami%0Å„ia bunka (@&) zygota
obr. 2 (chromozóm s dvoma chromatídami): obr. 3 (chromozómy v diploidnżch bunkách):
1. chromatída
2. chromatída homologickż pár
obr. 4 (chromozómy v haploidnżch bunkách):
2 ramená centroméra
chromozómu
11
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
obr. 5 (priebeh mitózy):
centriola
interfáza
profáza metafáza
anafáza
telofáza
Meióza
" pozostáva s dvojnásobného mitotického, ale zdvojenie genetického materiálu nastáva iba raz
" pri prvej mitóze vzniknÅ› s materskej bunky dve bunky s haploidnżm po%0Å„tom chromozómov, ktoré sÅ› va
ak zdvojené
" pri druhej mitóze vzniknś z obidvoch u~
vzniknutżch buniek dve bunky s haploidnżm po%0ńtom nezdvojenżch
chromozómov (s jednou chromatídou) Ò! pri meióze vznikajÅ› 4 bunky, a to bunky pohlavné
" nazżva sa tie~
reduk%0Å„nżm delením, lebo sa redukuje po%0Å„et chromozómov v bunkách
Bunkovż cyklus
" priebeh ~
ivota bunky od jej vzniku (ako dcérskej bunky) po jej 
ala
ie rozdelenie
" sÅ› tu 4 fázy (obr.):
1. G1 fáza
2. S fáza
3. G2 fáza
4. M fáza
" G1, S a G2 fáza dohromady tvoria interfázu
" M fáza je mitóza
" G1 fáza:
" trvá 7  170 hodín
" hlavnż kontrolnż uzol  zodpovedá za reguláciu bunkového cyklu  ke
sÅ› zlé podmienky na delenie, po%0Å„ká s
ním)
" prebiehajÅ› v nej syntetické procesy (rast, nové a
truktśry)
" S fáza:
12
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" trvá 10 hodín
" replikuje sa DNA, zdvojujś sa chromozómy
" G2 fáza:
" 10 hodín
" syntetické procesy
" M fáza
" v niektorżch bunkách nedochádza (alebo dochádza neskôr) ku cytokinéze Ò! delenie jadra bunky a bunky kontrolujÅ› 2
rôzne mechanizmy
" genera%0Å„ná doba bunky  trvanie bunkového cyklu
" na delenie bunky majÅ› vplyv rôzne faktory  teplota, mno~
stvo ~
ivín, ...
" bunkovż cyklus ovplyvH
ujÅ› regula%0Å„né mechanizmy, a to hlavne chemické látky:
1. inhibítory (spoma>
ujÅ› proces)
2. stimulátory (zrżch>
ujÅ› proces; rastliny  auxíny)
" zabezpe%0Å„ujÅ› celistvose
organizmu (obmedzujÅ› mno~
enie buniek, nedovo>
ujÅ› rast nepotrebnżch orgánov, ...)
" vplżvajÅ› na G1 fázu
" po nadelení buniek nastáva ich diferenciácia  tvarové a funk%0Å„né odlía
enie
" s diferenciáciou Å›zko sÅ›visí naprogramovanie smrti bunky
" nádorové bunky nie sÅ› diferencované Ò! stále sa delia a nemajÅ› naprogramovanÅ› smre

" v umelom prostredí sa bunky dediferencujÅ› a za%0Å„nÅ› sa delie

obr.:
" klonovanie:
" namiesto oplodnenia vají%0Å„ka vyberieme jeho jadro a dáme doH
jadro somatickej bunky (Ò! diploidné jadro Ò!
za%0Å„ína sa brázdenie vají%0Å„ka)
" DNA  aj v mitochondriách Ò! tżmto postupom nedostaneme jedinca iba s genetickou informáciou svojho vzoru
13
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
SYSTÉM %7Å„IVEJ PRÍRODY
Prvojadrové organizmy (Prokaryota)
Ría
a: Nebunkové organizmy (Subcellulata)
Ría
a: Prvobunkové organizmy (Protocellulata)
Jadrové organizmy (Eukaryota)
Ría
a: Rastliny (Plantae)
1. podría
a: Ni~
a
ie rastliny (Protobionta)
2. podría
a: Vya
a
ie rastliny (Cormobionta, Embryobionta)
Ría
a: Huby (Fungi)
Ría
a: %7Å„ivo%0Å„íchy (Animatia)
1. podría
a: jednobunkové  jednobunkovce (Protozoa)
2. podría
a: mnohobunkové  mnohobunkovce (Metazoa)
podría
e sa 
alej delia do:
1. oddelení
2. kmeH
ov
3. tried
4. radov
5. %0Å„e>
adí
6. rodov
7. druhov
14
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
PRVOJADROVÉ ORGANIZMY (PROKARYOTA)
RÍ`
A: NEBUNKOVÉ (SUBCELLULATA)
Oddelenie: Praorganizmy (Eobionta)
" ~
ili v dávnej minulosti Zeme
" podobné dnea
nżm baktériám
Oddelenie: Vírusy (Vira)
" vírus je vnÅ›trobunkovż parazit
" nie je bunkou, lebo mu chżba proteosyntetickż a metabolickż aparát Ò! nie je schopnż ráse
ani sa delie
, v~
dy obsahuje
iba jeden typ nukleovej kyseliny
1. stavba: DNA/RNA
" nukleová kyselina (DNA alebo RNA) hlavi%0Å„ka
" bielkovinovż obal
" lipidovż obal
" bi%0Å„ík + poa
va hlavi%0Å„ka
" vlákna
2. tvar  gu>
ovitż, ty%0ńinkovitż, ... poa
va bi%0Å„íka
3. rozdelenie:
" rastlinné
" ~
ivo%0Å„ía
ne
" bakteriofágy v baktériách vlákno
4. ~
ivotnż cyklus:
" pokojové a
tádium  v prostredí na obrázku je bakteriofág
" napadne bunku, rozmno~
í sa
" uvo>
nenie v prostredí
5. reprodukcia:
1. pri>
nutie na bunku
2. preniknutie do nej (celż alebo iba hlavi%0ńka)
3. reprodukcia vírusu  bunka produkuje vírusové bielkoviny, vírusovÅ› nukleovÅ› kyselinu
4. uvo>
nenie z bunky rozpad bunku alebo bunka ~
ije a produkuje potomstvo vírusu
" predstavitelia:
" RNA  chrípka, nádcha, HIV
" DNA  herpes simplex (opar), herpes zoster (pásovż opar), vírus >
udskżch bradavíc
RÍ`
A: PRVOBUNKOVÉ ORGANIZMY (PROTOCELLULATA)
Oddelenie: Baktérie (Bacteria)
1. stavba:
" povrch  slizovité puzdro
" prokaryotická bunka nukleová kyselina organely
" bi%0Å„ík  pohyb
" riasinky  prichytenie o podklad
2. tvar:
" koky 
" stafylokoky 
" streptokoky 
" vibriá 
cytoplazma
" spirily  a
pirálovito zato%0Å„ené slizové puzdro
" bacily: bunková stena
15
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" pali%0Å„kovité cytoplazmatická membrána
" schopné tvorie
spóry, %0Å„ím sa stávajÅ› baktériami, ktoré strácajÅ› vodu, vytvárajÅ› si tvrdż obal a sÅ› tak schopné
pre~
ie
i nieko>
ko tisíc rokov
3. rozmno~
ovanie:
" pohlavné  konjugácia  spojenie 2 baktérií, pri%0Å„om si vymenia %0Å„ase
nukleovej kyseliny
" nepohlavné  prie%0Å„ne delenie - amitóza
" priekopníci ~
ivota  vydr~
ia extrémne teploty (-100  200 °C)
" ich existencia závisí od teploty, pH, mno~
stva ~
ivín, ...
" rozdelenie:
1. Pod>
a potreby vzduchu k ~
ivotu:
1) Aeróbne  potrebujś k ~
ivotu vzduch
2) Anaeróbne  nepotrebujś k ~
ivotu vzduch (tetanus)
2. Na základe spôsobu vż~
ivy:
1) Autotrofné  sÅ› schopné vyu~
ívae
svetelnÅ› energiu za prítomnosti bakteriochlorofylu (vy~
ivujÅ› sa samy)
2) Heterotrofné  potrebujÅ› hostite>
a:
a) parazity  napádajÅ› bunku a ni%0Å„ia ju po odobratí va
etkého potrebného
b) saprofyty  neni%0Å„ia bunky  ~
ijÅ› na odumretżch telách, zabezpe%0Å„ujÅ› rozklad látok a kolobeh prvkov v
prírode
c) symbióza  vzájomná spolupráca organizmov
" bakteriológia:
" zakladate>
pôdnej biológie  Vinogradskij
" Yersin objavil pôvodcu moru
" Louis Pasteur  pasterizácia (krátkodobé zahrievanie na 55  60 °C s cie>
om vyhubie
baktérie v potravinách),
princíp profylaxie (o%0Å„kovanie pred ochorením)
" Robert Koch  Kochov bacil (TBC)
Oddelenie: Sinice (Cyanophyta)
" tvorené klasickou prokaryotickou bunkou
" cytoplazma je vonkaja
ia a stredová
" v stredovej sa nachádzajÅ› okrem základnżch organel aj tylakoidy chloroplastov, v ktorżch sa nachádzajÅ› farbivá
(chlorofyl  zelená, ß-karotén  ~
lto-%0Å„ervené, fykocyanín  modré, fykoerytrín  %0Å„ervené)
" hlavnż asimila%0ńnż produkt je sinicovż a
krob
" 2 formy:
a) jednobunkové  mô~
u sa vyskytovae
ako samostatné bunky alebo po spojení slizovżch puzdier ako kolónie
b) vláknité  delia sa na jednoradové a viacradové a nachádzajÅ› sa v rÅ›rkovitżch poa
vách
" nachádzajÅ› sa takmer va
ade (znesÅ› a~
250 °C-ové vżkyvy)
" premno~
enie vodnż kvet
" spolu s hubami a riasami tvoria lia
ajníky
" spolu s prochlorofytmi tvoria prokaryotické rastliny
obr. (dvojradová sinica):
rady siníc slizové puzdro
Oddelenie: Prochlorofyty (Prochlorophyta)
" prvozelené rastliny
" obsahujÅ› chlorofyl a, chlorofyl b (znak, ~
e sÅ› predchodcami vya
a
ích rastlín), ß-karotén
16
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
JADROVÉ ORGANIZMY (EUKARYOTA)
RÍ`
A: RASTLINY (PLANTAE)
" rozdiely medzi rastlinnou a ~
ivo%0Å„ía
nou bunkou:
1. Bunková stena:
" tvorená celulózou alebo hemicelulózou
" starnutie drevnatenie (lignifikácia  vytvára sa lignín) alebo korkovatenie
" priepustná (permeabilná)
" ur%0Å„uje tvar bunky a poskytuje mechanickÅ› ochranu
2. Plastidy:
" chloroplasty  zelené %0Å„asti  farbivo chlorofyl a, b, c a d (zvy%0Å„ajne a a niektoré z ostatnżch)
" leukoplasty  bez farbiva  najdôle~
iteja
ie amyloplasty (a
krob)
" chromoplasty  karotény, xantofyly, fykocyanín, fykoerytrín
3. Vakuoly:
" dvojitá plazmatická membrána (tonoplast), ktorá obsahuje bunkovÅ› a
e
avu  rozklad nepotrebnżch látok
" slÅ›~
i na udr~
anie správneho tlaku v bunke (bunkovż turgor)
" rozdelenie:
1. jednobunkové
2. mnohobunkové
" prechodné formy  kolónie:
" samostatné bunky navzájom pospájané
" funk%0Å„ná a morfologická diferenciácia buniek
" slizovż obal
" takto diferencované bunky tvoria pletivá orgány sÅ›stavy orgánov organizmus
Pletivá
" a
tÅ›dium pletív  histológia
" pletivo je sśbor buniek funk%0ńne a morfologicky diferencovanżch a zabezpe%0ńujścich ur%0ńitś funkciu
" rozdelenie:
A. Pod>
a pôvodu:
1. pravé  vytvárajÅ› ich rozdelené bunky, ktoré ostávajÅ› spojené (charakteristické pre vya
ie rastliny)
2. nepravé  vznikajÅ› sekundárnym spojením pôvodne samostatnżch buniek (hlavne riasy  siee
ovka)
3. zmiea
ané  vznikajÅ› spájaním pôvodne pravżch pletív (huby: pravé pletivo hżfy pletenchżm  pletivo v
hubách)
B. Pod>
a schopnosti delie
sa:
1. delivé (meristematické):
" pôvodnż meristém (protomeristem)
" prvotnż (primárny) meristém
" zvya
kovż (latentnż) meristém
" druhotnż (sekundárny) meristém
2. trváce:
a) pod>
a tvaru buniek:
" parenchżm
" prozenchżm
" vláknité
" doa
ti%0Å„kovité
b) pod>
a hrśbky bunkovżch stien:
" kolenchżm
" sklerenchżm
c) pod>
a lokalizácie (v rastlinnom orgáne slÅ›~
ia na rozli%0Å„né fyziologické funkcie):
" vodivé
" základné
" krycie
17
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
Delivé (meristematické) pletivá
" tvoria ich tenkostenné parenchymatické bunky s ve>
kżm jadrom a malżm obsahom pomerne hustej cytoplazmy
" ka~
dá bunka, ktorá si zachováva delivÅ› schopnose
sa volá iniciála
" u vya
a
ích rastlín sa iniciály spájajÅ› a tvoria meristematické pletivo
" u ni~
a
ích rastlín  terminála  jednobunkovż pôvodnż meristém  dáva základ va
etkżm delivżm pletivám
" pôvodnż meristém (protomeristem):
" na rastovżch vrcholoch stonky a koreH
a
" majÅ› delivÅ› schopnose
a tvoria sa z nich sÅ›stavy trvácich pletív
" prvotnż (primárny) meristém:
" tvorí sa z pôvodného meristému
" tvoria ho mnohohranné alebo doa
ti%0Å„kovité bunky, medzi ktorżmi sa mô~
u vyskytovae
malé medzibunkové
priestory (interceluláry)
" postupne strácajÅ› delivÅ› schopnose
a stávajÅ› sa z nich trvalé pletivá
" zvya
kovż (latentnż) meristém:
" tvoria ho delivé bunky primárneho meristému, ktoré si zachovávajÅ› delivÅ› schopnose
, ale delia sa len za ur%0ńitżch
podmienok
" sÅ› lokalizované medzi bunkami trvalżch pletív, v stonke sa tak zakladá pericykel (v koreni je to perikambium), z
ktorého sa tvoria ved>
aja
ie (adventívne) korene
" druhotnż (sekundárny) meristém:
" vzniká u~
z pôvodne diferencovanżch buniek, ktoré a~
druhotne nadobudnÅ› delivÅ› schopnose

" patrí sem:
1. kambium:
" v rastlinnżch orgánoch  na ich obvod
" odde>
uje bunky sekundárneho dreva a lyka  dovnÅ›tra  drevo, von  lyko
" samotné kambium sa zakladá do kruhu
" jeho produkciu ovplyvH
ujÅ› vonkaja
ie podmienky (nerovnomerne sa delí na jar a na jeseH
)
2. felogén:
" korkotvorné druhotné pletivo
" smerom dovnÅ›tra orgánu odde>
uje bunky zelenej kôry (feloderm) a smerom na obvod bunky korkovej
vrstvy kôry (felém)
" takto vzniká periderm  druhotná kôra (zlo~
ená z felodermu a suberodermu)
" ke
sa rastlina poraní, vzniká kalus (vzniká z diferencovanżch parenchymatickżch buniek, ktoré takto
nadobudnÅ› delivÅ› funkciu)
" na vonkaja
ích stranách orgánov sa odlupujÅ› odumreté bunky a vytvárajÅ› borku (kôru)
Trváce pletivá
a) pod>
a tvaru buniek:
" parenchżm:
" je tvorenż ve>
kżmi tenkostennżmi bunkami pospájanżmi medzibunkovżmi (intercelulárnymi) priestormi
" vnÅ›tro bunky je vyplnené cytoplazmou obr. 1 (parenchżm):
" nachádza sa v asimila%0Å„nżch pletivách (mezofyl)
" vo vodnżch rastlinách sa volá erenchżm a funguje ako prevzdua
H
ovacie pletivo
" zásobné a vodivé pletivo (kaktusy, sukulenty  zásoba vody)
" prozenchżm:
" bunky sÅ› v H
om pretiahnuté v jednom smere
" vo vodivżch cievach ve>
ké medzibunkové priestory
" mechanické pletivo (odolné vo%0Å„i e
ahu)
" vláknité  sekundárne drevo a lyko (mechanické pletivo)
" doa
ti%0Å„kovité  poko~
ka, korok; v jednom smere pretiahnuté (mechanické pletivo)
obr. 2 (prozenchżm, vláknité, doa
ti%0Å„kovité pletivá):
b) pod>
a hrśbky bunkovżch stien:
" kolenchżm:
" prozenchymatické bunky s nerovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou
" mechanické tkanivo
" sklerenchżm:
18
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" na rozdiel od kolenchżmu má rovnomerne zhrubnutÅ› bunkovÅ› stenu
" kontakt medzi bunkami zabezpe%0Å„ujÅ› plazmodezmy (kvôli rovnomerne zhrubnutej bunkovej stene toti~

neexistujÅ› medzibunkové priestory)
" rżchlo vysychajÅ› odumierajÅ› a vytvárajÅ› sklereidy  kamenné (kostené) bunky (kôstky sliviek, marhÅ›>
)
" vláknitż vytvára mechanické poa
vy u jednoklí%0Å„nych listovżch rastlín
" macerácia  rozpÅ›a
e
anie tkanív ma jednotlivé bunky (spracovanie bavlny)
obr. 3 (kolenchżm): obr. 4 (sklerenchżm):
rohovż  na povrchu uhoriek a tekvíc plazmodezmy
c) pod>
a lokalizácie:
" krycie pletivá:
" sÅ› tvorené diferencovanżmi bunkami a sÅ› prispôsobené na ur%0Å„itÅ› funkciu
" chránia rastliny pred poa
kodením a nadmernżm vyparovaním vody a solí
" na povrchu rastlinného tela sa nachádza jedno- alebo viacvrstvová poko~
ka (epidermis nad koreH
om;
rhizodermis na koreni)
" na tvorbe poko~
ky sa zÅ›%0Å„astH
ujÅ› parenchymatické alebo kolenchymatické bunky %0Å„asto prestÅ›pené oxidom
kremi%0ńitżm
" na povrchu poko~
ky rastlín sa vytvorili zariadenia na vykonávanie a
pecifickżch funkcií:
" kutikula:
" tvorí sÅ›vislÅ› vrstvu nadzemnżch %0Å„astí rastlín, je tvorená látkou kutínom
" je to vosková vrstvi%0Å„ka brániaca vysychaniu buniek a vyparovaniu vody
" na va
etkżch rastlinách okrem vodnżch
" stomata (prieduchy):
" sÅ› tvorené dvomi bunkami obli%0Å„kovitého tvaru, medzi ktorżmi sa nachádza a
trbina
" zabezpe%0Å„ujÅ› vżmenu plynov  dżchanie rastlín (respiráciu) a vyparovanie vody (transpiráciu)
" doká~
u sa pod>
a podmienok otvárae
a zatvárae

" pletivá, ktoré nie sÅ› schopné sa otvárae
a zatvárae
sÅ› stále otvorené a volajÅ› sa hydatódy (stále
vyparovanie)
" suchozemské rastliny  pod poko~
kou obr. 5 (prieduch):
" vodné rastliny  nad Å›rovH
ou poko~
ky cytoplazma
" emergencie (tU
ne):
" mnohobunkové vychlípenie poko~
ky
" ochranná funkcia
" agát, gaa
tan, kvety nektária (iskerníky)
" mäso~
ravé rastliny tentákuly
" trichómy (chlpy):
" vznikajÅ› z poko~
kovżch buniek
" krycie  na listoch
" absorb%0Å„né (koreH
ové vlásky)
" ~
>
aznaté (astrovité rastliny)
" pU
hlivé
" vodivé pletivá:
" transport látok v rastline
19
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" tvorené:
1. drevom (xylém):
" skladá sa z ciev (trachey)a cievic (tracheidy)
" cievy sÅ› tvorené odumretżmi bunkami, na seba nakladanżmi bez prie%0Å„nych prepá~
ok
" v cieviciach sÅ› %0Å„iasto%0Å„ne zachované prie%0Å„ne prepá~
ky
" rozvádza vodu a v nej rozpustené anorganické látky z koreH
a do zvya
ku rastliny
2. lykom (floém):
" sitkovice  ~
ivé bunky s %0Å„iasto%0Å„ne odumretżmi protoplastmi
" rozvádza asimiláty z listov do ni~
a
ích %0Å„astí rastliny
" drevo a lyko sa spájajÅ› a vytvárajÅ› cievne zväzky, z ktorżch potom vznikajÅ› vodivé pletivá
" cievne zväzky:
1. kolaterálne:
kambium
Eustéla  o dvojklí%0Å„nolistżch rastlín Ataktostéla  u
jednoklí%0Å„nolistżch rastlín
2. radiálne  v koreH
och rastlín: 4. bikolaterálne:
3. koncentrické:
hadrocentrické  vo vnÅ›tri je drevo
leptocentrické  vo vnÅ›tri je lyko
pozn.: na obrázkoch je drevo zobrazené %0Å„iernou a lyko bielou farbou
" základné pletivá:
" tvorené parenchymatickżmi bunkami v preva~
nej miere
" mechanické pletivá
" Asimila%0Å„né  a
pongiovż a hubovż parenchżm v mezofyle listov
" Zásobné  ukladajÅ› sa v nich zásobné latky (korene, h>
uzy, cibule)
" Exkre%0Å„né  na vylu%0Å„ovanie ur%0Å„itżch látok
Orgány
" a
tÅ›diom jednotlivżch orgánov sa zaoberá organológia
" rastlinné orgány delíme na:
1. vegetatívne  koreH
, stonka, list
2. reproduk%0Å„né  kvet
" rozmno~
ovanie rastlín delíme na:
1. pohlavné  pomocou kvetu
20
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
2. nepohlavné  pomocou koreH
a, listov, poplazov, ślomkov, ...
KoreH
(Radix)
" základné funkcie:
obr. 1 (v>
avo nitkovitż, vpravo barlovitż koreH
):
" upevH
uje rastlinu v pôde
" prijíma podzemnÅ› vodu a v nej rozpustené anorganické
zlÅ›%0Å„eniny
" z h>
adiska morfológie (tvaru) delíme korene na:
1. kolovité (mrkva)
2. nitkovité (rôzne buriny)
3. h>
uzy (repa)
4. barlovité (strom vo vode)
" va
etky korene dohromady tvoria koreH
ovÅ› sÅ›stavu, ktorá mô~
e bye
:
1. primárna (alorízia)  hlavnż koreH
a bo%0Å„né korene
2. adventívna  ved>
aja
ia (homorízia)  hlavnż koreH
zakrpatieva; sÅ› tu aj koreH
ové vlásky na prijímanie ~
ivín z pôdy
obr. 1 (primárna koreH
ová sÅ›stava): obr. 2 (ved>
aja
ia koreH
ová sÅ›stava):
Anatomická stavba koreH
a
" povrch  rhizoderma  neobsahuje prieduchy ani farbivá (plastidy)
" pod H
ou  prvotná (primárna) parenchymatická kôra
" endoderma (vnÅ›torná poko~
ka)  vrstva buniek  ohrani%0Å„uje centrálny valec
" centrálny valec:
" nachádzajÅ› sa v H
om cievne zväzky
" v jeho strede je str~
eH
 zoskupenie buniek, ktoré ur%0Å„ujÅ› presnż stred centrálneho valca
" obal str~
H
a je perikambium
" koniec koreH
a:
" meristematické pletivo, ktoré zabezpe%0Å„uje rast koreH
a do d:
~
ky  3 zóny:
1. meristematická (embryonálna) oblase
 delenie buniek
2. predl~
ovacia oblase
 predl~
ovanie a hrubnutie buniek
3. dozrievacia oblase
 diferenciácia buniek na ur%0Å„itÅ› funkciu
" medzi meristematickou a predl~
ovacou oblase
ou sa nachádza pokojové centrum, kde sa vytvárajÅ›
rastové faktory (látky ovplyvH
ujśce rast)
" koreH
ová %0Å„iapo%0Å„ka (calyptra)  ochrana pre meristematické pletivo
Stonka (Cauloma/Kaulom)
" spája koreH
s kvetmi, listami a plodmi
" plní 3 základné funkcie:
1. rozvádza vodu a v nej rozpustené anorganické látky do vya
a
ích %0Å„astí rastliny
2. roznáa
a asimiláty z listov do ni~
a
ích %0Å„astí rastliny
3. má opornÅ› funkciu  nesie listy, kvety a plody
" delenie:
" z morfologického h>
adiska rozlia
ujeme:
" internódiá (%0Å„lánky)  tie %0Å„asti stonky, ktoré sa vżrazne predl~
ujś a tżm zabezpe%0ńujś rast rastliny do d:
~
ky
21
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" nódy (uzly)  málo alebo vôbec sa nepredl~
ujÅ›, sÅ› u jednotlivżch druhov rôzne vyvinuté (vidite>
né), vyrastajÅ›
z nich listy
nóda
internóda
" pod>
a priestorového usporiadania:
1. priama (priamo stojí; napr. skorocel, zvon%0Å„ek, margarétka)
2. ovíjavá (ovíja sa okolo st:
pu, stromu, ... pomocou śponkov; napr. vini%0ń, fazu>
a)
3. popínavá (plazí sa po zvislom povrchu bez Å›ponkov; napr. bre%0Å„tan)
4. poliehavá (opiera sa celá o povrch; napr. nátr~
ník husí)
5. plazivá (nie je celá na podlahe, má vzpriamené rozkonárenia; napr. 
atelina)
6. vystupavá (slabá by>
Ò! padá na podklad, ale akonáhle má mo~
nose
a
plhae
sa, tak sa a
plhá)
" pod>
a rozkonárenia:
1. strapcovité  hlavná stonka nie je prerastaná ved>
aja
ími
2. vrcholkovité  hlavná stonka je prerastaná ved>
aja
ími (sÅ› vä%0Å„a
inou na jej śrovni)
obr. (v>
avo je strapcovitá stonka, vpravo je vrcholkovitá stonka:
" pod>
a vnÅ›tornżch pletív:
1. byliny (du~
inatá os):
a) by>
 du~
inatá os, listy sÅ› po celej byline (ru~
a, zvon%0Å„ek, margarétka); sÅ› to rastliny jedno-, dvoj-, i
viacro%0Å„né
b) stvol  du~
inatá os, má prízemnÅ› ru~
icu listov a ostatok stonky je bezlistż (skorocel)
c) steblo  dutá os, sÅ› tu vidite>
ne rozlía
ite>
né nódy a internódiá (obilie)
2. dreviny (zdrevnatená os):
a) polokry  rozkonárujÅ› sa od zeme, spodná %0Å„ase
stonky je drevnatá a vrchná %0Å„ase
je zelená, du~
inatá
(malina, ríbez>
a)
b) kry  rozkonárujÅ› sa od zeme, celá stonka je drevnatá (lieska)
c) stromy  rozkonárujÅ› sa v ur%0Å„itej vzdialenosti od zeme Ò! rozlia
ujeme kmeH
a korunu
" metamorfózy (premeny) stonky:
" podzemok  podzemná %0Å„ase
rastliny (konvalinka, kosatec)
" stonková h>
uza  zásobná funkcia (zemiak, kaleráb)
" cibu>
ová h>
uza  tie~
zásobná funkcia (jesienka, cibu>
a)
" fylokládium  bo%0Å„nż zelenż sploa
tenż konárik, v ktorom prebieha asimilácia  vykonáva funkciu listu (asparadus)
" brachyblast  malż bo%0Å„nż zakrpatenż konárik  vyrastajÅ› z neho listy (smrekovec opadavż) a kvety (jabloH
)
" Å›ponky  premenené stonky umo~
H
ujÅ›ce prichytávanie sa pomocou ch:
pkov
" sukulentné stonky  u sukulentnżch rastlín
" tU
ne (ru~
a)
" poplaz  bo%0Å„ná stonka vyrastajÅ›ca z pazÅ›ch listov (jahoda)
22
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" primárna stonka:
"
poko~
ka
primárna parenchymatická
kôra
endoderma (a
krobová poa
va)
pericykel
primárne lyko
kambium
primárne drevo
centrálny valec
str~
eH

" sekundárna stonka:
" jednoklí%0Å„nolistové rastliny rastÅ› hrubnutím buniek
" dvojklí%0Å„nolistové rastliny rastÅ› produkciou sekundárneho lyka a dreva kambiom a vznikom druhotnej kôry z
felogénu
poko~
ka
korok (felém)
felogén
zelená kôra (feloderm)
"
endoderma (a
krobová poa
va)
pericykel
primárne lyko
sekundárne lyko
kambium
sekundárne drevo
primárne drevo
centrálny valec
str~
eH

23
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
List (Fylom)
" má 3 základné funkcie: hrot
1. je to hlavnż orgán asimilácie
2. zabezpe%0Å„uje dżchanie (respiráciu)
3. zabezpe%0Å„uje vyparovanie (transpiráciu)
%0Å„epe>

" pod>
a spôsobu prirastania listu k stonke sa listy delia na:
1. stopkaté
2. sediace
3. zbiehavé
4. objímavé
5. prerastané
6. zrastené (ke
protistojné listy zrastÅ›)
báza
obr. (list stopkatż, sediaci, zbiehavż, objímavż, prerastanż):
stopka
" pod>
a usporiadania listov na stonke delíme listy na:
1. protistojné  z jedného uzla vyrastajÅ› 2 proti sebe stojace listy
2. striedavé  z jedného uzla vyrastá iba jeden list
3. praslenovité  z jedného uzla vyrastajÅ› viac ako 2 listy
Anatomická stavba listu
1. monofaciálny  jednotvarż (zo spodnej i z vrchnej strany je rovnakż  nerozoznávame rub a líce)
2. bifaciálny  dvojtvarż (rozlia
ujeme rub a líce)
" prierez listom:
poko~
ka  epiderma (kutikula, trichómy, u vodnżch rastlín
prieduchy)
rhizoderma
(podpoko~
ka)
mezofyl
palisádovż parenchżm
a
pongiovż parenchżm
cievny zväzok
poko~
ka
ve>
ké medzibunkové priestory
prieduch
" palisádovż parenchżm:
" bunky sÅ› tehli%0Å„kovitého tvaru s vysokżm obsahom chlorofylu
" asimila%0Å„né pletivo, kde prebieha fotosyntéza
" a
pongiovż (hubovż) parenchżm:
" ve>
ké bunky s ve>
kżmi medzibunkovżmi priestormi a cievnymi zväzkami medzi sebou
" menej chlorofylu
" zásobárne vody
" spodná poko~
ka:
" tvorená typickżmi poko~
kovżmi bunkami
" suchozemské rastliny na nej majÅ› vä%0Å„a
ie mno~
stvo prieduchov, ktoré sÅ› spojené s medzibunkovżmi
priestormi parenchżmu
24
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
Vonkaja
ia stavba listu
1. rozdelenie pod>
a ~
ilnatín:
1. vidlicovitá ~
ilnatina  najstara
í typ, ktorż sa dodnes zachoval na niektorżch papradiach
2. sperená ~
ilnatina  typická pre dnes ~
ujśce paprade
3. perovitá ~
ilnatina (%0Å„erea
H
a)
najznámeja
ie ~
ilnatiny dvojklí%0Å„nolistovżch rastlín
4. dlaH
ovitá ~
ilnatina (javor)
5. odno~
ená ~
ilnatina (%0Å„ernica)
6. rovnobe~
ná ~
ilnatina (tráva)  v jednoklí%0Å„nolistovżch rastlinách
obr.:
sperená ~
. perovitá ~
. dlaH
ovitá ~
. odno~
ená ~
. rovnobe~
ná ~
.
" pod>
a %0Å„lenitosti listovej %0Å„epele delíme listy na:
1. jednoduché (majÅ› iba jednu celistvÅ› alebo delenÅ› %0Å„epe>
):
1) celistvookrajovż list:
a) kopijovitż (vtá%0Å„í zob)
b) okrśhly (osika)
c) vajcovitż (jabloH
)
d) kosoa
tvorcovitż (mrlíky)
e) elipsovitż (kokorík lekársky) at
.
2) pod>
a tvaru vż%0ńnelkov mo~
no rozlía
ie
jednoduchż list na:
a) pílkovitż (slivka)
b) zśbkatż (prvosienka)
c) vrÅ›bkovanż (zádua
ník bre%0Å„tanovitż)
d) vykrajovanż (zbehovec plazivż)
25
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
3) delená %0Å„epe>
(%0Å„epe>
s hlba
ími vżkrojkami):
a) lalo%0Å„natá (slez lesnż)
b) zárezová (dub letnż)
c) dielna (javor)
d) strihaná (pakost krvavż)
2. zlo~
ené (majÅ› %0Å„epe>
rozdelenÅ› na tri alebo viac samostatnżch %0Å„astí, ktoré nazżvame lístky):
1) perovito zlo~
ené:
a) párno-perovité (vika, hrachor)
b) nepárno-perovité (agát)
c) dlaH
ovito zlo~
ené (pagaa
tan)
d) odno~
ene zlo~
ené (a
tedrec ovisnutż)
Kategórie listov
" klí%0Å„ne listy:
" zárodkové listy, ktorżch základ sa tvorí v semene
" viac klí%0Å„nych listov majÅ› nahosemenné, dva klí%0Å„ne listy majÅ› dvojklí%0Å„nolistové a jeden klí%0Å„ny list majÅ›
jednoklí%0Å„nolistové rastliny
" a
upiny sÅ› najni~
a
ie listy vżhonku, sÅ› nedokonale vyvinuté, spravidla a
upinaté a majÅ› ochrannÅ› funkciu
" listene vyrastajÅ› v hornej %0Å„asti stonkovżch orgánov a v ich pazuchách spravidla vyrastajÅ› kvetné stopky
" listence sÅ› pripojené ku kvetnej stopke
" kvetné fylómy sÅ› metamorfované listy, z ktorżch sa vyvinuli kvety
26
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
Modifikácie listov
" a
upiny  ochrana pÅ›%0Å„ikov (jabloH
)
" zdu~
inatelé a
upiny (cibule)  zásobovanie (tulipán)
" listové Å›ponky  prichytávanie sa o pevnÅ› plochu (hrach siaty)
" listové tU
ne (drá%0Å„)
" listencovż obal  napr. ochranná a
Å›>
ka na kukurici siatej
Kvet (Flos)
" zabezpe%0Å„uje pohlavné rozmno~
ovanie rastliny
" vyrastá na kvetnom lô~
ku, ktoré je najvrchneja
ou %0Å„ase
ou kvetnej stopky a na ktoré nasadajÅ› zvya
né %0Å„asti kvetu
" kvetné %0Å„asti:
1. kvetné obaly:
" kalía
ne lístky
" korunné lístky
" pod>
a usporiadania kvetnżch obalov delíme kvety na:
1. kvet rozlía
enż  rozlia
ujeme kalich (kalyx  K) tvorenż zelenżmi kalía
nymi lístkami a korunu (corolla 
C) tvorenś farebnżmi korunnżmi lupienkami
2. kvet nerozlía
enż  rozlia
ujeme iba okvetie (perigonium  P)
2. pohlavné orgány:
" sam%0Å„ie (B&)  ty%0Å„inka:
" skladá sa z nitky a pe>
nice ( 2 pe>
ové va%0Å„ky v ka~
dom 2 pe>
ové komôrky s pe>
ovżmi zrnami)
" sśbor viacerżch ty%0ńiniek sa nazżva andreceum  A
" sami%0Å„ie (@&)  piestik:
" vzniká zrastením jedného alebo viacerżch plodolistov
" blizna zachytáva pe>
ové zrná
" %0Å„nelka  pred:
~
ená %0Å„ase
, ktorá spája bliznu a semeník
" semeník  v H
om sÅ› ulo~
ené vají%0Å„ka
" sśbor viacerżch piestikov sa nazżva gyneceum  G
" pod>
a obsahu pohlavnżch orgánov delíme rastliny na:
1. obojpohlavné  v jednom kvete obsahujÅ› sam%0Å„ie aj sami%0Å„ie pohlavné orgány
2. jednopohlavné:
a) dvojdomé  na jednej rastline B& a na druhej rastline @& (kukurica)
b) jednodomé  na jednej rastline sÅ› dva typy kvetov (pU
h>
ava)
Obr.(ty%0Å„inka): Obr. (kvet): Obr. (piestik):
korunné lístky
pe>
nica
blizna
kalía
ne lístky
nitka
27
kvetná stopka
%0Å„nelka
semeník
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
Kvetné vzorce
" kvet mô~
eme vyjadrie
kvetnżm vzorcom alebo kvetnżm diagramom
1. pod>
a sśmernosti:
" kvet je sśmernż pod>
a jednej roviny sśmernosti: ę!
" kvet je sśmernż pod>
a viacerżch rovín sÅ›mernosti: "
2. pod>
a pohlavnosti:
" jednopohlavné: B& alebo @&
" obojpohlavné:
3. pod>
a kvetnżch obalov  K, C, P
4. pod>
a pohlavnżch orgánov: A, G (G mô~
e bye
vrchné, stredné alebo spodné )
" zrastenose
danżch %0Å„astí kvetu vyjadríme ich %0Å„íslom v zátvorke
" Pr.:
Kvet je sśmernż pod>
a viacerżch rovín, je obojpohlavnż, kalich je tvorenż z piatich kalía
nych lístkov, koruna z piatich
korunnżch lupienkov, ktoré sÅ› navzájom zrastené, ty%0Å„iniek je päe
, semeník vznikol zrastením piatich plodolistov a je
vrchnż.
" K5 C(5) A5 G(5)
Kvet je sśmernż pod>
a viacerżch rovín, je obojpohlavnż, okvetie je tvorené zo a
iestich okvetnżch lístkov, ktoré sÅ› v
dvoch kruhoch po tri, ty%0Å„iniek je a
ese
a sÅ› v dvoch kruhoch po tri, semeník vznikol zrastením troch plodolistov a je
vrchnż.
" P3+3 A3+3 G(3)
Kvetnż diagram
A
P K C
G
ak je vnÅ›tri hviezdi%0Å„ka, je spodné
ak je vnÅ›tro prázdne, je vrchné
zrastenie
príklad:
K(5) C5 G(5)
28
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
Sśkvetie
" len máloktoré nahosemenné rastliny majÅ› iba jeden kvet
" povä%0Å„a
ine kvitnÅ› sÅ›borom kvetov  sÅ›kvetím
" delíme ich na:
1. jednoduché:
a) strapcovité:
" hlavná kvetná stonka (vreteno) je v~
dy najdlha
ia, kvetné stopky ju nikdy neprerastajÅ›
" kvety kvitnś zdola nahor a ak je sśkvetie v jednej rovine, rozkvitajś od okraja do stredu
1) strapec (vini%0Å„)
2) klas (skorocel, obilie)
3) jahH
ada (vU
ba, lieska, breza)  je to v podstate prehnutż klas
4) a
Å›>
ok (áron)
5) a
ia
ka (smrek)
6) chocholík
7) okolík (prvosienka)
8) hlávka (
atelina)  kraja
í okolík
9) śbor (slne%0ńnica)
b) vrcholíkovité:
" hlavná kvetná stonka (vreteno) je v~
dy krata
ia ne~
bo%0Å„né kvetné stopky
" v~
dy rozkvitá najprv kvet vretena a potom kvitnÅ› kvety zhora nadol
" ak je sśkvetie v jednej rovine, rozkvitajś odstredivo - od stredu na okraj
1) mnohoramennż vrcholík (tÅ›~
obník brestolistż; >
ubovo>
ne sa rozvetvuje)
2) dvojramennż vrcholík (klin%0Å„ek; má práve dve hlavné ramená)
3) jednoramennż vrcholík (má iba jedno rameno)
4) krá~
e>
(sitina; ako mnohoramennż, ale je śzko stavanż nahor)
2. zlo~
ené:
" vznikajÅ› spojením alebo kombináciou dvoch jednoduchżch sÅ›kvetí
a) homotaktické (rovnakotvaré)  bu
2 strapcovité alebo 2 vrcholíkovité sÅ›kvetia
b) heterotaktické (rôznotvaré)  strapcovité + vrcholíkovité sÅ›kvetie
obr. 1 (strapec): obr. 2 (klas):
Å›plne skrátené stopky 
kvetná stopka
kvety dosadajÅ› priamo
na listene
listeH
 modifikovanż list
rastści v hornej %0ńasti
stonky, z pazÅ›ch ktorého
vyrastajÅ› kvetné stopky
vreteno
obr. 3 (a
Å›>
ok): obr. 4 (a
ia
ka):
na semenné a
upiny
B&
dosadá vají%0Å„ko
na podpornżch
@&
a
upinách sÅ› semenné
a
upiny
listene sÅ› zdrevnatené a
tulec
tvoria podporné a
upiny
(zhrubnutż
listeH
)
zdu~
inatelé
vreteno
rÅ›rkovité
obr. 5 (chocholík): obr. 6 (okolík): obr. 7 (Å›bor):
kvety
vreteno je redukované
29
listene - zákrov
kvetné lô~
ko
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
Oplodnenie = Opelenie
" pri oplodnení sa spoja 2 pohlavné bunky  vají%0Å„ko a spermatická bunka, pri%0Å„om vznikne zygota, z ktorej sa vyvíja
semeno
a) samoopelenie  dochádza k opeleniu pe>
om toho istého kvetu
b) cudzoopelenie  dochádza k opeleniu pe>
om iného kvetu toho istého sÅ›kvetia alebo pe>
om kvetu z inej rastliny toho
istého druhu
" vżvin sam%0ńieho sporofytu:
" v pe>
nici je pe>
otvorné pletivo, ktoré je diploidné (2n)
" z neho vznikajÅ› materské bunky, z ktorżch vznikajÅ› reduk%0Å„nżm delením tetrády (a
tvorice) pe>
ovżch zU
n (n)
" vżvin sami%0ńieho sporofytu:
" na spodku piestika je semenník a na H
om meristematickż hrbol%0ńek
" zo stredu tohto hrbol%0Å„eka sa vytvára nucellus (jadro vají%0Å„ka)
" z okraja hrbol%0Å„eka sa vytvárajÅ› 1 a~
2 integumenty (obaly vají%0Å„ka)
" obaly nezrastajÅ› Å›plne, zostáva v nich otvor  pe>
ovż vchod (mikropyla)
" v nucelluse je vżtrusorodé pletivo, z ktorého vznikajÅ› materské bunky
" 1 materská bunka (2n) sa vy%0Å„lení, reduk%0Å„nżm delením vznikajÅ› 4 haplodidné bunky, z ktorżch 3 zanikajÅ› a z
poslednej sa stáva megaspóra = mladż zárodo%0Å„nż miea
ok
" megaspóra sa 
alej vyvíja takto:
3 pólové bunky (antipódy) 
megaspóra
sterilné (stratili pohlavnose
)
diploidné jadro zárodo%0Å„ného
mitóza
miea
ku
vajcová bunka
obal
2 synergydy (ochranná funkcia)
vají%0Å„ka
mikropyla
" pe>
ové zrno  dvojbunkové  vegetatívna bunka (vy~
ivovacia funkcia) a generatívna bunka
" ke
príde na bliznu piestika, vegetatívna bunka klí%0Å„i a prerastá na pe>
ové vrecÅ›a
ko a generatívna bunka sa rozdelí na 2
spermatické bunky
" preto~
e sÅ› 2, jedná sa o dvojité oplodnenie:
" 1. spermatická bunka oplodní vajcovÅ› bunku a vzniká zygota zárodok, %0Å„i~
e semeno
" 2. spermatická bunka oplodní diploidné jadro a tak vzniká triploidnż endosperm, ktorż vy~
ivuje zárodok
" typické pre krytosemenné rastliny
Semeno
" semená sÅ› rozmno~
ovacie orgány rastlín  mnohobunkové orgány vznikajÅ›ce oplodnením vají%0Å„ok
" semená krytosemennżch rastlín (magnoliorastov) pozostávajÅ› z:
" diploidného osemenia, ktoré vzniká premenou obalu vají%0Å„ka
" diploidného zárodku, ktorż vzniká oplodnením vají%0Å„ka
" triploidného endospermu
" diploidného perispermu, ktorż vzniká zo zvya
ku vají%0Å„kového jadra  nucellusu
" endosperm spolu s perispermom zabezpe%0ńujś vż~
ivu zárodku
" piestik sa premieH
a na pericarpium (oplodie) a semená ulo~
ené v oplodí vytvárajÅ› plody
Plod
" podie>
a sa na ochrane semena a zabezpe%0Å„uje jeho roza
irovanie v prostredí
" nahosemenné rastliny (borovicorasty):
" nemajÅ› vají%0Å„ka uzavreté v plodolistoch Ò! tvoria semenné plody:
1. a
ia
ka (smrek)
2. a
ia
ková bobu>
a (borievka)
3. semenná bobu>
a (tis)
4. semenná kôstkovica (cykas)
" krytosemenné rastliny:
" vají%0Å„ka sÅ› v piestiku Ò! na tvorbe plodu sa zÅ›%0Å„astH
uje semenník pravé plody
" steny semenníka sa menia na oplodie, ktoré mô~
e bye
tvrdé, suché alebo du~
inaté
1. jednoduché:
a) suché pukavé plody:
1) mechśrik (pivonka)
2) struk (bôbovité)
30
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
3) a
ea
u>
a, a
ea
u>
ka (kapustovité)
4) tobolka (prvosienka)
b) suché nepukavé plody:
1) oriea
ok (lieska)
2) na~
ka (dub)
3) zrno (lipnicovité)
c) du~
inaté plody:
1) bobu>
a (vini%0Å„, paprika)
2) kôstkovica (slivka)
3) malvica (jabloH
)
d) delené plody (v %0Å„ase zrelosti sa delia na jednotlivé plody):
1) pastruk
2) paa
ea
u>
a
3) tvrdky (hluchavkovité)
e) rozpadavé (rozpadajÅ› sa na plôdiky):
1) dvojnaa
ka (javor)
2) zobákovitż plod (pakost)
3) diskovitż plod (slez)
2. plodstvo:
a) plodstvo mechÅ›rikov (záru~
lie)
b) plodstvo na~
iek (jahoda)
c) plodstvo kôstkovi%0Å„iek (ostru~
ina)
3. sÅ›plodie (sÅ›bor plodov jedného sÅ›kvetia)  slne%0Å„nica
Procesy príjmu a vżdaja látok
" na to, aby mohol ka~
dż organizmus existovae
, je potrebnż neustály príjem ~
ivín (do bunky) a neustály vżdaj splodín
metabolizmu do prostredia
" tuhé látky a kliny sa transportujÅ› (prenáa
ajś) vo forme vodnżch roztokov
" na to, aby boli prijaté a vylÅ›%0Å„ené vhodné látky, je potrebná ur%0Å„itá selekcia (vżber), ktorÅ› zabezpe%0Å„uje cytoplazmatická
membrána, ktorá je semipermeabilná (polopriepustná)
" cytoplazmatická membrána je tvorená dvojvrstvou fosfolipidov, cez ktorÅ› prechádzajÅ› proteíny (bielkoviny), ktoré
tvoria tzv. protónové kanály:
okolo je H2O
noha fosfolipidu - hydrofóbna
hlavi%0Å„ka fosfolipidu je hydrofilná (má kladnż vze
ah (afinitu) k vode)
bielkovina
" typy transportov:
1. difśzia:
" nevy~
aduje si energiu
" zabezpe%0Å„uje presun molekÅ›l z miesta s vä%0Å„a
ou koncentráciou cez membránu do miesta s mena
ou
koncentráciou
2. osmóza:
" nevy~
aduje si energiu
" tok vody cez membránu zo slabého roztoku do roztoku koncentrovaného
" membrána zastavuje prechod ve>
kżch molekśl, umo~
H
uje len prechod vody
" ak sa voda dostane von z bunky rżchleja
ie, ne~
je nahradená, bunka sa scvrkne  plazmoptżza ( smre

bunky)
" ak sa do bunky dostane nadmerné mno~
stvo vody, bunka sa nafśkne a~
praská  plazmolżza
" osmotickż tlak:
" tlak potrebnż na zastavenie pohybu cez semipermeabilnÅ› membránu
31
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" je neustále regulovanż osmoreguláciami bunky
" bunka sa v normálnom prostredí vyskytuje v izotonickom stave  koncentrácie a osmotické tlaky oboch
prostredí sÅ› rovnaké
" hypotonické prostredie  vo vonkaja
om prostredí je vya
a
ia koncentrácia aj osmotickż tlak
" hypertonické prostredie  v bunke je vya
a
ia koncentrácia aj osmotickż tlak
3. aktívny transport:
" prítomnose
energie  ATP  adenozíntrifosfát (makroergická zlÅ›%0Å„enina, ktorá je nosite>
om ve>
kého mno~
stva
energie)
" spôsobuje zvya
ovanie koncentrácie
" prenos molekÅ›l aktívnym transportom sa uskuto%0Å„H
uje pomocou bielkovinovżch kanálov, ktoré sa ozna%0Å„ujÅ› aj
Na
ëÅ‚ öÅ‚
transportéry  napr. sodno-draselná pumpa v nervovżch bunkách
ìÅ‚ ÷Å‚
K
íÅ‚ Å‚Å‚
4. pinocytóza:
" prijímanie kvapô%0Å„ok vody do bunky
" membrána bunky sa prelia%0Å„i, do prelia%0Å„eniny vpadne kvapô%0Å„ka vody (obr. 1
" membránová prelia%0Å„enina sa oda
krtí, vzniká membránová vezikula, ktorá sa pri pinocytóze nazżva aj
pinocytárny va%0Å„ok (obr. 2)
" vezikula sa rozpadá, kvapka vody sa uvo>
ní do vnÅ›torného prostredia bunky (obr. 3)
obr. 2
obr. 1
kvapka vody
kvapka vody
membránová vezikula
membránová
(pinocytárny va%0Å„ok)
prelia%0Å„enina
obr. 3
5. fagocytóza:
" pohlcovanie choroboplodnżch zárodkov alebo inżch cudzorodżch pevnżch %0Å„astíc bunkou
" bunka vytvára panô~
ky (pseudopódiá) a nimi obk>
Å›%0Å„i cudzorodÅ› látku, stáva sa z nej fagocyt (obr. 1)
" pohltí cudzorodÅ› látku a pomocou vnÅ›tornżch lytickżch a
tiav ju rozlo~
í (obr. 2)
" bunka sa normalizuje
obr. 1 obr. 2 obr. 3
panô~
ky
fagocyt
cudzorodá látka
6. endocytóza:
" rovnaká ako pinocytóza, ale pomocou nej sa do bunky prijímajÅ› vhodné pevné látky
7. exocytóza:
" vylÅ›%0Å„enie látky z bunky
" látka v bunke je obalená v membráne, ktorá splynie s bunkovou membránou a vytvára sa puk
" puk vonku bunky praská a látka je vypustená do vonkaja
ieho prostredia
%7Å„ivotné procesy na Å›rovni rastlín
Metabolizmus
" uplatH
ujÅ› sa tu 2 základné deje:
32
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
1. asimilácia  chemické procesy spojené s prijímaním látok a ich Å›pravou na látky zlo~
iteja
ie, ktoré sÅ› vhodné pre
vż~
ivu rastliny
2. disimilácia  chemické procesy, ktoré zabezpe%0Å„ujÅ› rozklad látok, vyu~
itie energie, ktorá sa získa rozkladom a
vylÅ›%0Å„enie nepotrebnżch %0Å„astíc z tela rastliny
" látky sa do rastliny prijímajÅ› vo forme plynov (listami) a roztokov (koreH
mi)
" voda má najdôle~
iteja
iu funkciu v ~
ivote ka~
dého organizmu, podie>
a sa na asimilácii disimilácii, je zdrojom kyslíka a
vodíka, udr~
uje optimálnu teplotu a ovplyvH
uje pH bunkovej a
e
avy
" mno~
stvo vody závisí od prostredia, od vegeta%0Å„ného obdobia, v priemere sa v rastlinách vyskytuje 70  80 % vody, v
semenách len 4  15 %
" va
etky deje sÅ›visiace s prijímaním vody sa nazżvajÅ› vodnż re~
im:
1. príjem vody:
a) celżm povrchom tela  u vodnżch rastlín, ktoré nemajÅ› kutikulu (submerzné rastliny)
b) koreH
ovżm systémom  príjem cez koreH
ové vlásky u suchozemskżch rastlín:
1) pasívne:
" príjem cez submikroskopické priestory v bunkovej stene koreH
a  takto sa prijme 95 % vody
" difÅ›zia, bez prítomnosti energie
" závislé od transpirácie (vyparovanie vody listami)  v rastline je podtlak a koncentra%0Å„nżm spádom
je prijímaná voda koreH
mi
2) aktívne:
" osmóza, prítomnose
energie
" ovplyvH
uje koreH
ovż vżtlak (udávanż v Pa, meria sa nanometrom)
2. vedenie vody:
" u jednoduchżch rastlín  difÅ›ziou a osmózou
" u dokonaleja
ích rastlín  cievnymi zväzkami
" roztoky, ktoré sÅ› vedené sitkovicami tvoria asimila%0Å„nż prÅ›d
" roztoky vedené cievami a cievicami tvoria transpira%0Å„nż prÅ›d (v m.s-1)
" pri vedení látok transpira%0Å„nżm prÅ›dom sa uplatH
ujÅ› zákony hydrodynamiky a vlastnosti vody:
" kohézia (vzájomná sÅ›dr~
nose
molekśl vody)
" adhézia  pri>
navose
vody na steny ciev
" kapilarita  vzlínavose
alebo zmá%0Å„anie stien
" koreH
ovż vżtlak
" transpirácia
3. vżdaj vody:
a) transpirácia  vo forme plynov:
" hlavnż transpira%0Å„nż orgán  list:
1) kutikulárna transpirácia (breza  0,02 %)
2) prieduchová transpirácia
" transpira%0ńnż kvocient  mno~
stvo vody v gramoch potrebné na tvorbu jedného gramu sua
iny
b) gutácia  vo forme kvapaliny:
" vżdaj vody vo forme kvapô%0Å„iek cez hydatódy (prieduchy, ktoré stratili zatváraciu schopnose
)
Minerálna vż~
iva rastlín
" ka~
dá rastlina ~
ije v jej prirodzenom ~
ivnom prostredí  v pôde, ktorá pozostáva z dvoch zlo~
iek  pevnej a kvapalnej
" rastliny prijímajÅ› z pôdy ~
iviny a sÅ› schopné prijímae
ich len vo forme iónov, ktoré sa na povrch a dovnÅ›tra koreH
ovżch
vláskov dostanÅ› difÅ›ziou alebo tokom pôdneho roztoku, ktorż je podmienenż transpiráciou rastliny
" z koreH
ovżch vláskov sa ióny presÅ›vajÅ› k cievnym zväzkom cez medzibunkové priestory (pasívny transport bez
prítomnosti energie) alebo dochádza k transportu cez membránu, cytoplazmu a plazmodezmy (aktívny transport
vy~
adujści si energiu)
" príjem iónov je podmienenż dżchaním rastliny, a preto je potrebné pôdu neustále prekyprovae
(prevzdua
H
ovae
)
" pre analżzu prvkov v rastlinnom tele je potrebné rastlinu vysua
ie
(tak vzniká sua
ina) a spálie
= zoxidovae
(tak vzniká
popol)
" spálením rastliny sa uvo>
nia va
etky organické látky a v popole ostanÅ› va
etky anorganické látky prítomné vo forme iónov
príslua
nżch prvkov
" doteraz bolo v rastlinnżch telách nájdenżch 70 prvkov
" nevyhnutné (nepostrádate>
né) prvky sa nazżvajÅ› biogénne a delia sa na:
1. makroelementy  základné stavebné prvky (C, O, H, N, S, P, Ca, K, Mg)
33
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
2. mikroelementy  stopové prvky (Fe, Na, Mo, Li, ...)
" nie je mo~
né nahradie
ich inżmi prvkami
" nedostatok a nadbytok spôsobuje abnormálny rast, chorobné príznaky a nakoniec aj hynutie rastliny
" ak chceme zistie
vplyv jednotlivżch prvkov na pestovanś rastlinu, pou~
ijeme ~
ivné médium (prostredie, kde
rastlina ~
ije) o známom zlo~
ení
" ~
ivné médium mô~
e bye
pevné (kremi%0Å„itż piesok s vodnżm roztokom danżch prvkov) alebo tekuté (vodnż roztok
prvkov bez piesku; hydroponické kultÅ›ry sÅ› rastliny pestované v tekutom ~
ivnom médiu)
" makroelementy:
" C  najviac zastÅ›penż (tvorí polovicu sua
iny rastlín), rastlina ho získava fotosyntézou CO2
" H  získavanż z vody
" O  získavanż z vody a z CO2
" N:
" získavanż vo forme dusi%0Å„nanov a amónnych solí
" vzdua
nż vyu~
ívajÅ› iba sinice, h>
uzovité baktérie a dusíkaté baktérie
" nedostatok  vznikajÅ› ~
lto-zelené listy (etiolizované listy)
" nadbytok  mohutnż rast rastliny a nedokonalé hrubnutie bunkovżch stien
" S  podie>
a sa na tvorbe bielkovín, získavaná vo forme síranov, nedostatok sa neprejavuje
" P  stavba cytoplazmy, bielkovín, bunkového jadra, nukleovżch kyselín, získavanż vo forme fosfore%0Å„nanov
" K  tvorba sacharidov, zvya
uje va
etky syntetické (skladné) deje, jeho nadbytok v chloroplastoch brzdí
fotosyntézu
" Ca:
" na spevnenie bunkovżch stien
" reguluje pH vo vnśtri bunky
" neutralizuje toxické Å›%0Å„inky kyselín
" nedostatok  spomalenie rastu, rastlina zomiera
" zo solí HNO3, H3PO4, HNO3
" Mg  základnż prvok chlorofylu, podie>
a sa na fotosyntéze
Vż~
iva rastlín
Heterotrofia
" z h>
adiska fylogenézy (celkového vżvoja na Zemi) ju pova~
ujeme za prvotnż spôsob vż~
ivy
" heterotrofné organizmy prijímajÅ› uhlík z organickżch látok a ostatné ~
iviny prijímajÅ› podobne ako autotrofné organizmy
" nemajÅ› chlorofyl, pri%0Å„om u zelenżch rastlín sa taktie~
vyskytujÅ› heterotrofné %0Å„asti (korene, kvety, listy)
" pod>
a spôsobu heterotrofnej vż~
ivy delíme heterotrofiu na 3 skupiny:
a) saprofytizmus:
" získavajÅ› uhlík rozkladom organickżch látok z odumretżch tiel rastlín a ~
ivo%0Å„íchov
" vżslednż produkt pôsobenia 1 saprofytu je základom pre pôsobenie 
ala
ích saprofytickżch organizmov a~

kżm sa organická hmota nerozlo~
í na jednoduché anorganické zlÅ›%0Å„eniny, %0Å„ím sa zabezpe%0Å„í kolobeh prvkov v
prírode
" baktérie, huby, plesne
a) parazitizmus:
" systém parazit, hostite>
(parazit od%0Å„erpáva organické aj anorganické zlo~
ky z tela hostite>
a)
" parazitné rastliny si vytvorili zvláa
tne koreH
ové vżbe~
ky (haustóriá), ktoré prechádzajÅ› do tela hostite>
a a
vy~
ivujÅ› parazita
" niektoré parazity majÅ› iba 1 hostite>
a na celż ~
ivot a iné striedajÅ› hostite>
ov
" hrdza trávna
b) poloparazitizmus:
" poloparazitné rastliny obsahujÅ› chlorofyl a od svojho hostite>
a od%0Å„erpávajÅ› iba vody a v nej rozpustené
anorganické látky, pri%0Å„om organické látky si syntetizujÅ› fotosyntézou
" imelo biele
Autotrofia
" zdrojom uhlíka je CO2
" energia je získavaná chemosyntézou alebo fototrofiou
34
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
Chemosyntéza (chemoautotrofia)
" zlu%0Å„ovanie viacerżch jednoduchżch látok do jednej zlo~
iteja
ej
" napr. niektoré baktérie bez chlorofylu  energiu získavajÅ› oxidáciou H2S, H, NH3  nitrifika%0Å„né baktérie  ~
ijÅ› v pôde, v
ktorej je ve>
ké mno~
stvo NH3 a z toho syntetizujÅ› najskôr nitrit a potom nitrát:
2NH3 + 3O2 HNO2 + 2H2O (NO2  nitrit)
2HNO2 + O2 2HNO3 (NO3 - nitrát)
" opa%0Å„nż proces prevádzajÅ› denitrifika%0Å„né baktérie
" nitrifika%0Å„né baktérie obohacujÅ› pôdu o dusík a denitrifika%0Å„né baktérie ochudobH
ujÅ› pôdu o dusík
Fototrofia (fotoautotrofia) fotosyntéza
" najdôle~
iteja
ia syntéza na Zemi  bez nej by neexistovali ~
iadne ~
ivo%0Å„íchy (nebol by dostatok O2)
" nie je ea
te z
aleka Å›plne objasnená
" u zelenżch rastlín  vy~
aduje si prítomnose
~
iarivej energie, za Å›%0Å„asti ktorej sa z CO2 a H2O uvo>
ní O2 a vytvoria sa
organické látky bohaté na energiu (glukóza)
" zlo~
enie chloroplastu  dvojitá membrána, v nej stróma (bielkovinová vżplH
) a ve>
a mechÅ›rikovżch membrán
(tylakoidov), ktoré sa spájajÅ› a vytvárajÅ› graná, ktoré sÅ› tie~
pospájané
" na fotosyntéze sa zÅ›%0Å„astH
uje 7 typov chlorofylov (a, b, c, d, e, bakteriochlorofyl, bakterioviridín) a karotenoidy (~
lto-
%0Å„ervené farbivá)
" chlorofyl sa skladá z porfyrínovej kostry, v ktorej centre je hor%0Å„ík
" základná reakcia: 12 H2O + 6 CO2 çÅ‚chlorofyl a C6H12O6 + 6 H2O + 6 O2 (kyslík z H2O ide do O2 a kyslík z CO2 ide do
çÅ‚çÅ‚çÅ‚
çÅ‚
E
glukózy a do H2O)
" podmienky fotosyntézy, faktory ovplyvH
ujśce jej intenzitu:
" ~
iarivá energia  jej intenzita, vlnová d:
~
ka (700 nm, 680 nm  fialové a %0Å„ervené svetlo), %0Å„as pôsobenia (list prijíma
iba 2 % z nej)
" chlorofyl (na tylakoidoch chloroplastov)
" teplota (optimum  25  40 ÚC, ale prebieha od 0 do 60 ÚC)  ka~
dá rastlina individuálne
" CO2 (0,3 % v atmosfére Ò! ve>
ká plocha listov)
" H2O (materiál na fotolżzu vody)
" 2 základné procesy:
1. primárny proces  premena slne%0Å„nej energie na chemickÅ›  len v prítomnosti svetla (svetlá fáza):
1. fotosystém I (P-700)  vlnová d:
~
ka absorbovanżch fotónov  = 700 nm:
" fotónová pasca  chlorofyl b s karoténmi zachytáva fotóny (elementárne mno~
stvo elektro-magnetického
~
iarenia) s vlnovou d:
~
kou 700 nm a transportuje ich ku chlorofylu a1 (aktívny chlorofyl), ktorż ich
absorbuje, dostane sa tak do vzbudeného (excitovaného) stavu a uvo>
ní 2 elektróny
" elektróny postupne putujÅ› cez FRS (feredoxín redox systém  1. redoxnż systém  feredoxín je látka
schopná pohltie
elektróny) a dostávajÅ› sa späe
do chlorofylu a1, pri%0Å„om po ceste odovzdajÅ› energiu a tá
sa vyu~
ije na tvorbu ATP (adenozíntrifosfát) z ADP (adenozíndifosfát)
" fotosystém I je donorom, ale aj kone%0Å„nżm akceptorom 2 e Ò! reakcia sa nazżva cyklická
fotofosforylácia (1. svetelná reakcia)
2. fotosystém II (P-680)  vlnová d:
~
ka absorbovanżch fotónov  = 680 nm:
" fotolżza vody  H2O 0,5 O2 + 2 H+ + 2e (2. svetelná reakcia alebo Hillova reakcia)
" kyslík je vypÅ›a
e
anż do ovzdua
ia
" elektróny putujś do chlorofylu a2 (absorbuje elektróny s vlnovou d:
~
kou 680 nm), kde sa vzbudia
" 
alej sa prenáa
ajÅ› do chlorofylu a1 a z tade do FRS, kde stratia energiu a vytvorí sa ATP
" nakoniec sa zlÅ›%0Å„ia s NADP+ (nikotínamiddinukleotidfosfát  enzżm, nosite>
energie) a s 2 H+ a vytvoria
NADPH + H+ (to je to isté ako NADPH2+)
" donorom elektrónov je H2O a ich akceptorom je NADPH2+ Ò! je to necyklická fotofosforylácia
" vżznam:
1. premena svetelnej energie na chemickÅ›  tvorba ATP
2. tvorba NADPH2+
obr. (fotónová pasca):
aktívny chlorofyl
(a1 alebo a2)
35
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
NADP+ + 2 H+ + 2e NADPH2+
obr. (fotosyntéza):
2 e
2 e *
2 fotóny
2 e *
P-700 FRS
2 fotóny
2 e *
2 e
2 H+
E
P-680
premena ADP na ATP
(ADP + P + E ATP)
2 e
H2O 0,5 O2 + 2 e + 2 H+
pozn. prázdna a
ípka znázorH
uje smer cyklickej fotofosforylácie
plná a
ípka znázorH
uje smer necyklickej fotofosforylácie
hviezdi%0Å„ka zna%0Å„í vzbudené elektróny
2. sekundárny proces  premena látok  aj v tme (tmavá fáza):
" C3 rastliny  Calvin-Bensov cyklus:
" medziprodukt je trojuhlíkatá zlÅ›%0Å„enina
ATP
" CO2 + ribulóza 1,5-bisfosfát çÅ‚çÅ‚ 2 kyselina 3-fosfoglycerová (3xC) glyceraldehyd 3-fosfát (6xC)
çÅ‚
NADPH+
2
ribulóza 1,5-bisfosfát (5xC) + glukóza (reakcia musí prebehnÅ›e
6-krát, aby vznikla celá glukóza)
" a~
50 % energie zo svetlej fázy sa spáli na fotorespiráciu (na samotnż cyklus)
" ve>
mi roza
írenż
" C4 rastliny  Hatch-Slaekov cyklus:
" medziprodukt je a
tvoruhlíkatá zlÅ›%0Å„enina
ATP
" CO2 + fosfoenolpyruvát çÅ‚çÅ‚ oxalacetát (4xC) fosfoenolpyruvát + glukóza
çÅ‚
NADPH+
2
" mena
ia fotorespirácia (iba 20 %)
" tropické rastliny (cukrová trstina, kukurica, ...)
" CAM rastliny:
" sukulenty  a
etria H2O Ò! majÅ› zavreté prieduchy Ò! nemô~
u prijímae
CO2 Ò! ukladajÅ› si CO2 do
rôznych organickżch zlÅ›%0Å„enín
Symbióza
" autotrofno-heterotrofnż spôsob vż~
ivy
" sÅ›~
itie 2 organizmov, ktoré si vzájomne vyhovujÅ›, sÅ› v tesnom fyziologickom zväzku, tzn. pomáhajÅ› si z h>
adiska
vż~
ivy
1. baktérie ~
ijśce s koreH
ovżm systémom bôbovitżch rastlín  sÅ› schopné viazae
atmosferickż dusík, ktorż rastliny
vyu~
ívajÅ› na tvorbu bielkovín a poskytujÅ› baktériám zase organické látky
2. mykózia  spolu~
itie hśb s koreH
ovżm systémom vya
a
ích rastlín  huba berie organické látky a je pre rastlinu
zásobarH
ou vody a v nej rozpustenżch anorganickżch látok
3. lia
ajníky  symbióza hubovżch vlákien a zelenżch rias alebo siníc  hubové vlákna dodávajÅ› vodu a v nej rozpustené
anorganické látky a riasy dodávajÅ› organické látky (fotosyntéza)
36
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
Mixotrofia
" autotrofno-heterotrofnż spôsob vż~
ivy
" zmiea
anż spôsob vż~
ivy (MIXOtrofia)
" vy~
ivujÅ› sa H
ou mäso~
ravé rastliny, ktoré rastÅ› na pôdach s nízkym obsahom dusíka
" prijímajÅ› dusík heterotrofne a ostatné látky si syntetizujÅ› autotrofne
" sÅ› prispôsobené na tento spôsob vż~
ivy stavbou tela  produkujÅ› enzżmy, ktorżmi rozkladajÅ› telá hmyzu
" 3 spôsoby lovu hmyzu:
1. kr%0Å„ia~
kami (kr%0Å„ia~
nik)  v kr%0Å„ia~
ku je voH
avá látka a lytické enzżmy, ktoré rozlo~
ia telo ~
ivo%0Å„ícha
2. okrÅ›hlymi listami (rosi%0Å„ka okrÅ›hlolistá)  na nich sÅ› trichómy, ktoré produkujÅ› enzżmy
3. princípom zatváracích listov (dionea)  ka~
dż list len na tri pou~
itia
Dżchanie
" postupnż rozklad energeticky bohatżch organickżch látok za prítomnosti kyslíka
" je rovnaké pre va
etky organizmy
" proces odbśravania energie je postupnż (keby sa uvo>
nilo ve>
a energie (Ò! aj tepla) naraz, spôsobilo by to zánik
bielkovín a teda aj bunky)
" sÅ› tu enzżmy, ktoré katalyzujÅ› jednotlivé reakcie (jeden enzżm na jednu reakciu)
" organelou dżchania je mitochondria:
matrix ( enzżmy dżchania)
zvrásnená membrána s ve>
kżm povrchom
hladká membrána
krista
1. etapa  anaeróbna glykolżza  bez prítomnosti O2:
" najstara
í spôsob rozkladu  pou~
íva sa va
ade
ATP
" glukóza (C6) çÅ‚ADP çÅ‚ 2 kyselina pyrohroznová (C3) + E (2 ATP) + H2
çÅ‚çÅ‚ çÅ‚
enzżmy
" substrátová (glukóza je substrát) fosforylácia
" ak ani 
alej nie je O2 prítomnż, tak kyselina pyrohroznová kvasí: C3 çÅ‚ çÅ‚ CO2 + C2 (alkohol) + E
çÅ‚çÅ‚
mikroorganizmy
" kvasenie je mlie%0Å„ne ( kyselina mlie%0Å„na svalovica; prebieha aj v jogurtovżch baktériách) alebo alkoholové
2. etapa  dekarboxylácia (odtrhnutie CO2)  prítomnż O2:
" C3 çÅ‚ CO2 + aktivovaná kyselina octová (C2)
çÅ‚
çÅ‚
enzżmy
" k C2 sa pripája koenzżm (bielkovina) a vzniká acetylkoenzżm A
kyselina oxaloctová
3. etapa  Krebsov cyklus:
(za%0Å„iatok)
" odbśravanie CO2
C4
acetylkoenzżm A (C2)
" cyklus redoxnżch reakcií
2 H
" prenáa
a%0Å„e vodíka sÅ› NAD (nikotínamidové) a
kyselina citrónová
FAD (flavínové)  vzniká XADH2 4 H2
C4 C6
koenzżm
2 H 2 H
2 H
C5 C6
 CO2
4. etapa  dżchací ree
azec:
 CO2
" oxidácia vodíkovżch iónov  4 H+ + 2 O 2 H2O
" ADP ATP
" oxidatívna fosforylácia
" spotrebśva sa O2
" v 2.  4. etape sa vyrobí 34 (36) molekÅ›l ATP (34 x 50 kJ), dokopy s prvou etapou teda 36 (38) molekÅ›l
" sumárna reakcia  C6H12O6 + O2 H2O + CO2 + E
37
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
Rast a vżvin rastliny
" ontogenéza  ~
ivotnż cyklus rastliny (jedinca) od vzniku po zánik (od vzniku semena po vżrobu semena)
" fylogenéza  vżvin rastliny po%0Å„as období
" cyklus jedno a dvojro%0Å„nżch rastlín  vznik semena, semeno vyklí%0Å„im rastlina rastie a rozkvitne, zarodí plody a vznikajÅ›
znova semená Ò! nová rastlina
" semeno vä%0Å„a
inou nevyklí%0Å„i hne
po dozretí  schopné zachovae
si klí%0Å„ivose
(schopnose
vyklí%0Å„ie
; niektoré rastliny iba
dva tż~
dne(~
alu
) a niektoré aj nieko>
ko desiatok rokov (buriny))
" dormanzia  schopnose
rastlín prispôsobie
sa nepriaznivżm podmienkam (chladu)  geneticky zakódované a ak je
perióda vynechaná, rastlina nemusí nabudÅ›ce vyklí%0Å„ie

" viacro%0Å„né rastlina  ontogenéza kon%0Å„í a~
zánikom jedinca
" ontogenéza  dva procesy:
1. rast:
" nevratnż proces zvä%0Å„a
ovania objemu a hmotnosti tela rastliny (je naH
potrebná energia  z fotosyntézy)
1) delivż rast:
" mitotickżm delením
" vznikajÅ› malé, rovnaké bunky s ve>
kżm jadrom, ktoré nemajÅ› vakuoly a majÅ› tenkÅ› bunkovÅ› stenu
" v delivżch pletivách (meristémoch), ktoré sa nachádzajÅ› v koncovżch %0Å„astiach rastliny
2) predl~
ovací rast:
" prebieha v bunkách, ktoré vznikli v delivom raste
" vytvára sa ve>
ké mno~
stvo vakuol, ktoré sa spájajÅ› a tvoria jednu ve>
kÅ› vakuolu, ktorá vyplní skoro celÅ›
bunku
" jadro sa zmena
uje
" bunka sa predl~
uje, %0Å„ je zabezpe%0Å„ené osmózou (z cytoplazme a vo vakuolách sÅ› cukry a iné látky, ktoré
e
ahajÅ› z okolia H2O Ò! vzniká bunkovż tlak (turgor) a bunková stena sa predl~
uje)
" nieko>
kokrát rżchleja
í ne~
delivż rast (najintenzívneja
í pri bambusoch)
" regulácia rastu:
" systém vnÅ›tornżch %0Å„inite>
ov:
" katalyzátory  fytohormóny  nie sÅ› a
pecifické (pôsobia na va
etky bunky rastlinného tela)  auxíny
vo vrcholovżch %0Å„astiach rastliny (%0Å„ínska ru~
a  treba odrezae
vrchol a rozkonári sa, iná%0Å„ rastie do
vża
ky)
" inhibítory  kyselina abscisová
" syntetické %0Å„initele:
" iba na ur%0Å„ité druhy rastlín
" zakoreH
ovanie
" potla%0Å„enie rastu  herbicídy
" zeazín  postrek na kukuricu  iba tá v H
om rastie a zbavíme sa buriny
2. diferenciácia:
" proces a
pecializácie buniek
" vznikajÅ› bunky rôznych tvarov, ve>
kostí a funkcií
" spôsobovaná tżm, ~
e v ur%0Å„itÅ› dobu je aktívna iba ur%0Å„itá %0Å„ase
genetickej informácie
" ur%0Å„itá skupina génov zodpovedá za presne ur%0Å„enÅ› diferenciáciu
" prebieha vo va
etkżch bunkách po%0Å„as predl~
ovacieho rastu
" na rôznych Å›rovniach:
1) na Å›rovni rastliny  diferenciácia na koreH
, stonku, list a kvet
2) na Å›rovni orgánu  napr. v liste diferenciácia na poko~
ku, parenchymatické pletivo a cievne zväzky
3) na śrovni pletiva  napr. poko~
kové a prieduchové bunky
" totipotencia  ka~
dá rastlinná bunka je schopná realizovae
celÅ› genetickÅ› informáciu (~
ivo%0Å„ía
na nie) Ò! z
ka~
dej bunky mô~
e vzniknśe
celá rastlina:
" ve>
ké vyu~
itie  akśko>
vek %0Å„ase
rastliny ke
zasadíme, po %0Å„ase nám vyrastie celá rastlina
" najprv vzniká delivżm rastom kalus (hojivé pletivo), v ktorom sa nachádzajÅ› málo alebo vôbec nie
diferencované bunky a z neho potom vyrastá ostatok rastliny
Rozmno~
ovanie rastlín
" rozmno~
ovanie je va
eobecná vlastnose
~
ivżch organizmov a plní tieto funkcie:
1. prenos dedi%0Å„nżch znakov z rodi%0Å„ov na potomstvo (pomocou genetickej informácie v chromozómoch)
2. dop:
H
anie zákonitżch strát, ktoré vznikajÅ› v prírode (starżch jedincov nahradzujÅ› noví)
3. prenos znakov získanżch v priebehu ontogenetického vżvinu
38
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" 2 základné typy:
1. nepohlavné:
" fylogeneticky stara
í typ rozmno~
ovania  novż jedinec vzniká zo somatickżch (telovżch) buniek  z %0Å„asti
orgánu
" jedinec mô~
e vznikae
z rôzneho po%0Å„tu buniek:
a) z jednej bunky  napr. pu%0Å„anie u kvasiniek (vytvára sa puk, ktorż sa zvä%0Å„a
uje a~
sa nakoniec nová
kvasinka oddelí), priehrado%0Å„né delenie u hÅ›b
b) z viacerżch buniek (mnoho buniek):
1) sporogónia  tvorba spór (vżtrusov), %0Å„o sÅ› nepohlavné, haploidné %0Å„astice vznikajÅ›ce reduk%0Å„nżm
delením, ktoré nemajÅ› embryo a vo vhodnżch podmienkach za%0Å„ínajÅ› okam~
ite ráse
 machy, ni~
a
ie
rastliny, niektoré riasy, huby
2) podzemkami  napr. kosatec
3) poplazmi  napr. jahoda
4) cibu>
ami  napr. tulipán, cibu>
a, narcis
5) h>
uzami  napr. zemiak
" dcérsky jedinec má identické vlastnosti ako rodi%0Å„ovskż jedinec vyu~
itie  a
tepenie v ovocinárstve (jahody,
jablká, zemiaky)
2. pohlavné:
" novż jedinec vzniká splynutím 2 pohlavnżch buniek  gamét (n)  ich splynutím vzniká zygota (2n)
" ak sÅ› gaméty morfologicky rovnaké a fyziologicky odlia
né, nazżvajÅ› sa izogaméty izogamia
" ak sÅ› gaméty morfologicky aj fyziologicky odlia
né, nazżvajÅ› sa anizogaméty anizogamia
obr. (anizogaméty):
@& B& - mô~
e mae
aj bi%0Å„íky
" metagenéza (rodozmena)  striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie u rastlín (mô~
u vzniknśe
aj dve samostatné
rastliny s rozdielnymi vlastnose
ami):
" nepohlavná generácia  sporofyt (2n)  rozmno~
ovanie vżtrusmi
" pohlavná generácia  gametofyt (n)  tvorí gaméty (sam%0Å„í gametofyt je klí%0Å„iace pe>
ové zrno a sami%0Å„í gametofyt je
vajcová buka v semenníku)
" ak sa podobajÅ› gametofyt a sporofyt v tvare a spôsobe vż~
ivy, metagenéza je izomorfná (hnedé riasy, vyhynuté
rżniorasty)
" ak sa gametofyt so sporofytom nepodobajÅ›, metagenéza je heteromorfná
" v priebehu fylogenézy sa gametofyt redukuje na Å›kor sporofytu (sporofyt je dominantnou %0Å„ase
ou rastliny)
obr. (rodozmena):
mitóza
zygota (2n) sporofyt (2n) sporangium  vżtrusnica (2n)
oplodnenie meióza
oosféra  @& (n) + spermatozoid  B& (n) gametofyt (n) spóra (n)
mitóza
Pohyby rastlín
" rastliny sÅ› koreH
mi pripÅ›tané k zemi Ò! nemô~
u sa vo>
ne pohybovae

" 2 typy pohybu:
1. pasívny  pohyb za pomoci vody, vzduchu a organizmov (pohyb semien, pe>
u)
2. aktívny:
a) fyzikálne pohyby  v mU
tvych pletivách  vyu~
ívajÅ› fyzikálne zákonitosti (napu%0Å„iavanie, sÅ›dr~
nose
vody):
1) hygroskopické  sÅ›visia s rôznou napu%0Å„iavacou schopnose
ou pletív:
" a
ia
ky ihli%0Å„natżch stromov  vnÅ›torná strana a
upín je schopná viac napu%0Å„iavae
Ò! pri vyparovaní
vody ( teplo, sucho) sa otvárajÅ› a vypadávajÅ› semená
voda
39
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" sekvoje  ich a
ia
ky sa otvárajÅ› a~
pri 200 °C  porast je prília
hustż na to, aby sa u~
ivili nové
semená Ò! po%0Å„kajÅ› do po~
iaru (oni samy nezhoria, lebo sÅ› nasiaknuté nehor>
avou ~
ivicou) a
vypustia semená
2) kohézne  sÅ›visia so sÅ›dr~
nose
ou vody  vżtrusnice papradí (obr. v>
avo hore)  v priehlbinách na zadnej
%0Å„asti medzi hrubżmi membránami buniek sa nachádza voda, ktorá ke
sa vyparuje silami sśdr~
nosti
vyvolá tlak, ktorż spôsobí prasknutie vżtrusnice
b) vitálne pohyby  ~
ivé %0Å„asti rastliny  sÅ›visia s procesmi prebiehajÅ›cimi v rastline:
1) taxie  pohyb celej rastliny alebo organely v bunke:
A. fototaxia  napr. chloroplasty sa cez deH
premiestH
ujÅ› na slne%0Å„nÅ› stranu bunky ( pozitívna
fototaxia)
B. chemotaxia  napr. pohyb sam%0Å„ej gaméty za sami%0Å„ou ( pozitívna chemotaxia)
2) ohyby  pohyb %0Å„astí rastliny:
" dva základné procesy:
" rastovż pohyb  prebieha pri predl~
ovcacom raste  je podmienenż rôznou intenzitou rastu
oproti sebe stojacich pletív ( auxíny)  je to nevratnż proces
" turgorovż pohyb  podmienenż osmotickżmi vlastnose
ami pletív  dve pletivá majÅ› rôznu
osmotickÅ› hodnotu (intenzitu nasávania vody)  vratnż proces
A. podrá~
dením:
" vyvolané svetlom, teplom, dotykom
" reakcia v smere alebo protismere akcie  tropizmus:
" fototropizmus  ohżbanie za svetlom (pozitívny  stonka a listy, negatívny  koreH
)
" geotropizmus  zemská príe
a~
livose
(pozitívny  koreH
, negatívny  stonka)
" nastie:
" termonastia  otváranie kvetov pri zvża
ení teploty
" fotonastia  otváranie kvetov pri zvża
ení intenzity ~
iarenia
" seizmonastia  reakcia na dotyk, otras (napr. citlivka)
B. autonómne  samovo>
né
Systém rastlín
" veda a
tudujÅ›ca prirodzenÅ› príbuznose
sÅ›%0Å„asnżch i vyhynutżch rastlín, stanovuje ich názvy a zora
uje ich do systému sa
nazżva rastlinná taxonómia
" jednotlivé systémy odrá~
ajś śroveH
poznatkov doby:
1. umelé  zalo~
ené na >
ubovo>
nżch znakoch (starovek  17. storo%0ńie)
2. prirodzené  rastliny sÅ› zara
ované na základe va
etkżch morfologickżch znakov (18.  19. storo%0ńie)
3. vżvojové  rastliny sÅ› zara
ované na základe fylogenetickej príbuznosti  zahU
H
a morfologické i fyziologické
znaky, vzájomné evolu%0Å„né vze
ahy (20. storo%0Å„ie)
" systém je hierarchicky usporiadanż Ò! sÅ› tu taxonomické (systematické) jednotky: ría
a podría
a oddelenie trieda
rad %0Å„e>
a
(-ité) rod druh
" základnou taxonomickou jednotkou je druh
" binomická nomenklatÅ›ra  ka~
dż organizmus má 2 mená  rodové a druhové (zakladate>
 Carl Linné)
" základnżm kritériom zadelenia do ría
e rastlín je schopnose
fotosyntézy
" ría
a rastliny sa delí na dve podría
e:
1. Ni~
a
ie rastliny  stielkaté (stielka = thallus)  ich telo nemá cievne zväzky a ani pravé orgány
2. Vya
a
ie rastliny  cievnaté  majÅ› cievne zväzky a vyvíjajÅ› sa im pravé orgány (koreH
, list, stonka); pod>
a spôsobu
rozmno~
ovania ich delíme na vżtrusné a semenné
Podría
a: Ni~
a
ie rastliny
" rozmno~
ujś sa vżtrusmi alebo mitózou
" 3 vżvojové vetvy:
1. %0Å„ervená  chlorofyl a + chlorofyl d
2. hnedá  chlorofyl a + chlorofyl c
3. zelená  chlorofyl a + chlorofyl b (z nich sa vyvinuli vya
a
ie rastliny)
" jednobunkové:
a) bi%0Å„íkovitż typ  oby%0Å„ajne 2 bi%0Å„íky
b) meH
avkovitż typ  panô~
ky  meniaci sa tvar
c) bunkovż typ  neschopné pohybu
d) rśrkovitż typ  nieko>
ko jadier v bunke
" aj mnohobunkové:
a) vláknitż typ  bunky sÅ› usporiadané do vlákien a ka~
dá má jedno jadro
40
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
b) sifonokladálny typ  bunky vo vlákne majÅ› ka~
dá viac ne~
jedno jadro
c) pletivovż typ  vznik nepravżch orgánov  pakorienka, paby>
ky a palístka (najorganizovaneja
ie ni~
a
ie rastliny)
obr.(z>
ava do prava bi%0Å„íkovitż, meH
avkovitż, bunkovż, rÅ›rkovitż, vláknitż a dole sifonokladálny typ):
" " " " " " " " " " " " " " " "
" " " " " "
Riasy (Algae)
" skupina oddelení
Oddelenie: 
ervené riasy
" %0Å„ervená vżvojová vetva
" syntetizácia nepravého a
krobu (chlorofyl a a chlorofyl d)
" %0Å„ervené farbivo  fykoerytrín
" jednobunkové  bunková stielka
" mnohobunkové  pletivová alebo vláknitá stielka
" sladkovodné  %0Å„isté, pramenisté vody
" morské  pobre~
ia teplżch morí ( 
ervené more)  hospodárske vyu~
itie  z ich slizu sa vyrába agar a z toho ~
elatina,
~
ivné pôdy, ...  vżznamnż rod  Gelidium
" pre~
ijÅ› a~
do h:
bky 100 m (zelené iba 25 m)
Oddelenie: Rôznobi%0Å„íkaté riasy
" hnedá vżvojová vetva
" 2 nerovnako dlhé bi%0Å„íky
" chlorofyl a + chlorofyl c + karotenoidy
" Trieda: Rozsievky:
" jednobunkové riasy
" bunková stena je inkrustovaná s SiO2
" schránka má dve %0Å„asti
" rozmno~
ovanie  pozd:
~
ne delenie  ka~
dá dcérska bunka si nechá jednu polovicu schránky a druhÅ› si
dosyntetizuje v~
dy va
ak tÅ› mena
iu Ò! stále sa z generácie na generáciu zmena
ujÅ› a ke
sÅ› u~
prília
malé,
rozmno~
ujÅ› sa na
alej spórami
" ~
ijÅ› vo va
etkżch prostrediach  vo vode (sladkej i slanej), pôde, v zne%0Å„istenej vode ( ukazovatele zne%0Å„istenia
prostredia)
" z nahromadenżch schránok vzniká hornina diatomit
" tvar schránok:
a) lś%0ńovitż
b) perovitż
obr. (lÅ›%0Å„ovitż a perovitż tvar schránok):
"
"
" Trieda: Hnedé riasy:
" mnohobunkové
" pletivová stielka (má a~
nieko>
ko metrov)
" ~
ijÅ› hlavne v mori  hnedé riasy ~
ijśce v mori sa nazżvajś chaluhy:
" pobre~
ia  rod Fucus (obr.)  majÅ› nepravé orgány, vzduchové mechÅ›riky na nad>
ah%0Å„ovanie rastliny a
vżtrusnice
" vo>
né more  chaluha sargasová (teplé moria)  tvorí husté zárasty, je ve>
mi dlhá (problémy s lodnou
dopravou), vyu~
itie  vżroba potravín, krmív a hnojív
Oddelenie: 
ervenoo%0Å„ká, kryptomonády, panciernatky
" zelená vżvojová vetva
41
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" %0Å„ervenoo%0Å„ká (euglény):
" bi%0Å„íkaté (2 bi%0Å„íky)
" nemajÅ› bunkovÅ› stenu, majÅ› pelikulu (spevnenÅ› cytoplazmatickÅ› membránu)
" stigma  svetlocitlivá %0Å„ervená a
kvrna  funkcia oka
" v tme strácajÅ› chloroplasty a potom sa vy~
ivujÅ› heterotrofiou
" rozmno~
ovanie  pozd:
~
ne delenie, zástupca  eugléna zelená (obr.)
" kryptomonády:
" nesÅ›merné, sploa
tené
" 2 nerovnaké bi%0Å„íky
" zástupca  kryptomonádka (obr.)
" panciernatky:
" bunková stena je premenená na pancier z celulózy, majÅ› 2 bi%0Å„íky
" nachádzajÅ› sa najmä v mori
" zástupca  ro~
ovka (obr.)
Oddelenie: Zelené riasy
" zelená vżvojová vetva
" chlorofyl a, chlorofyl b, xantofyly, karotenoidy
" zásobná látka je a
krob
" bunková stena je z celulózy, má viac vrstiev
" vżvojovż základ vya
a
ích rastlín
" Trieda: Vlastné zelené riasy:
" va
etky typy bunkovej, základnż typ mnohobunkovej stielky
" va
etky spôsoby rozmno~
ovania  pohlavné aj nepohlavné
" ~
ijÅ› vo va
etkżch vodnżch biotopoch
" tvoria podstatnÅ› %0Å„ase
planktónu
1. bi%0Å„íkatż typ stielky:
" jednotlivo  chlamydomonáda  miskovitż chloroplast, stigma (obr.)
" v kolóniách  Pandorína (obr.), vá>
a%0ń  vnśtri sś ve>
ké bunky produkujÅ›ce sliz, ktorżm sa obklopujÅ› a na
okraji sÅ› malé bi%0Å„íkaté bunky zabezpe%0Å„ujÅ›ce pohyb
2. bunkovż typ stielky:
" jednotlivo  chlorela
" v kolóniách  Scenedesmus (bunky v rade obalené slizom  obr.)
3. vláknitż typ stielky:
" jednoduché vlákna alebo rozkonárené vlákna
" sladkovodné alebo morské  ~
abí vlas je rozkonárenż sladkovodnż (obr.), morskż a
alát je rozkonárenż
morskż
4. rÅ›rkovitż typ stielky  morské  halimeda
" Trieda: Spájavky:
" vä%0Å„a
inou mnohobunkové s vláknitżm typom stielky
" ~
ijÅ› preva~
ne v sladkżch vodách
" rozmno~
ovanie  fragmentácia (rozpad stielky a rast obidvoch %0Å„astí) alebo konjugácia (spájanie  splżvajÅ› 2
vegeta%0Å„né bunky, v ktorżch potom vznikajÅ› Å›tvary, z ktorżch sa vytvárajÅ› vżtrusy
" príklad: Spyrogyra  dlhż a
pirálovito sto%0Å„enż chloroplast (obr.)
" Trieda: Chary:
" stavba tela  ako prasli%0ńky  vyvinutż pakorienok, paby>
ka a palístok, palístky sÅ› v praslenoch a v pazuchách majÅ›
vżtrusnice
" najdokonaleja
ie zelené riasy, pletivová stielka
" ~
ijÅ› iba v sladkżch vodách
vżtrusnica
" príklad: chara oby%0Å„ajná
palístok
paby>
ka
Vżznam rias
pakorienok
" tvoria fytoplanktón
" produkujÅ› O2
" tvorba biomasy, 1. %0Å„ase
potravinového ree
azca
42
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" pre %0Å„loveka  vżroba potravín, krmív, hnojív, na priemyselné spracovanie
Obr.:
1  chaluha (Fucus)
2  %0Å„ervenoo%0Å„ko zelené
3  kryptomonáda
4  panciernatky
5  chlamydomonáda
6  kolónia Pandoriny
7  Scenedesmus
8  ~
abí vlas
9  Spyrogyra
Podría
a: Vya
a
ie rastliny
" majÅ› telo (cormus), v ktorom sa nachádzajÅ› cievne zväzky a pravé orgány
" vznik a vżvoj:
" vznikli zo zelenżch rias prechodom rias z vodného prostredia na pevninu v silÅ›ri (pred 420 mil. rokov)
" vytvorili si a
truktÅ›ry, ktorżmi sa prispôsobili pevnine:
" koreH
 upevnenie v pôde a %0Å„erpanie vody a ~
ivín
" vodivé pletivá (roznáa
anie vody a ~
ivín)
" krycie pletivá (ochrana tela, vody v H
om pred odparením, ...)
" prieduchy (príjem kyslíka)
" pevné sklerenchymatické pletivá  predtżm ich nadnáa
ala voda, teraz musia samy ráse
dohora
" 1. rastliny mali vidlicovito rozkonárenÅ› stielku:
" telómy:
" vo funkcii listov, koreH
a, stonky  samostatné, sterilné
telóm
" nesÅ›ce vżtrusnicu  fertilné ( kvety)
" typická je rodozmena a redukcia gametofytu na Å›kor sporofytu
mezóm
Vżtrusné rastliny
" nie je taxonomickou jednotkou, len skupinou rastlín  patrí sem 5 oddelení
" vżtrusné rozmno~
ovanie
vżtrusnica
Oddelenie: Rhyniorasty
" najstara
ia skupina vya
a
ích rastlín (~
ili v silÅ›ri, teraz sÅ› vyhynuté)
" ~
ili na pobre~
iach morí, v bahnitżch Å›stiach riek, tvorili husté porasty
telóm
" izomorfná rodozmena
" hadrocentrické cievne zväzky
" príklad: Rhynia major
mezóm
rhizomoid
43
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
Oddelenie: Machorasty
" najdokonaleja
ie stielkaté rastliny
" nemajÅ› cievne zväzky, niektoré majÅ› jednoduché vodivé pletivá
" asimila%0Å„nż produkt (zásobná látka)  a
krob
" jediná skupina, kde gametofyt prevláda nad sporofytom
" rodozmena je heteromorfná
" ~
ijÅ› preva~
ne na vlhkżch miestach, regulujś vżpar a odtok vody
" rozmno~
ovanie  jednodomé (obidvoje pohlavné orgány na 1 rastline) alebo dvojdomé
sporofyt
" ich stielka mô~
e bye
:
1. lupeH
ovitá
2. listová (listovitá)
3. rozlía
ená (diferencovaná)
" delíme ich na 3 triedy pod>
a typu stielky
dżchacie
otvory
" Trieda: Pe%0Å„eH
ovky:
pakorienky
" lupeH
ovitá stielka
" dvojdomé rozmno~
ovanie
" príklad: porastnica mnohotvará (najmä na vlhkżch miestach pri potokoch)
" Trieda: Ro~
teky  listovż typ stielky
" Trieda: Machy:
" najdokonaleja
ie machorasty
" rozlía
ená stielka
" raa
eliník mo%0Å„iarny  nemá pakorienok, stále rastie a v spodnej %0Å„asti odumiera
" hyalocyty  odumreté duté bunky v palístkoch a paby>
ke, ktoré sÅ› schopné zadr~
iavae
vodu
" ~
ijÅ› v raa
eliniskách a z ich odumretżch tiel vzniká raa
elina
" v hornej %0Å„asti majÅ› husteja
ie lístky (hlavi%0Å„ku) a tu sa nachádza aj vżtrusnica
" porastník  rozsiahle koberce v lesoch, %0Å„ervenkasté paby>
ky
" bielomach sivż  indikuje nekvalitné, málo vż~
ivné pôdy
" ploník borievkovż  na sucha
ích okrajoch lesov
" ploník ozdobnż  v lesoch od ní~
in a~
do pohorí
Obr. (Machy):
1  rakytník lesklż
2  bielomach sivż
3  dvojhrot chvostovitż
4  porastník Schreberov
5  skrutok vlhojavnż
6  ploník borievkovż
vżtrusnica
stopka
plemenní%0Å„ek
a zárodo%0Å„ník
pakorienok
vżtrus
prvoklík
" rodozmena:
" jednodomá je heteromorfná, izospórická a anizogamická
" priebeh:
" z vżtrusu vyrastá prvorast (prvoklík), ktorż je zelenż a rozkonárenż
" na prvoraste vyrastajś pś%0ńiky a z tżch gametofyt:
" sami%0Å„ie pohlavné orgány  archegonium (zárodo%0Å„ník) oosféry
44
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" sam%0Å„ie pohlavné orgány  anterídium (plemenní%0Å„ek) spermatozoidy
" oplodnenie  prebieha vo vodnom prostredí a chemotaxiou
" vzniká zygota, z tej sporofyt a ten sa skladá zo stopky a vżtrusnice
" vżtrusnica má na sebe %0Å„iapo%0Å„ku a vie%0Å„ko, tieto %0Å„asti po dozretí odpadávajÅ› a vypadávajÅ› vżtrusy
" rozdiely medzi sporofytom a gametofytom:
1. v ploidii  gametetofyt je haploidnż a sporofyt je diploidnż
2. vo vż~
ive  gametofyt sa vy~
ivuje autotrofne, sporofyt heterotrofne a sporofyt je závislż na gametofyte (v
podstate ho ten vy~
ivuje)
3. gametofyt ~
ije po celż rok a sporofyt iba v krátkom %0Å„ase rozmno~
ovania
Oddelenie: PlavśH
orasty
" v minulosti (ako fosílne) boli dreviny (karbón, perm), v sÅ›%0Å„asnosti sÅ› to byliny
" majÅ› plnÅ›, vidlicovito rozkonárenÅ› stonku, ktorá je husto porastená malżmi listami
" listy sa delia na:
1. asimila%0Å„né  sÅ› zelené, majÅ› schopnose
fotosyntézy
2. vżtrusné  vä%0Å„a
inou nezelené, nesÅ› vżtrusnice, sÅ› usporiadané do klasov
pajazż%0ńek  na
" ve>
a tried
zachytávanie
" Trieda: Plavśne:
da~

ovej vody
" plavśH
oby%0ńajnż:
" dlhá, plazivá, vidlicovito rozkonárená stonka, vyrastajÅ› z nej korienky
" v~
dy po dva klasy vżtrusnżch listov
" na kyslżch pôdach, v ihli%0Å„natżch lesoch vo vya
a
ej nadmorskej vża
ke
" fosílne (vyhynuté plavÅ›ne)  Lepidodendrón:
" rástol v karbóne a perme
" tvoril pralesovité zárasty na mo%0Å„iaroch
" vzniklo z nich %0Å„ierne uhlie
Oddelenie: Prasli%0Å„korasty
" trváce byliny, v minulosti to boli dreviny
" majÅ› podzemok a stonku, ktorá je %0Å„lánkovaná, praslenovite rozkonárená, dutá, ryhovaná, inkrustovaná s SiO2
" 2 typy listov:
1. a
upinovité  tvoria poa
vu okolo stonky, nezelené
2. vżtrusné:
" a
ese
uholníkovż a
tít, 8 vżtrusníc pod ním
" ka~
dż vżtrus má 4 a
pirálovito sto%0Å„ené vlákna (haptery), ktoré ho vymra
e
ujś z vżtrusnice
" tvoria vżtrusné klasy
" fotosyntézu (funkciu listov) prevádza zelená stonka
" prasli%0Å„ka ro>
ná:
" rastie na vlhkżch poliach
" jedovatá, lie%0Å„ivá
" má 2 byle:
" jarná  nerozkonárená, nezelená, nesie vżtrusnż klas
" letná  rozkonárená, zelená, vzniká po odumretí jarnej
" prasli%0Å„ka lesná:
" rastie na vlhkżch miestach pri potokoch v lese
" 1 by>
 na jar je nerozkonárená, nezelená a nesie vżtrusnż klas, v lete by>
zozelená a bohato sa rozkonári
" prasli%0ńka mo%0ńiarna  rastie v mo%0ńaristżch miestach pri riekach; a~
1,5 m vysoká
" fosílne:
" karbón, perm
" husté pralesy pri brehoch riek, jazerách a deltách
" vzniklo z nich %0Å„ierne uhlie
Oddelenie: Sladi%0Å„orasty
" najbohata
ia skupina, najviac zástupcov
" preva~
ne byliny, ako fosílne boli stromy
" roza
írené v trópoch
45
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" listy:
" perovito zlo~
ené, v mladosti a
pirálovito sto%0Å„ené
" zimu pre%0Å„kajÅ› v podzemku, na jar sÅ› sto%0Å„ené a neskôr sa roztvárajÅ› a vyrovnávajÅ›
" 3 typy pod>
a funkcie:
obr. (vżtrusnica na liste so zásterkou):
1. trofofyl  list je zelenż, prebieha tu asimilácie
list
2. sporofyl  nezelenż list, nesie vżtrusnice, na rozmno~
ovanie
3. trofosporofyl zelenż list, zmiea
aná funkcia
vżtrusnica
" majÅ› podzemok a plnÅ› stonku, ktorá mô~
e vytvárae
kmienok
" vżtrusnice sś ulo~
ené v kôpkach (sórus), mô~
u bye
chránené zásterkou
zásterka
" vodné vżtrusy sÅ› ulo~
ené v sporokarte
" ve>
a tried a podtried
" Trieda: Sladi%0Å„e:
" recentné (sÅ›%0Å„asné) rastliny
" papra
sam%0Å„ia:
" rastie na tônistżch miestach lesov
" pérovito zlo~
ené listy dlhé a~
1 m, na rÅ›bovitej strane nesÅ› kôpky vżtrusníc obli%0Å„kovitého tvaru so zásterkou
" papra
ka sami%0Å„ia:
" ve>
mi podobná papradi, má jemneja
ie listy
" rastie v tônistżch lesoch, kôpky vżtrusníc sÅ› %0Å„iarkovité a kryté zásterkou
hladina vody
" sladi%0ń oby%0ńajnż:
" má dobre rozvinutż podzemok
" rastie na skalách a skalnatżch miestach
vżtrusnice
" listy majÅ› 40  50 cm, kôpky vżtrusníc sÅ› bez zásterky
" sleziník %0Å„ervenż, sleziník rutovitż:
sporokart
" rastÅ› na skalách a v a
trbinách skál
podzemok
" listy sÅ› vysoké 20 cm, sórusy sÅ› %0Å„iarkovité so zásterkou
" papra
orli%0Å„ia  najvä%0Å„a
ia papra
, listy majÅ› a~
2 m, rastie na vlhkżch stanovia
tiach pozd:
~
potokov
" marsilea a
tvorlistá  vodná, rastie v ní~
inách a v slepżch ramenách riek
" salmínia plávajÅ›ca  vodná, nie je zakorenená, pláva na hladine, rastie v ní~
inách a slepżch ramenách riek
" rodozmena je heteromorfná, vä%0Å„a
inou anizospórická, sporofyt tvorí podstatnÅ› %0Å„ase
rastliny, gametofyt je
redukovanż a nazżva sa prvorast, mô~
e bye
jedno- alebo obojpohlavnż
Semenné rastliny
" nie je taxonomickou, len skupinou rastlín
" najdokonaleja
ie a najviac organizované rastliny; sporofyt prevláda nad gametofytom (ten je vżrazne redukovanż), ale
objaví sa a~
pri rozmno~
ovaní
" tvoria semená  mnohobunkové Å›tvary, ktoré vznikajÅ› z oplodneného vají%0Å„ka, ukrżvajÅ› v sebe zárodok novej rastliny 
sporofytu, sÅ› vy~
ivované istż %0Å„as materskou rastlinou, obsahujÅ› zásobné látky a klí%0Å„ia a~
po ur%0Å„itom %0Å„ase
" pod>
a spôsobu rozmno~
ovania ich delíme na nahosemenné a krytosemenné
" 2 vżvojové vetvy:
" mikrofylová:
" majÅ› malé, jednoduché, jedno~
ilkové listy
" oddelenie kordaitorasty
" oddelenie borovicorasty
" megafylová:
nahosemenné  semená sÅ› holé
" majÅ› ve>
ké, zlo~
ené listy
" oddelenie lyginodendrorasty
" oddelenie cykasorasty
" oddelenie magnoliorasty  krytosemenné  semena sÅ› kryté v plode
vżtrusné a
ia
tice
Oddelenie: Kordaitorasty
" fosílne, boli to stromy, u~
vyhynuté
" vysoké 20  40 m a podobali sa dnea
nżm palmám
" ~
ili v karbóne a perme na mo%0ńaristżch miestach
" vzniklo z nich %0Å„ierne uhlie
46
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
obr. (sami%0Å„ia a
ia
tica):
Oddelenie: Borovicorasty
vreteno
" najvä%0Å„a
ie oddelenie nahosemennżch rastlín
vají%0Å„ko  vyrastá nahé
" najvä%0Å„a
í rozmach  druhohory
" dreviny zvä%0Å„a
a stromovitého tvaru
semenná a
upina
" cievne zväzky sÅ› kolaterálne, v drevnej %0Å„asti sÅ› cievice
" listy sÅ› spravidla jednoduché
podpornż listeH

" Trieda: Gingká:
" rástli v druhohorách
" v sÅ›%0Å„asnosti ~
ije iba jeden druh  Gingko dvojlalo%0Å„né  v 
íne bola nájdená ~
ijśca skamenelina:
" listy sÅ› jednoduché, dvojlalo%0Å„né, ~
ilnatina je vidlicovitá, rastÅ› na skrátenżch konárikoch  brachyblastoch
" dvojdomá rastlina, do~
íva sa a~
2000 rokov
" vytvára semennÅ› kôstkovicu
" pestuje sa v parkoch, ale len B&, preto~
e @& smrdí ako hovno
" Trieda: Ihli%0Å„iny:
" preva~
ne stromy
" 2 typy listov  ihlicovité alebo a
upinovité (na jednej rastline mô~
u bye
obidva typy); listy mô~
u vyrastae
jednotlivo
alebo v zväzo%0Å„koch (na brachyblastoch)
" vytvárajÅ› a
ia
tice, ktoré sÅ› dvojaké:
" sam%0Å„ie  tvorené sam%0Å„ími vżtrusnżmi listami (ty%0Å„inkami  2-20 vżtrusníc)
" sami%0Å„ie (obr.)  vetroopelivé, po oplodnení zdrevnatie ( a
ia
ka) alebo zdu~
inatie ( semenná bobu>
a alebo
a
ia
ková bobu>
a) a vzniká nepravż plod
" Rad: Borovicotvaré:
" ihlicovité listy, vä%0Å„a
inou sÅ› to stromy, majÅ› ~
ivicové konáriky a vytvárajÅ› a
ia
ky
" borovica horská (kosodrevina  vo vysokżch nadmorskżch vża
kach), borovica lesná, borovica hladká,
borovica limba (v Tatrách), jed>
a biela, smrekovec opadavż
" Rad: Cyprusotvaré:
" ihlicovité aj a
upinovité listy, vytvárajÅ› a
ia
ky aj a
ia
kovité bobule
" tuja západná, borievka oby%0Å„ajná (rastie na horskżch lÅ›kach a pasienkoch, z fialovżch nepravżch plodov sa
vyrába borovi%0Å„ka), sekvoja v~
dyzelená, sekvojovec mamutí
" Rad: Tisotvaré:
" dlhé, ploské, a
upinovité listy, nemajÅ› ~
ivicové kanáliky
" vytvára penovité du~
iny a semeno vyklí%0Å„i a~
po vy~
ratí vtákom
" harmanická trsina, tis oby%0Å„ajnż  prudko jedovatż okrem du~
iny
Oddelenie: Lyginodendrorasty
" fosílne stromy, kry, dokonca aj popínavé rastliny
" ~
ili v karbóne a perme na mo%0Å„aristżch vlhkżch miestach, v deltách riek, ...
" podobné papradiam
Oddelenie: Cykasorasty
" dreviny, pre ktoré je charakteristickż gu>
ovitż alebo valcovitż kmeH
(podobné sÅ›%0Å„asnżm palmám)
" ~
ili v druhohorách, kedy boli vżznamnou zlo~
kou potravy dinosaurov a v sÅ›%0Å„asnosti ~
ijś iba v trópoch
" na konci kmeH
a vyrastajÅ› dlhé (a~
3 m) perovito zlo~
ené listy
" cykas indickż:
" drevina
" plod  semenná
" vyu~
itie  z kmeH
a sa vyrába mÅ›ka  ságo
Oddelenie: Magnoliorasty
" posledné najdokonaleja
ie a najmlada
ie oddelenie vya
a
ích rastlín
" najstara
ie rastliny ~
ili v druhohorách a najlepa
ie sa prispôsobili suchozemskému ~
ivotu  majÅ› dokonalé vodivé pletivá 
cievy (je tu rÅ›rka skladajÅ›ca sa z viacerżch odumretżch buniek, ktoré majÅ› v miestach spojov rozpustenÅ› bunkovÅ› stenu
" sÅ› to krytosemenné rastliny, vytvárajÅ› plody a kvety:
47
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" vzniká metamorfózou listu
" má kvetné lô~
ko
" má 2 %0Å„asti:
" pohlavná  rozmno~
ovacie orgány
" nepohlavná  rozlía
ené  kalich a koruna a nerozlía
ené  okvetie
" delia sa na:
1. dvojklí%0Å„nolistové  Trieda: Magnoliopsida
2. jednoklí%0Å„nolistové  Trieda: Liliopsida
" odlia
nosti medzi jednoklí%0Å„nolistovżmi a dvojklí%0Å„nolistovżmi rastlinami:
1. po%0Å„et klí%0Å„nych listov na embryu  dvojklí%0Å„nolistové majÅ› 2 a jednoklí%0Å„nolistové majÅ› 1
2. koreH
ová sÅ›stava  dvojklí%0Å„nolistové majÅ› aloríziu (hlavnż + ved>
aja
ie korene) a jednoklí%0Å„nolistové majÅ›
homoríziu (hlavnż koreH
zaniká)
3. po%0Å„etnose
kvetov  dvojklí%0Å„nolistové majÅ› 4  5-po%0Å„etné kvety a jednoklí%0Å„nolistové majÅ› 3-po%0Å„etné kvety (alebo
násobky)
4. stonka  dvojklí%0Å„nolistové majÅ› cievne zväzky v kruhu a jednoklí%0Å„nolistové ich majÅ› roztrÅ›sené
5. druhotné hrubnutie  dvojklí%0Å„nolistové majÅ› v stonke kambium, jednoklí%0Å„nolistové druhotne nehrubnÅ›, nemajÅ›
kambium (ak u~
druhotne hrubnÅ›, inżm spôsobom)
6. typ listovej ~
ilnatiny  dvojklí%0Å„nolistové majÅ› dlaH
ovitÅ› alebo perovitÅ›, jednoklí%0Å„nolistové majÅ› rovnobe~
nÅ›
" rodozmena:
" heteromorfná, anizospórická (mikrospóra je pe>
ové zrno, makrospóra je vajcová bunka), anizogamická
" gametofyt je ve>
mi silne redukovanż a plne závislż na materskej rastline
" sam%0Å„í rozmno~
ovací orgán  ty%0Å„inka:
" nitka (u jednoducha
ích rastlín je to ea
te list) a pe>
nica, ktorá sa skladá zo 4 pe>
ovżch komôrok, ktoré sÅ›
zrastené do 2 pe>
ovżch va%0ńkov
" dnu je diploidné pe>
otvorné pletivo, z ktorého vznikajÅ› reduk%0Å„nżm delením pe>
ové zrná, %0Å„i~
e sam%0Å„í vżtrus
" jadro sa po vzniku pe>
ového zrna mitoticky rozdelí a vznikajÅ› dve bunky  vy~
ivovacia (vy~
ivovacia funkcia,
klí%0Å„i, stáva sa z nej pe>
ové vrecÅ›a
ko, %0Å„i~
e sam%0Å„í gametofyt) a generatívna (rozmno~
ovacia  tá sa rozdelí na 2
pohlavné bunky  u borovicorastov jedna zaniká, ale u magnoliorastov sa zachovajÅ› obidve)
" sam%0Å„í rozmno~
ovací orgán:
" u magnoliorastov je to plodolist  má tvar listu, ktorż je do seba zatvorenż, vo vya
a
ie organizovanżch
rastlinách vzniká zrastaním plodolistov piestik skladajÅ›ci sa z blizny, %0Å„nelky a semenníka
" semenník  vyvíja sa tu 1 alebo viac vají%0Å„ok
" zrastením viacerżch sami%0Å„ích vżtrusníc vzniká nucellus (vají%0Å„kové jadro), pri%0Å„om z prostrednej vżtrusnice
vzniká základ vají%0Å„kového jadra a ten je obalenż 1  2 vrstvami (integumentami), ktoré vznikajÅ› z ostatnżch
vżtrusníc
" v hornej %0Å„asti nucellusu je mikropyla (pe>
ovż vchod)
" 1 z buniek sa reduk%0Å„ne delí, vznikajÅ› 4 haploidné bunky, pri%0Å„om sa z nich zachová len jedna, ktorá je mladżm
zárodo%0Å„nżm miea
kom
" borovicorasty:
" mnohonásobnżm mitotickżm delením mladého zárodo%0Å„ného miea
ka vzniká zrelż zárodo%0Å„nż miea
ok
(haploidné pletivo)  gametofyt
" na povrchu miea
ka sÅ› zárodo%0Å„níky s vajcovżmi bunkami
" opelenie  pe>
sa dostáva na semennÅ› a
upinu a klí%0Å„i
" oplodnenie  jedna rozmno~
ovacia bunka splżva s vají%0Å„kom a druhá zaniká
" magnoliorasty:
" trojnásobnou mitózou vzniká 8 buniek  vajcová, 2 synergidy, 3 antipódy, centrálne diploidné jadro (2
bunky)
" opelenie  pe>
ové zrno sa dostáva na bliznu a klí%0Å„i
" dvojité oplodnenie:
" jedna rozmno~
ovacia bunka oplodní vajcovÅ› bunku, vzniká zygota a z nej zárodok novej rastliny
" druhá rozmno~
ovacia bunka oplodní diploidné jadro a vzniká triploidnż endosperm  má
vy~
ivovaciu funkciu
" obaly vají%0Å„ka sa premenia na osemenie
" semenník sa premieH
a na oplodie a to 
alej na plod
" Trieda: Magnoliopsida:
" 1. skupina %0Å„e>
adí:
" 
e>
a
: Magnoliovité:
" fylogeneticky najstara
ia %0Å„e>
a

48
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" ve>
ké, acyklické, obojpohlavné kvety
" kvetné lô~
ko je vżrazne pred:
~
ené, má charakter vretena
" ty%0Å„inky nemajÅ› nitku, sÅ› primitívne, majÅ› listovitż tvar
" plod je mechśrik
" magnólia ve>
kokvetá  rastie v tropickżch oblastiach, u nás iba v parkoch, má ve>
ké biele alebo ru~
ové
kvety
" 
e>
a
: Iskerníkovité:
" obojpohlavné kvety
" 2 typy plodov  ak je ve>
a vají%0Å„ok, je to mechÅ›rik, ak je vají%0Å„ko jedno, je to na~
ka
" v pletivách majÅ› %0Å„asto alkaloidy (jedovaté látky)
" iskerník prudkż  jedovatá rastlina, rastie v priekopách a na vlhkżch lÅ›kach
" záru~
lie mo%0Å„iarne  jedovaté, kvitne skoro na jar, rastie pri potokoch, na vlhkżch miestach
" veternica hájna  kvitne na bielo na jar, je lie%0Å„ivá, rastie v listnatżch lesoch
" ostrô~
ka ro>
ná  burina v obilninách, má modro-fialové kvety
" hlavá%0Å„ik jarnż  chránenż, kvitne skoro na jar, teplomilnż
" blyská%0Å„ jarnż  jedovatż, kvitne skoro na jar, efemérna rastlina  má krátky ~
ivotnż cyklus
" poniklec ve>
kż  chránenż
" 
e>
a
: Makovité:
" zvä%0Å„a
a byliny
" majÅ› bunky mlie%0Å„nice produkujÅ›ce mlieko rôznych farieb, ktoré obsahuje rôzne chemické látky
" plod  na~
ka (ak je 1 vají%0Å„ko, vzniká zrastením semenníkov) alebo tobolka (ak je viac vají%0Å„ok)
" mak siaty:
" 4-po%0Å„etné kvety, prchavé kalía
ne lístky (pri rozkvitnutí opadávajÅ›)
" pestuje sa kvôli olejnatżm semenám
" zberom mlieka sa získava surové ópium
" z makovíc sa malżm dee
om varil %0Å„aj, aby boli k>
udné, ale ak sa to pre~
enie, sÅ› psychicky
postihnuté
" lastovi%0Å„ník vä%0Å„a
í:
" burina, rastie na miestach s dostatkom dusíka (smetiská, cesty, obydlia, ...), lie%0Å„ivá bylina
" mlieko má ~
lté, sÅ› v H
om silne leptavé látky Ò! pou~
íva sa v >
udovom lekárstve na vypa>
ovanie
bradavíc
" 
e>
a
: Leknovité:
" vodné rastliny, zakorenené na dne, listy plávajÅ› na hladine
" chránené
" fylogenetickż základ jednoklí%0Å„nolistovżch rastlín
" lekno biele  rastie v ní~
inách a v slepżch ramenách, má ve>
ké biele kvety
" leknica ~
ltá  má jednoducha
ie ~
lté kvety
" 2. skupina %0Å„e>
adí:
" sÅ› to vetroopelivé, majÅ› redukované kvetné obaly
" kvety sÅ› jednopohlavné a tvoria sÅ›kvetia (jahH
ady)
" 
e>
a
: PU
h>
avovité:
" byliny
" pU
h>
ava dvojdomá:
" lie%0Å„ivá, rastie na miestach s dostatkom dusíka
" má pU
h>
avé trichómy (v nich je kyselina kremi%0Å„itá a iné látky)
" 
e>
a
: Konopovité:
" konopa siata:
" bylina, do 2 m dlhá
" získavajÅ› sa z nej tvrdé lykové, z ktorżch sa vyrába tvrdé lykové sÅ›kno
" zo semien sa lisuje olej
" konopa indická  marihuana
" chme>
oby%0ńajnż:
" popínavá lianovitá rastlina, pestujÅ› sa jeho odrody
" sami%0Å„ie kvety  a
ia
tice, v ktorżch sa nachádza lie%0Å„ivż alkaloid humulín (utlmuje %0Å„innose
nervovej
sśstavy
" pivo je vlastne vykysnutż chme>
ovż %0ńaj
49
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" 
e>
a
: Bukovité:
" dreviny, plod je na~
ka (jej rôzne typy)
" tvoria vä%0Å„a
inu naa
ich drevín
" buk lesnż:
" rastie v 400  1200 m.n.m.
" a
edá kôra, plod je na~
ka, ktorá je trojhranná (bukvica  pe%0Å„Å› sa, lÅ›pu a potom chutia ako mandle)
" dub  letnż, zimnż, cerovż, plstnatż:
" rastÅ› do 400 m.n.m.
" plod je na~
ka  ~
alu
(je zasadenż v kupule, %0ńi~
e %0Å„iaa
ke)
" gaa
tan jedlż:
" u nás je nepôvodnż (asi ho sem doniesli u~
Rimania)
" rastie iba v najtepleja
ích oblastiach
" plod  na~
ka  gaa
tan (celż obalenż)
" 
e>
a
: Brezovité:
" breza previsnutá:
" svetlomilná, rżchlo rastÅ›ca, lie%0Å„ivá drevina, nenáro%0Å„ná na pôdu
" mäkké drevo  do krbov (dobre horí, vonia, ...)
" z jej prÅ›tov sa vyrábajÅ› brezové metly
" jela
a lepkavá:
" drevina, ~
ije pri potokoch, má lepkavé listy zvláa
tneho tvaru (na konci majÅ› rie
ku)
" sami%0Å„ie jahH
ady po oplodnení drevnatejÅ› a vyzerajÅ› ako a
ia
ky
" 
e>
a
: Lieskovité:
" dreviny
" lieska oby%0Å„ajná:
" ker rastści v listnatżch lesoch
" skoro na jar vyrastajÅ› dlhé ~
lté sam%0Å„ie jahH
ady zatia>
%0Å„o sami%0Å„ie sÅ› v pazuchách listov (ale iba ako
2 %0Å„ervené nitky  blizny)
" plod  oriea
ok (ne konci leta  lieskovce, ale predávajÅ› sa vä%0Å„a
ie lieskovce liesky tureckej)
" hrab oby%0ńajnż:
" rastie do 600 m.n.m.
" má tvrdé, hÅ›~
evnaté drevo, z ktorého sa vyrába nábytok (pekné hr%0Å„e)
" 3. skupina %0Å„e>
adí:
" 
e>
a
: Klin%0Å„ekovité:
" byliny
" kśko>
po>
nż:
" chránená burina v obilninách
" fialové kvety, jedovaté semená
" hviezdica prostredná  burina s bielymi kvetmi, ktorá sa e
a~
ko likviduje
" silenka oby%0Å„ajná:
" biele kvety, má zrastené kvetné obaly (kvety vyzerajÅ› ako mechÅ›riky)
" je teplomilná, rastie na lÅ›kach a v krovinách
" 
e>
a
: Mrlíkovité:
" patria sem buriny, ale aj hospodárky vyu~
ívané plodiny
" majÅ› drobné kvety vo vrcholíkoch a redukované kvetné obaly
" dvojro%0Å„né  prvż rok si vytvárajÅ› zásobné látky a druhż rok vykvitnÅ›
" repa oby%0Å„ajná  má poddruhy (krmná  pre svine, cukrová  na repnż cukor, %0Å„ervená  cvikla)
" a
penát  bohatż na ~
elezo
" 
e>
a
: Stavikrvovité:
" stavikrv vtá%0Å„í  lie%0Å„ivż, jedovatż
" 4. skupina %0Å„e>
adí:
" 
e>
a
: Fialkovité:
" dreviny, u nás rastÅ› iba byliny
" 5-po%0Å„etné kvety
" fialka voH
avá:
" rastie na lśkach a v svetleja
ích lesoch
" ostroha na kvete (lupienok ohnutż dozadu)
" pou~
íva sa na vżrobu kozmetiky, voH
aviek
" 
e>
a
: Kapustovité:
50
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" 4-po%0Å„etné kvety, kvetnż vzorec: " K2+2 C4 A2+4 G(2)
" plod je a
ea
u>
a alebo a
ea
u>
ka
" majÅ› hor%0Å„i%0Å„né silice
" kapusta oby%0Å„ajná  pestujÅ› sa rôzne odrody  %0Å„ervená, hlávková
" kapusta repková (repka olejná)  ~
lté kvety, z olejnatżch semien sa lisuje olej
" hor%0Å„ica ro>
ná  zo semien sa vyrába hor%0Å„ica
" kapsi%0Å„ka pastierska  lie%0Å„ivá burina na poliach a na záhradách
" 
e>
a
: Lipovité:
" rastÅ› v trópoch, majÅ› 5-po%0Å„etné kvety
" lipa malolistá:
" náa
národnż strom
" srdcovité listy
" rastie v listnatżch lesoch
" kvety  na %0Å„aj  lie%0Å„ivá
" kvalitné drevo rezbárstvo
" bavlník, cola ( coca-cola), kau%0Å„ukovník
" 5. skupina %0Å„e>
adí:
" 
e>
a
: Ru~
ovité:
" pravidelné 5-po%0Å„etné kvety, zmno~
ené ty%0Å„inky, vzorec: " K5 C5 A" G(5)/G1
" plod  na~
ka alebo kôstkovica ak je semenník z jedného plodolistu, malvica ak vznikol semenník
zrastením 5 plodolistov
" ru~
a a
ípová  plodom je plodstvo na~
iek  a
ípka
" jahoda oby%0Å„ajná  lie%0Å„ivá, plodom je zdu~
inatelé plodstvo na~
iek
" ostru~
ina malinová  rÅ›baniská, plodstvo kôstkovi%0Å„iek
" %0Å„erea
H
a, vya
H
a, broskyH
a, marhu>
a  plod  kôstkovica
" jabloH
, hrua
ka  plod  malvica
" 
e>
a
: Bôbovité:
" byliny aj dreviny
" majÅ› koreH
ové h>
uzky, na ktorżch ~
ijÅ› nitrifika%0Å„né baktérie
" zvláa
tny kvet  na vrchu je striea
ka, po bokoch sÅ› 2 krídla a pod nimi je %0Å„lnok (2 zrastené korunné lístky)
" kvetnż vzorec: “! K(5) C1+2+(2) A(9)+1 G1
" plod  struk
" agát biely  biele kvety, medonosnż, lie%0Å„ivż
" fazu>
a oby%0Å„ajná, hrach siaty, sója fazu>
ová, a
oa
ovica
" lucerna siata, 
atelina plazivá  krmoviny, ope>
ujÅ› ich %0Å„meliaky (nektár je prília
hlboko)
" 
e>
a
: Mrkvovité:
" 5-po%0Å„etné drobné kvety rastÅ›ce v okolíkoch, vzorec: " K5 C5 A5 G(2)
" plod  dvojna~
ka
" pestujÅ› sa petr~
len a mrkva
" bolehlav a
kvrnitż  biele kvety, prudko jedovatż (jed koniín), rastie na pôdach s dostatkom dusíka
" 6. skupina %0Å„e>
adí:
" 
e>
a
: %3Å„u>
kovité:
" byliny
" plod  bobu>
a alebo tobolka
" 5-po%0ńetnż kvet
" >
Å›>
ok zemiakovż, paprika ro%0Å„ná, raj%0Å„iak jedlż
" >
u>
kovec zlomocnż:
" prudko jedovatż  jed atropín
" plody trochu podobné %0Å„u%0Å„oriedkam, rastie v lesoch, na ich okrajoch, na rÅ›baniskách
" v medicíne sa pou~
íva na roza
irovanie zreníc
" %0Å„asto v sebe majÅ› alkaloidy (solanín) Ò! sÅ› jedovaté
" 
e>
a
: Hluchavkovité:
" vä%0Å„a
inou byliny, ale aj dreviny
" sÅ›merné, obojpohlavné, 5-po%0Å„etné kvety, ktorżch obaly sÅ› zrastené
" plod  tvrdka (podobná na~
ke)
" vonné silice Ò! pou~
ívajÅ› sa vo farmaceutickom priemysle
" hluchavka purpurová:
51
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" bordovo-%0Å„ervené kvety
" rastie v tepleja
ích oblastiach, aj v blízkosti >
udskżch obydlí
" efemérna (~
ije len ve>
mi krátko)
" a
alvia lÅ›%0Å„na  rastie na suchżch lÅ›kach, má fialové kvety, je lie%0Å„ivá
" mäta pieporná  je to krí~
enec  silice obsahujÅ› mentol ( %0Å„aje, ~
uva%0Å„ky, ...)
" materina dśa
ka  rastie na suchżch lÅ›kach, je teplomilná, lie%0Å„ivá, voH
avá
" 
e>
a
: Astrovité:
" preva~
ujÅ› byliny
" kvety tvoria sÅ›kvetie  Å›bor alebo hlávku; zelená %0Å„ase
kvetu je zákrov
" plod  na~
ka, niektoré majÅ› lietacie zariadenia
" slne%0Å„nica ro%0Å„ná:
" ~
lté kvety, vo vonkaja
ej %0Å„asti Å›boru má sterilné kvety a vnÅ›tri sÅ› fertilné kvety
" pestuje sa kvôli olejnatżm semenám
" ruman%0ńek (harman%0ńek) kamilkovż:
" biele vyklenuté Å›bory
" rastie v blízkosti obydlí, na lÅ›kach a poliach
" lie%0ńivż
" pÅ›pava lekárska:
" ~
lté Å›bory
" lietacie zariadenie na~
ky  padá%0Å„ik
" rastie na lśkach, poliach, ako burina
" z Å›borov sa vyrába med
" sedmokráska biela  lÅ›%0Å„na rastlina, má biele jazykovité kvety
" %0Å„akanka oby%0Å„ajná  modré kvety, z koreH
a sa vyrába melta (nepravá káva)
" podbe>
jarnż  nepríjemná lie%0Å„ivá po>
ná burina (má dobrż podzemok)
" a
alát siaty  pestuje sa kvôli listom
" Trieda: Liliopsida:
" 
e>
a
: %3Å„aliovité:
" byliny, majÅ› cibu>
u alebo podzemok a niektoré rÅ›rkovité kvety (napr. cibu>
a)
" 3-po%0Å„etné kvety, P3+3 alebo P(3+3)
" plod je tobolka alebo bobu>
a
" cesnak cibu>
ovż (cibu>
a), cesnak kuchynskż (cesnak) a cesnak pa~
ítkovż (pa~
ítka)  majÅ› antibakteriálne a
protivírusové Å›%0Å„inky Ò! sÅ› lie%0Å„ivé
" >
alia zlatohlavá  divo rastÅ›ca >
alia, chránená, teplomilná, ru~
ové kvety
" vranovka a
tvorlistá  prudko jedovatá, rastie v lesoch
" tulipán oby%0Å„ajnż
" 
e>
a
: Amarylkovité:
" byliny, majÅ› podzemky, h>
uzy alebo cibule
" sne~
ienka jarná  chránená, P(3)+3, kvitne skoro na jar v hájoch a lesíkoch
" bledu>
a jarná  chránená, zvon%0Å„ekovitż tvar kvetu so ~
ltou bodkou na konci okvetia, P3+3
" kosatec ~
ltż  chránenż, vżbornż podzemok, rastie v lu~
nżch, mo%0ńiaroch a pri potokoch
" kosatec rakÅ›sky  záhradnż (va
etky farby okrem %0Å„ervenej)
" 
e>
a
: Vstava%0Å„ovité:
" chránené trváce byliny
" majÅ› koreH
ové h>
uzy
" 3-po%0Å„etné sÅ›merné kvety (ako hluchavka)
" plod  tobolka
" %0Å„rievi%0Å„ník papu%0Å„kovż  fialovo-~
lté kvety, rastie v lesoch a na vápencoch
" vstava%0Å„ oby%0Å„ajnż  fialové kvety, rastie na lÅ›kach, iba ako mikózia (v symbióze s hubami) Ò! ohrozené, lebo
ich >
udia vykopávajÅ›
" vanilka voH
avá  rastie v trópoch, z jej nedozretżch plodov sa melie vanilka
" 
e>
a
: Lipnicovité:
" trávy, byliny, zriedka aj dreviny
" vetroopelivé
52
Poznámky zo a
tudentského portálu ZONES.SK  Zóny pre ka~
dého a
tudenta www.zones.sk
" 3-po%0Å„etné kvety, majÅ› redukované kvetné obaly (pleva plevica plievo%0Å„ka semeno), sÅ›kvetie klas
alebo klások, 3 ty%0Å„inky, ktoré pre%0Å„nievajÅ› von z kvetu
" plod  zrno s mś%0ńnatżm endospermom
" stonka je %0Å„lánkovaná a dutá (steblo)
" listy  dlhé, majÅ› jazż%0Å„ek zabraH
ujści vstupu vody medzi list a stonku (inak by to tam hnilo)
" divo rastśce  lipnica, psiarka, rezna%0ńka
" hospodársky vyu~
ívané  pa
enica, ovos, ra~
, ja%0Å„meH
, kukurica, ry~
a, proso, cyrok
" bambus  tropická zdrevnatená bylina, rżchlo rastie, pou~
íva sa na stavby a v potravinárskom priemysle
" 
e>
a
: Arekovité:
" dreviny, prípadne zdrevnatené liany
" ve>
mi drobné kvety, tvoria sÅ›kvetia
" plod  kôstkovica, na~
ka alebo bobu>
a
" hospodársky vyu~
ívané, rastÅ› v trópoch a~
subtrópoch, sś to palmy
" kokosovník oby%0Å„ajnż (palma kokosová):
" vysokż a~
40 m
" listy sa nachádzajÅ› iba vo vrchnej %0Å„asti kmeH
a
" vyu~
itie:
" plod  kôstkovica:
" z du~
iny sa vyrábajÅ› laná, koberce, helmy
" kôstka  semeno  du~
ina sa sua
í, vzniká kopra a z tej sa lisuje olej a strÅ›ha kokos
" kokosové mlieko sa pije
" z listov sa vyrábajÅ› strechy príbytkov
" drevo sa pou~
íva na kÅ›renie
" datlovník oby%0Å„ajnż (palma datlová):
" rastie najmä v oblasti Stredozemného mora
" kôstkovice obsahujÅ› ve>
a cukru Ò! sua
ia sa a vznikajÅ› datle
" izbovż  datlovník kanársky (mena
í)
" olejnica guinejská  z jej semien sa lisuje olej
53