Zvuková a grafická stránka slovenčiny

vedná disciplína = fonetika (tvorenie reči rečovými orgánmi) a fonológia (vzťahy medzi fonémami a ich zvukovými vlastnosťami)

Fonéma = najmenšia základná zvuková jednotka

Hláska = konkrétna podoba fonémy v reči

1fonéma(hláska) = 1graféma(písmeno)

výnimky:

-2fonémy pre 1grafému - i/y; d, t, n, l (namiesto ď, ť, ň, ľ) po i/e

-1fonéma-2grafémy - ch, dz, dž

fonetická transkripcia

tykanie [tikaňie] prišli [prišľi] prach [prax]

medza [me3a]

Vývin písania a pravopisu

1. pokus - obrazové písmo (piktografické)

ideogram - prednesené zachytenie deja, javu

2. pokus - slabičné písmo (silabografické) - priradenie znaku jednotlivým slabikám

3. pokus - fonografické písmo (hláskové) - každý zvuk, ktorý má schopnosť rozlíšiť význam má osobitný grafický znak

4. ročník

Jazykové štýly:

- rečnícky

- publistický

- administratívny

- hovorový

- umelecký

- náučný

Rečnícky štýl

- korene siahajú do starovekého Grécka a Ríma

- vtedy každý plnoprávny občan(nie otrok) mal právo vystupovať na verejnosti. Od jeho rečníckeho umenia často závisel úspech(napr. na súde)

- rečnícke umenie bolo súčasťou vyššieho vzdelania

- Cicero, Demostenes, Sokrates, Platón, Aristoteles a aj Štúr (19.stor)

náuka o rečníctve, o umení hovoriť = rétorika (rétor - rečník)

využitie: politika, kostol, škola, médiá, súdy, bežný život

niektoré žánre rečníckeho štýlu:

agitačné - presviedčanie(získať pre niečo) - agitačný prejav, obžaloba, obhajoba, diplomatická reč, politická reč

náučné - prednáška, referát, koreferát(referát k referátu), diskusia, polemika, kázeň

príležitostné - privítací prejav, otvárací prejav, slávnostný prejav, výstraha, výzva, rozkaz, prípitok, sobášny prejav

Etapy tvorenia rečníckeho prejavu

1. zhromažďovanie faktov a informácií

- treba brať ohľad na funkciu: zapôsobiť, presvedčiť, pobaviť, vysvetliť, zmobilizovať

situáciu

adresát
2. kompozícia a štylizácia

3. nácvik

4. prednes

kompozícia - ú, j, z

úvod má byť pútavý

úvod...ako?

1. rečnícka otázka

2. príslovie/porekadlo

3. paralela

4. definícia

5. konkrétny príklad

6. gradácia

- do úvodu patrí aj oslovenie

- nikdy sa nezhadzujte bo to ne dobre :D

Záver (je veľmi dôležitý)

- zhrnúť hlavné myšlienky

- výzva

- citovanie

- pochvala poslucháčov

- môžeme vyvolať smiech(vyvolať dobrý dojem)

zásady tvorenia prejavu:

- nepreskakovať z jednej myšlienky na druhú

- členiť prejav na odseky

- zložitú myšlienku rozložiť na menšie celky

- dôležitú myšlienku zopakovať inými slovami

- názornosť

- zaokrúhľovanie čísel

- prirovnanie

- rečnícke figúry na udržanie pozornosti (rečnícka otázka, ...)

Opakovacie figúry:

Anafora - opakovanie viet alebo veršov

Epifora - opakovanie toho istého slova na konci viet alebo veršov

Epizeusa - opakovanie toho istého slova za sebou

Epanastrofa - opakovanie toho istého slova na konci jednej vety, ale zároveň aj na začiatku druhej

výrazové prostriedky rečníckych prejavov

- veľmi bohaté a rôznorodé

- funkcia - presviečacia, získavanie adresáta (publika) na svoju stranu

- používajú sa v ňom aj neutrálne štylisticky bezpríznakové slová, ale častejšie príznakové, štylisticky zafarbené, emocionálne

- využívajú:

Homonymá - slová, ktoré rovnako znejú, ale majú iný význam

Synonymá - slová, ktoré rôzne znejú ale majú rovnaký význam

Antonymá - opačné slová

Nácvik a prednes prejavu

Forma (ako) je v reč. prejave rovnocenná s obsahom (čo)

- prednes spamäti 3-5 min (lit dielo - internet to istí)

- prirodzenosť v mimike, gestách, oblečení

Prestávka - pauza

- pauzami sa text člení na úseky, čiže takty

- poznáme:

fyziologické - počas nich sa nadychujeme

logické - významové

- oba druhy musia byť zladené

- nadbytočné prestávky pôsobia rušivo, každá čiarka sa nemusí zvýrazniť prestávkou

- dôležitú myšlienku zdôraznime, ak urobíme prestávku pred ňou a po nej.

Nácvik a prednes

1. Pauza

2. Kvantita (dĺžka) - Dôležité je vedieť, že čas potrebný na vyslovenie dlhej slabiky je 2x dlhší ako čas potrebný na vyslovenie krátkej slabiky.

3. Tempo reči (rýchlosť) - závisí od obsahu a funkcie prejavu. Čím je prejav náročnejší, tým volíme pomalšie tempo a naopak. Priemerné tempo reči je 100 slov za minútu, zrýchlené tempo 120 - 150 slov za minútu, najrýchlejšie tempo reči majú moderátori športových zápasov.
   
   Na zlepšovacom návrhu sme ušetrili 2157.60€.

4. Vetný prízvuk (dôraz) - ide o zdôraznenie toho slova, ktoré považujeme vo vete za významovo najdôležitejšie. Pri objektívnom slovoslede býva dôraz na poslednom slove vety, ale pri subjektívnom slovoslede býva dôraz na začiatku. Vetný prízvuk niekedy zasahuje aj do ustáleného slovosledu.
   
   Treba si všimnúť aj stránku formálnu.

5. Intenzita (sila) hlasu - dá sa vycvičiť, hovorí sa až po nádychu, vo výdychu.

6. Melódia - stúpanie a klesanie hlasu v reči, poznáme tri druhy melódie

1. 
   
   Uspokojivá končiaca melódia, vyskytuje sa v oznamovacích vetách a dopĺňacích otázkach. „Vonku je chladno.“
   Dopĺňacie otázky sú také, ktoré začínajú opytovacím zámenom. „Kedy sa vrátiš?“

2. 
   
   Neuspokojivá končiaca melódia - je v zisťovacích otázkach - je v takých otázkach, pri ktorých čakáme odpoveď áno/nie. „Bol si včera doma?“

3. 
   
   Neuspokojivá nekončiaca melódia - v súvetiach.
   „Chcel som ísť do kina, ale musel som sa učiť.“
   Melódiou vyjadrujeme svoj postoj, mala by byť správna a dá sa s ňou pracovať.

7. Rytmus - striedaním prízvučných a neprízvučných slabík. Slovenčina má pevný prízvuk na prvej slabike slova. Pre slovenčinu sú typické daktylské (- u u) a trochejské (- u) stopy. V štvor a viac slabičných slovách je okrem hlavného prízvuku aj vedľajší prízvuk.
   Neprízvučné sú v slovenčine - príklonky (jednoslabičné a) zámená b) tvary „byť“) a predklonky (častice a spojky).

gr. 1.+2. ročník: mala byť zopakovaná. Gramatika 3. ročníka treba vedieť na 29.1. + náučný štýl a výkladový slohový postup.

Rozprávanie

Priama reč

Nepriama reč

Nevlastná priama reč - slúži na vyjadrenie vnútornej reči postáv, nevyčleňuje sa osobitným odsekom, a môže byť:

• neuvedená - je v 1. Osobe
  Odložila list do kabelky. Čo som to urobila?
  

• uvedená - má uvádzaciu vetu
  „Vyhľadáva škriepky,“ pomyslel si.
  

Polopriama reč - rozdiel je v tom, že je v tretej osobe, Čo to urobila?

• takisto slúži na vyjadrenie vnútornej reči, nemá úvodzovky, uvádzaciu vetu, ani samostatný odsek.

Domáca úloha: Pol strany veľkého zošita, napísať príbeh. Matka káže hosťovi, ktorý akurát prišiel, aby si sadol do kresla. Osemročný syn tam predtým položil husle, a čaká, čo sa stane.

Napísať sloh, nech to má všetko čo sme sa učili. Tri témy: Bolo to na neuverenie. Najkrajší deň v mojom živote. Na tento deň nikdy nezabudnem. Čistopis na dvojhárku, koncept do dvojhárku. Termín: 13.2.2010

Vokalizovaná predložka

v mne, k kapuste (ťažké na vyslovenie), pridá sa Vokál (vo mne, ku kapuste) - vzniká vokalizovaná predložka. (na, po, do, nie sú vokalizované predložky).

Máme 8 žánrov, jeden zo žánrov je beletrizovaný životopis. Životopis môže byť úradný, štrukturovaný, beletrizovaný. Dôležité je, aby sme spracovali život umelckým spôsobom.

Umelecký opis - vypočítavať javy, dať im umeleckosť (budova sa krčí, atď...). Nemá to mať dej.

Charakteristika (slohový žáner): Ako aj v umeleckom opise je enumerácia (vymenovávanie) prvkov, aj v charakteristike je enumerácia vlastností (vo vzťahu k sebe, k práci, k okoliu).

Osnova prečítaného:

1. Úvod - vonkajší opis

2. Nároky na seba a okolie (ona je perfekcionalistka, vyžaduje to aj od druhých).

3. Priority

4. Negatíva

5. Riešenie problémov / konfliktov

6. Vzťahy

7. Sociálne interakcie

8. Rodičia ako vzor

9. Záver

My sme my:

Jazyk a reč

Jazyk je systém ustálených znakov a pravidiel, na základe vzniká konkrétna reč. Jazyk je spoločenský jav, nemáme ho vrodený, musíme sa ho naučiť. Poznáme prirodzné a umelé jazyky. Prirodzený jazyk je výsledkom historického vývinu, umelý jazyk vznikol na základe aktuálnej požiadavky istej skupiny ľudí (napríklad esperanto, ale aj programovacie jazyky, aj niektoré šifrovania).

Reč je konkrétne využitie jazyka na vyjadrenie určitých myšlienok. Reč býva doplnená aj mimojazykovými prostriedkami, napríklad mimikou (pohyby tváre, výraz tváre) a gestikuláciou (pohyby rúk, tela, …). Jazyk má svoje funkcie: Prvou funkciou je funkcia dorozumievacia, iným slovom komunikatívna. Táto funkcia je základná, pretože jazyk slúži na vyjadrovanie myšlienok a čohokoľvek iného. Druhá funkcia jazyka je poznávacia, kognitívna. Táto funkcia spočíva v tom, že jazyk je nástrojom myslenia. Čiže naše myslenie je viazané na slová. Tretia funkcia je funkcia estetická, tzn. Jazyk slúži aj na rozvíjanie estetického cítenia. Poslednou funkciou je funkcia reprezentatívna, tzn. Jazyk patrí ku dôležitým znakom národa a ním sa odlišujeme od iných národov.

Materinský jazyk je jazyk, ktorý si človek osvojuje v rodine, má k nemu najbližší vzťah.

Národný jazyk - Domáca Úloha - strana 12, definícia obrázok, strana 13 - poznámky.

Národný jazyk - súhrn výrazových a významových prostriedkov, ktoré používajú ako nástroj myslenia a dorozumievania príslušníci jedného národa alebo etnickej skupiny, pričom ich spája historická, spoločenská, kultúrna a politická spolupatričnosť. Jeho najdôležitejšími formami sú spisovný jazyk a nárdečia.

Spisovný jazyk - záväzná forma národného jazyka, používa sa na oficiálnej úrovni. Používaný na úradoch, v školstve, médiách, odbornej a umeleckej literatúre. Plní celospoločenskú funkciu, ako medzinárečový jazyk.

Norma spisovného jazyka - súbor záväzných pravidiel ustálených predpismi. Porušovanie neznamená len porušenie jazykových pravidiel ale aj zásad nespoločenského správania.

Dnešná podoba jazyka - výsledok stáročného historického vývinu. Jazykovedci jazyk vedecky analyzujú, skúmajú jeho históriu ale súčasne sledujú jeho vývoj. V súčasnosti sa výskumu venujú pracovníci Jazykovedného ústavu Ľ.Štúra.

Štandardná forma jazyka - používa sa pri bežnej komunikácii. Vyznačuje sa menej dôsledným dodržiavaním jazykovej formy a pravidiel, no nedochádza k porušovaniu pravidiel, ktoré by sa považovalo za komunikačne rušivé. Využíva veľa cudzích slov.

Subštandardná forma národného jazyka - nespisovná forma, používa nespisovné výrazy a nesprávnu výslovnosť. Jeho osobitnou zložkou sú nárečia.

Pravidla slovenskeho pravopisu

Kratky slovnik slovenskeho jazyka

Pravidla slovenskej vyslovnosti

Morfologia slovenskeho jazyka

Nárečie (dialekt) - nespisovný útvar národného jazyka. Môže byť miestne, ktoré sa používa len na určitom území. Na slovensku máme viac ako 30 nárečových skupín. Ak sa sústredíme na miestne (teritoriálne) nárečia, rozlišujeme tri nárečové skupiny: 1. západnú (bernolák) 2. strednú (štúr) 3. východnú. Ďaľším typom nárečia je sociálne nárečie - používa určitá spoločenská vrstva, je napríklad slang, argot (tajný jazyk), žargón. Ešte existuje dobové, používalo sa v istom historickom období.

Niektoré rozdiely v hláskach.

1

0 zvoníí

Sémantický trojuhloník

Vývin jazyk

Praslovančina - patrila medzi indoeurópske jazyky, bola dorozumievacím nástrojom starých slovanov. Nie je doložená písomnými pamiatkami. Od 5. do 9. storočia sa praslovančina nárečovo diferencovala. Národným jazykom slovákov sa stala stará slovenčina (ako neoficiálny jazyk). Prvým spisovným slovanským jazykom bola staroslovienčina (macedónske nárečie z okolia solúna). V 18. storočí sa vývin jazyka dostal do novej etapy, objavili sa prvé kodifikačné aktivity.

Súčasné slovanské jazyky - delenie

1. Západná - Slovenčina, Čeština, Polština, Lužická Srbčina

2. Východná - Ruština, Ukrajinčina, Bieloruština

3. Južná - Srbština, Chorvátčina, Slovinčina, Bulharčina, Macedónčina

Indoeurópsky prajazyk - spoločný základ niektorých európskych a ázijských jazykov.

Vývin spisovnej slovenčiny od 18. storočia

1783 - V I. Etape národného obrodenia - J.I.Bajza - základ si vzal vlastnú hovorovú slovenčinu s prvkapmi češtiny. Nevydal gramatiku. Dúfal, že jazyk sa rozšíri ústnym podaním. Vo svojom jazyku napísal dielo René mládenca, príhodi a skúsenosti, jazyk sa neujal, pretože nevydal žiadnu príručku.

1787 - Anton Bernolák - urobil ďalší pokus, vzal si za základ kultúrnu západoslovenčinu (jazyk vzdelancov). Kodifikačné diela: Gramatica Slavica, Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách. Slovník: Slowár slovenskí česko-laťinsko-ňemecko-uherskí. Snažil sa očistiť slovenčinu od neslovenských slov, a preto napríklad (rtuť-ortuť - živé strébro), potom aj tvoril nové slová (bláznomluvec).

Zásad:

1. Odstránil ypsilón, nechal jotu. (ucťiwí, piľní)

2. Mäkké d,t,n,l sa vždy označuje. (Ťelo, Oňi)

3. Veľké písmená sa píšu pri všetkých podstatných menách a pri iných výrazoch, ktoré sa vzťahujú na osoby. (Hospodár, Sláwa)

4. Predložky s a z sa píšu podľa výslovnosti. (s Kaplnki, z Adamom, s ňim)

5. Hlásku j píše ako g (domagší)

6. Zavádza skupinu sč (ešče, púščať)

7. Hlásku v píše vždy ako w. (Slowár)

Katolíci používali bernolákovčinu.

14. 2. 1843 - III. Etapa. Ľudovít Štúr, s.r.o. - patrí do tretej etapy národného obrodenia. Štúr uzákonil spisovnú slovenčinu, za základ si vzal stredoslovenské nárečie, pretože bolo najčistejšie a najpoužívanejšie v srdci slovenska. Vydal dve kodifikačné diela: Náuka reči slovenskej, Nárečia slovenskô alebo potreba písania v tomto nárečí. Aj štúr sa snažil zavádzať slovenské slová, takže kôli tomu aj tvoril nové slovenské slová (hromovina - elektrina).

Strana 24 - tabuľka. Z tvaroslovia stačí Jednotka.

6. lexikológia, slovo, slovná zásoba, lexikálny a gramatický význam slova, ešte k tomu synonymá, homonymá, antonymá. Bylina je Ruská národná povesť, aj rastlina.
   Lexikológia - náuka o slove a slovnej zásobe
   Slovo - ustálená skupina hlások, ktorá niečo pomenúva, označuje - lexikálny význam. Gramatický význam (slovo vyjadruje gramatické kategórie). Slovná zásoba - súhrn všetkých slov v jazyku. Slovník slovenského jazyka - všetka zásoba. KSSJ - bežná zásoba.

7. Štylistické rozvrstvenie slovnej zásoby. Jadro slovnej zásoby obsahuje bezpríznakové slová, vo vyššom štýle (archaizmy, historizmy, poetizmy, termíny - odborné slová, cudzie slová, neologizmy). V nižšom štýle - Slang, profesionalizmy, argot, dialektizmy, vulgarizmy. Príznakové sú typické pre isté texty, alebo pre istý štýl.

8. Vývin spisovnej slovenčiny od 18 storočia.

9. Historizmy a archaizmy - zastarané slová. Opakom sú neologizmy. Historizmy pomenúvajú niečo, čo už zaniklo (dereš, groš). Archaizmy sú slová, ktoré sa zmenili. Vec ešte existuje, ale sa ináč pomenúvá.

10. Postupy : výkladový, informačný, opisný, rozprávací. K slohovým postupom pozrieť aj slohové útvary.

11. Typy viet podľa modality a členitosti. (podľa znamienka). Podľa členitosti jednočlennú, dvojčlennú. Jednočlenná veta môže byť slovesná alebo neslovesná. Jednočlenná veta nemá podmet, prísudok, má vetný základ. Dvojčlenná veta môže byť úplná alebo neúplná. Úplná má vyjadrený podmet a prísudok, neúplná vtedy, ak je podmet zamlčaný.

12. Frazeologizmy - delenie (ľudové, intelektuálne). Idiomy - pozrieť, nájsť v textoch ukážok a vysvetliť ich význam.

13. Vymenovať publicistické žánre: Spravodajské, analytické, beletristické. Pripraviť začiatok interview s čitateľom diela. Interview je dialogizovaná správa, rozhovor, spravodajský alebo riadený rozhovor. Predstavuje nejakú osobnosť. Prevláda informačný slohový postup. Autorizovať - schváliť, odobriť, povoliť. Má titulok, podtitulok, potom takto, alebo takto môže byť stručná charakteristika tej osoby, s ktorou robíme, rozhovor... Áno, fotka, tutututututut a nasledujú otázky a odpovede. V pondelok to stihneme, budeme stihať ale stihneme.

Objekt, vec

(dom ako vec)

Pojem (definícia, vlastnosti)

Pomenovanie („dom“)

---