Komunikácia - najmladšia zložka jazykovedy (výmena info, dorozumievanie)
Priebeh komunikácie - téma, komunikáty, komunikačný kód, kanál, komunikačný šum
Slovníky :
Slovník slovenského jazyka
Frekvenčný slovník
Obrázkový slovník
Frazeologický slovník
Retrográdny slovník
Synonymický slovník
Paronymický slovník
Fonetika a fonológia - jazykovedná disciplína zaoberajúca sa zvukovou stránkou jazyka
Fonetika - zaoberá sa hláskou (46) skúma vzťahy hlások z hľadiska tvorby zvukov
Fonológia - fonéma, zaoberá sa konkretizáciou hlásky a jej významom, z hľadiska využ. reči
Tvorenie hlások nazývame artikulácia
Graféma - písmeno
Ortografia - zs. pravopisom
Ortoepia- zs. Správnou výslovnosťou
Reč vzniká pomocou orgánov
Respiračné
Hlasové
Hláskovacie (čelusť + sánka - pasívne, jazyk + pery - aktívne)
Tón vzniká rozkmitaním hlasiviek a farbu tónu tvoria dutiny, každý má inú farbu hlasu
Vyslovená samohláska je čistý tón, kdežto spoluhláska je šum
Delenie spoluhlások : podľa artikulácie (mäkké, tvrdé, obojaké) a znelosti (znelé, neznelé)
Spodobovanie, teda znelostná asimilácia vzniká : pri splývaní, vo vnútri slova a na ich hranici
Znelá + neznelá = dve neznelé
Neznelá + samohláska = znelé
Samohláska a spoluhláska tvoria spolu slabiku
Pravidlo o rytmickom krátení
V spisovnej slovenčine (okrem výnimiek) nemôžu nasledovať za sebou dve dlhé slabiky.
Uplatnenie pravidla o rytmickom krátení - krátenie druhej dlhej slabiky
napr. vzor žena - riekam, riekach (ženám, ženách)
vzor ulica - sviecam, sviecach (uliciam, uliciach)
vzor mesto - miesta (mestá)
vzor cudzí - svieži, tisíci
vzor pekný - čierny, siedmy, siaty
slovesné tvary - vládnuci (nie vládnúci)
Výnimky z pravidla o rytmickom krátení - dve dlhé slabiky za sebou
napr. - hrádzí, básní, niečí, lístie, páví, tisíckrát, súčiastka, chválievať
Intonácia - prozodická vlastnosť reči (zvukový jav)
Modulácia - úprava hlasovej zložky (časová teda pauza, silová, tónová)
Pauza je rozdelená na fyziologickú a funkčnú
Tempo - podľa slov / minúta
Rytmus - striedanie prízvučných a neprízvučných slabík (takty)
Silová modulácia - charakteristika v dB (hluk)
Prízvuk - na prvej slabike
Empfáza - expresívny výraz - predĺženie (výýýborne)
Melódia : Kadencia, uspokojivá končiaca oznamovacia veta, doplňovacia veta, otázka
Antikadencia, neuspokojivá časť, zvyčajne v súvetí
Eufónia - príjemne znejúci prejav, opakom je Kakofónia
Zvukové figúry (opakovanie častí slov, viet, ...) Anafora (opak. Začiatku) Epifora ( opak. Konca)
Aliterácia vzniká opakovaním rovnakých alebo zvukovo podobných hlások (slabík), na začiatku dvoch alebo viacerých po sebe idúcich slov
Paronomázia je to nahromadenie niekoľkých slov odvodených od rovnakého kmeňového základu (hasiči hovno hasí)
Rým - eufonicko rytmický signál založený na zvukovej zhode slabík
Výslovnostné štýly : neutrálny, vyšší, nižší
Interpunkčné znamienka : na úrovni riadku /(): a diakritické ˇ´:
Kontaktové výrazy : vieš, viete, rozumieš, rozumiete, chápeš, chápete, cháp(te), prosím, prosím ťa (vás), pochop(te), predstav(te) si, (ne)povedz(te
Prístavok : môže sa z vety vyčleniť a táto nestratí celý zmysel
Verbálna a neverbálna komunikácia - gestá, mimika, tón, haptika, kynetika
Dialóg - symetrický, asymetrický
Komunikačné zlozvyky - skákanie do reči, zveličovanie, prekrúcanie, klamanie
Asertívna komunikácia - mať pevné stanovisko bez emócii povedať nepríjemnosť, bez urážky, prijať kritiku, ospravedlniť sa
Verejná diskusia - najvyššie štádium je referendum, diskusný príspevok
Písomná forma - úradný list, žiadosť, reklamácia, urgencia, objednávka, žaloba, exekúcia
Slová sa analyzujú v lexikológii
- slovo chápeme ako základnú jazykovú jednotku
- význam slova (nominatívny, odvodený, etymologický)
Viacvýznamové slová - polysémantické (hlava, veľký, mútiť)
Metonymia vzniká ak sa pri pomenúvaní predmetu tento označí vnútorným vzťahom ( čítam Hviezdoslava, Suchoňove skladby)
Synonymá - slová, ktoré majú niečo spoločné vo svojich významoch (vytvárajú synonymické dvojice a rady)
Antonymá - opozitá, protikladné slová
Homonymá - odlišné slová z významového hľadiska (čelo, čelo)
Expresívne zafarbené slová - emocionálne zafarbenie slov (kladné, záporné - ironické, vulgárne, posmešné)
Familiárne slová - v dôvernom styku osôb (môj, moja)
Laudatíva (hypokoristiká) - v dôvernom styku rodiny a blízkych osôb (ujo, dedo, mamka)
Eufenizmy - zjemňujúce slová s citovým zafarbením
Hanlivé - pejoratívne slová (žobrák, držgroš, pecivál), podskupina vuglarizmy
Augmentatíva - opak zdrobnenín - obrisko
Disfenizmy - opak eufenizmov (pije - je pijan)
Slová delíme podľa štruktúry na jednoslovné a združené pomenovania ( hlboká orba, oxid uhličitý, stupnica tvrdosti) združené pomenovania sú zväčša technické termíny
Žurnalizmy - kampaň, demonštrácia, blokáda /odborné termíny z oblasti žurnalizmu/
Biblizmy - vyskytujú sa najmä v náboženskej komunikácii
Dialektizmy - nárečové slová
Argotizmy - slová používajúce len určité skupiny ľudí
Slangové slová, profesionalizmy, domáce a cudzojazyčné, exotizmy, archaizmy, neologizmy
Frazeologické zvraty (spojenia) - nedajú sa členiť na menšie jednotky, majú ustálený význam, prebraté z mytológie, biblického prostredia, rozprávok, dejín a života
Frazeologické zrasty = jednotlivé komponenty stratili svoj význam a spoločne tvoria úplne iný ( streliť capa, bývať pánu bohu za chrbtom, biela vrana, hrach o stenu hádzať)
Frazeologické celky = súhrnný význam vyplýva z komponentov pričom ako celok to chápeme obrazne (robiť z komára somára, liať olej na oheň, hnať vodu na mlyn, mať plač na konci nosa)
Frazeologické spojenia = jednotlivé komponenty si uchovali pôvodný význam a vyskytujú sa len v určitých spojeniach nie svojvoľne (stratený človek, ochranné krídla, zhorieť od hanby)