145257701

wvKW.datakatrinet.sk

Formy Statu Z!____

Stat je forma organizacje spoloćenstva Cudi, ktori ziju na urćitom ohranićenom uzemi. Vznika na zaklade ustayy, która obyyate^om yymedzuje praya a poyinnosti a stara sa

o ich dodrżiayanie.

\-

Rozdelenie d dla hl~ y :;atu/formy vladv; MONARCHIA

v cele stoji monarcha, który vladne doźivotne.

Podta miery moci monarcha pozname tieto druhy:

TEOKRACIA

v cele stoji vtadca, który vtadne v mene Boda

Vatikan, ćiastoćne Iran a Saudska Arabia

ABSOLUTNA MONARCHIA panovnik ma neobmedzenti moc, stoji nad zakonmi, które sam vydava, napr. Brunej. Katar

KONŚTmJĆNA MONARCHIA panovnik je obmedzeny ustavou, napr. Luxembursko, Monako

PARLAMENTU A M ONARCHIA panovnik ma len reprezentatwnu moc, napr. Dansko, Belgicko

i-

REPUBLIKA

v cele stoji voleny organ. Roztiłujeme tieto druhy:

PREZIDENTSKA REPUBLIKA v cele je prezident, który je hlavou vykonnej moci, ma vuc pravomoci, napr. USA, vaćśina uhoamerickych śtatov

POLOPREZIDENTSKA REPUBLIKA prezident ma viacero pravomoci, nezodpoved<i vśak za vykon svojho uradu, napr. Francuzsko, Portugalsko

PA RLAMĘNTNA REPUBLIKA prezident ma słabe postavenie, rozhodujuce postaveme ma zakonodama moc • parlament, napr. Slovensko, Taliansko

C Podta toho. kto moc vykonava, rozliśuieme:		—Y
DEMOKRATICKU formu statu	AUTOKRATICKU formu statu
ide o tzv. vladu Cudu, który sa svojimi rozhodnutiami	ide o samovladu jednotlivca alebo uzavretej
spolupodieta na riadeni statu	skupiny rudi
oriama demokracia • obćania rozhoduiu o veciach verejnych, napr. referendum nepnama demokracia - obćama si volia svoiich zastuocov. ktori za nich rozhoduju a zodpovedaju sa im	napr. monokracia - monarchia teokracia • vlada duchovnych oligarchia - vlada vybratych (bohatych) osób anstokracia • vlada śfachty	_j