4663670079

Politicka veda v tomto obdobipatri k naj dynamickejśie sa rozvijajucim vedam. Prave tento fenomai stażuje urćit' jednoznaćne jej predmet. Stretavame sa s różnymi definovanim predmetu po lito losie.

Predmetpolitológie sa utvaral postupne. menil sa a vyvijal podFa toho ako sa manili nazory na politicku realitu. KFućovu ulohu pre stanovsni predmetu zohrala politika. ajej mnohodimenzionalnost'. która je zdrojom rozdielnosti v okapani predmetu politologia.

Jednaz mno hych d e Sni c ii j e. że _predmez>mpolitologie su zakonitosti vzniku a vy\-oja politickej moci. politickychidei. vzt‘ahova inśtitucii apósobenie ćlovekav tychto inśtituciach.

PodFa A. Mullera politologia,,ćo s a tyka obj aktu s kumania i vyprac o vania svojich teorii, ale i svojimi metodami je śiroko śtrukturovanou spoloćenskou vedou s integrativn>Tn charakterom usilujucim sa o vyskum politiŁy v celejjej mnohon-amosti. a to s cieFom sledovat neryhnutnostiamoinostialebozistit'zakonitostiorganizovanej spoloćnostiapomahat politickej praxi pri rieseni politickych kontliktov a pri hFadani spoloćenskeho konzensu".

\\-medzenie predmetu politickej vedy i zameranie vyskumu v oblasti politickej vedy umoźnuje blizsie urćit aj jej postavenie v systeme socialno-vednych disciplin.

Politologia na rozdiel od inych socialnych vied, analyzuje a vyhodnocuje politiku v celku. studuje prićiny. dósledky politickych vztahov. chovanie politickych subjektov. robi teoreticke zaver>’ pre politicku prax, prognÓ2ujepolitickyvyvoj vmitomej i zahranićnej politiky statov. CieFom tohoto snaźaiiaje optimalizacianiela: vyvoja struktur, tunkcii a rozhodovacich procesom- vo vśetkych oblastiachpolitickeho źivotajednotlivych spolocnosti. ale aj celos\-etoveho spoloćenstva.

Socialne ved>'. które mąu veFmiblizkyvztahk politickej vedeanieked>^-sa. v literaturę, s ńou dokoncai stotoźnuju. pretoźe sa tieź zaoberaju skumanim spolocnosti. avśak len urćitou ćastou. resp. oblast‘oużivota spolocnosti su filozofia, filozofia dejin, politiky sociológia politiky. politika prava at<f.

Filozofia dejin— zaobera sa najvśeobecnejśimi a najzakladnejśimi problemami his-torickeho vy\-oja spolocnosti.

Filozofia politiky - s a zameriavanap o stihnutie fundamentalnych zakiadnych vychodisk ^vyplyvajucich dejin socialno-politickych idei a teorii.. uvazujucich o o hierarchiihodnótv jednanićloYekaaostataNHrhsubjitoYspoloćenskehoźh-ota.Zaobera sa takymi fenomenmi ako dobo da, prd\o. :pra\odlv;ozt\ autońta a pod.

Sociológiapolińky-sa stała v ramci sociológie samostato-m vednym odborom v 20.-30. rokoch 20. storoćia. Zobera sa socialn>Tni faktormi spoloćenskeho zivota, zameriava sa na skumanie politickychjavov a procesor v suvislosti so socialnym prostredim, v ktorom tieto prebiehaju. V centre jej pozomosti su napr. socialne złożenie volićov. socialne skupiny, politicka socializacia osobnosti. verejna mienka a pod.

Filozofiaprava — V historickom vyvoji sa filozofia prava stotożnovala s politikou a etikou. Eticke normy boli pn->Tni. które si Fudstvo vo svojom vyvoji osvojilo. princip spravodlr.-ostibolurćujiicimpre stanovenie noriem upravujucich vztahy medzi Fudmi ako aj