5441337232

na trhu prace „vel'mi ćasto“ znevyhodńovane z dóvodu materstva a tehotenstva, su zaroveń zastancami dlhśieho ob-dobia matkinej starostlivosti - §esf a viac rokov. Ti", ktori hovoria o „pomemej ćastom“ znevyhodnovani, preferuj ii śtvorroćne resp. pafroćne obdobie matkinej starostlivosti. Naopak, respondenti, ktori si myslia, źe źeny nie sd („nikdy“ alebo len yynimoćne) na trhu prace znevyhodnene z dóvodu materstva, zaroven uprednostńuju kratśie rodićovske vorno.

Z tychto vysledkov verejnej mienky je moźnć usudif, źe ćasf verejnosti uprednostfiujńca pracovnć hodnoty pred rodinnymi, źivf vieru v spravodlivosf pravidiel v pracovnej sfćre. Matka alebo źena, ktord pracuje je „in“, prekry-va svoje materskć povinnosti pracovnym yykonom, ćasto krdt sa jej dokonca otvdraju cfalSie moźnosti prdce a nie je d6vod ju na trhu prdce znev^hodńovaf. Naopak, ćasf verejnosti, która sa prikldńa k pro-rodinnćmu modelu s matkou starajucou sa o dieta doma dlhSie ćasovć obdobie, je zase presvedćena, źe trh prdce neżići źendm (a zrej-me ani muzom) s dlhodobymi yypadkami v pracovnej sfćre z dóvodu tehotenstva, ći rodićovstva.

Analiza dalej preukdzala suvislosf medzi ndzorom na dlżku matkinej starostlivosti o dieta a nazorom na to, ci „diefa, s którym matka nebola doma prve tri roky jeho źivota, je tym nepriaznivo poznaćene". Ti respondenti, ktori suhlasia s tymto nazorom, su zaroveń zastancami dlhSieho obdobia matkinej starostlivosti - paf a viac rokov. Naopak, respondenti, ktori si to nemyslia, zdroveń ćastejSie uprednostńuju kratSie rodićovske vofno - v trvani jednćho alebo dvoch rokov.

Tabufka 4

Nazory na dlzku matkinej starostlivosti o diefa podrą nazorov na vyrok „dieta, s którym matka nebola doma prvć tri roky jeho źivota, je tjmi nepriaznivo poznaćenć“ (v %)

	1 alebo 2 roky	3 roky	4 alebo 5 rokoy	6 a viac rokoy
Rozhodnc + skór je to tak	6	41	27	19
Skór + yóbcc to tak nie je	16	45	11	11
Neyic	15	39	12	11
Cela yzorka	10	42	23	16

Po/.namka: Otvorend otdzka. ZvySok do 100 % v każdom riadku predstavuju odpovede „nevie“ a „ind odpoved".

Zdrój: Institut pre verejnć otdzky, september 2005.

Hlbśia analyza vysledkov dalej nepreukdzala Statisticky vyznamne sńvislosti medzi ndzorom na dlźku matkinej starostlivosti o diefa a vzfahom respondenta k viere, jeho prfjmom, regiónom, kde b^va, rodinnym stavom alebo aj poćtom ćlenov jeho domdcnosti.

2. KTO SA MA STARAt O DIETA DO TROCH ROKOV PO SKONCENl OBDOBIA DOJCEN1A

Niektori matky dojćia prve tyidne po narodem diefafa, ind tri mesiace, pre mnohd matky byva medznfkom polrok, a niektord mamićky dojćia diefa cely rok, ba dokonca aj dlhSie. Dojćenim sa pre matku a dieta konćf obdobie fy-zickdho priptitania... Kto md byt po tomto obdobl s diefafom? Musi to byt' matka - a to aj vtedy, ked'z różnych dó-vodov chce pracovaf? Ndzory verejnosti na to, kto sa md staraf o dieta po skonćeni jeho dojćenia, sd różne.

Na prvć miesto v starostlivosti o diefa po skonćeni obdobia dojćenia respondenti kładu „matku“ (83 %). V poradi dalśim yariantom na prvom mieste je „matka alebo otec“ (10 %). Kto by mai poskytovaf starostlivost‘ diefafu na druhom mieste, sa uź respondenti tak vehni nezhoduju - 31 % uviedlo, źe „niekto dalsi z rodiny“, 30 % uvie-dlo variant „matka alebo otec“ a podrą 22 % respondentov by to mai byt' „otec“. Na tretom mieste je opaf najpo-ćetnejśim yariantom niekto dalsi z rodiny (u viedlo 38 % respondentov), nasleduju jaśle (17 %) a yariant otec (16 %).

Ludia na Slovensku maju k profesiondlnej starostlivosti o diefa po ukonćeni dojćenia pravdepodobne stdle ne-dóveru, alebo to nepovaźujń za Sfastne rieSenie. 92 % respondentoy si vóbec nebralo na prvych troch miestach starostlivosf o małe diefa poskytovami cudzou platenou osobou a podobne 71 % respondentoy neuprednost-nilo na prvych troch miestach jaśle. Sćasti to móźe byf aj preto, źe si uvedomuju, źe rodićia nemaju peniaze na platenie cudzej osoby, alebo jasli.

Ludia najviac dóveruju rodine, ktorń sa mś staraf o maić diefa v prvom rade - ći uź uźśej alebo SirSej. Vać5ina respondentoy - 83 % - oznaćila na prvom mieste matku. Tito respondenti potom na druhom mieste uvddzali ako vhodnć osoby pre starostlivosf o dieta „matku alebo otca“ (34 %), dalSich 30 % si yybralo „niekoho z rodiny“, ale silnu poziciu zastóva aj „otec“ - ktoreho na druhe miesto yybrala Stvrtina respondentoy (25 %) uvńdzajucich na prvom mieste matku. Ostatok respondentoy (11 %) yybral na druhe miesto niekoho ineho.