5441337246

UVOD

Matky na trhu (prace a iivota) je okrem ndzvu tejto śtudie aj tóma projektu Svet vm'mame różne, a preto dokdzeme viac... “ - materske centrd pri presadzovam rovnosti prileźitosti na trhu prdce, który realizuje InStitut pre verejnć otazky, Unia materskych centier a Akademia vzdelavania v ramci Iniciatlyy Spoloćenstva EQUAL, financovane-ho z Európskeho socidlneho fondu. Projekt md pracovny ndzov VENETA a prebieha od marca 2005 dojuna 2007.' Projekt chce vplyvaf na verejny diskurz o postavenl źien - matiek na slovenskom trhu prdce. Vychddza pritom z predpokladu, źe je potrebne vytvdraf citlivu kllmu pre zmeny v postavenl źien - matiek na trhu prdce, a to tak na strane zamestndvatel'ov, ako aj samotnej verejnosti.²

Żeny s małymi detmi tvoria yyznamnu ćasf populdcie, ktord budf zdujem verejnej mienky. Z oficidlnych zdro-jov Ministerstva prdce, socidlnych vecl a rodiny v SR vyplyva, źe mlade rodiny - a teda aj matky - patria medzi najohrozenejSie socidlne skupiny na trhu prdce. Mladć rodiny su zvać§a odkdzanć na jeden hlavny prljem. V su-ćasnosti matka poberd matersky alebo rodićovsky prispevok (do 3 rokov dietata), ten v§ak, ako potvrdzuje socio-logicky yyskum IVO, nie je (podrą ndzorov verejnosti) dostatoćny.¹

Zdujem verejnosti o źeny s małym detmi potvrdzuje aj interes, który prejavuju ekonomickć subjekty o matky, ale aj o siete matiek. Matky s detmi, mlade rodiny su atraktfvnou skupinou zdkaznlkov, ktord navyśe predstavuje mienkotvorne temy. Marketingovd pozornosf matkdm s detmi na spotrebiterskom trhu je odliśnd zdleźitosf ako pozomosf venovand matkdm na trhu prdce. Matky na trhu prdce predstavujd model pro-rodinne zaloźenych źien s potencidlom yykonnej pracovnej siły, silnej motivdcie, lojalnosti k zamestndvaterovi, zdokonafovania svojich od-bornych poznatkov a zrućnostl. Okrem toho, starostlivosf o małe deti a ich vychovu so sebou prindSa aj zodpoved-nosf, vytrvalosf a vynaliezavosf, ktorć sa stdvaju charakteristikami osobnostnej vybavy matiek. Trh je preto sufaź, v której matky, ak je sufaź spravodlivd, móżu obstdf tak dobre, ako ktokol’vek iny. Prirodzene, faźSie sa im sufaźf, ak vychodiskove podmienky nie su ferove alebo ohrozujti matky na zranitelnom mieste, którym je starostlivosf o deti.

Predkladand vyskumnd Studia obsahuje sprdvy z troch empirickych vyskumov - vyskumu verejnej mienky, vyskumu medzi zamestndvateFmi a participatfvneho yyskumu.'¹ Prindsa aktudlne ddta vypovedajuce o situacii źien na Slovensku, które su matkami maloletych deti (v tejto Stddii pod nimi rozumieme deti vo veku do 12 rokov). Pondka tri optiky na jeden fenomśn - pracovnć prileźitosti a pracovnć podmienky matiek, a to pohfad cez verejnu mienku, zamestndvaterov a samotne matky s maloletymi detmi. Sleduje cierzvysif informovanosf verejnosti o rovnosti, resp. nerovnosti prileźitosti źien (matiek) a muźov na Slovensku. Nendrokuje si pritom na vyćerpdvajdcu analyzu a in-terpretdciu sućasnej (zloźitej) situdcie matiek maloletych deti Ci uź v rodinnom alebo v pracovnom kontexte.

Starostlivost‘ o małe deti je pre rodicov źivotnd fdza, ktoru sprevadzaju rożne problemy. Zdleźl na socidlno-eko-nomickej situdcii rodiny (aj regionu), ći volba „deti“ znamend pokles źivotnej drovne, który mnohe rodiny rieSia napr. viacndsobnym pracovnym dvazkom źivitefa (-ov) rodiny. Velakrat toto obdobie sprevddza aj odchod jednć-ho z rodićoy za prdcou do inych miest alebo aj zahranićia, ako aj ekonomicka ći ind zavislosf od starych rodićov. V niektórych rodindch sa matka vracia do zamestnania v krdtkom ćase po pórode a prenechdva starostlivosf o dieta inćmu ćlenovi rodiny alebo cudzej osobę, neskór aj inStitucii.

Inym d6vodom, prećo matka pracuje, je aj jej potreba sebarealizovaf sa alebo nezaostaf v profesii. Z kvalitatlv-neho yyskumu IVO zo zaćiatku roka 2006 yyplynulo, źe sa objavuje aj fenomen matky, ktord pracuje na ćiastoćny uvazok poćas beźnej pracovnej doby, alebo formou prdce po većeroch a v ostatnom ćase sa stard o dieta. V niektórych rodinach ostdva s diefafom doma ten rodić, który ma niźSl prljem. Stdle viac sa preto objavuju aj otcovia na rodićovskej doyolenke. Tieto javy hoyoria o zmendch v sprdvanl mladych rodln na Slovensku, pre ktorć sti cha-

¹    Venela je sućasfou nadnirodnćho projektu Women from Chance to Reality (www.womanincliangc.org).

²    Tżto vyskumnti sprdva je prvy publikafiny vystup v rśmci projektu. IVO pripravuje aj tematickń publikaciu o matkach, ktord predstavf najma yysledky kvalitat(vnych vyskumnych aktivft.

^J Z pricskumu verejnej mienky, który uskutoćnilo IVO v scptcmbri 2005 na vzorke 1 003 respondentov vyplyva, źe 92 % opylanych povaźuje matersky a rodidovsky prfspevok za nedostatoćny pre rodiny s małym diefafom. Nie je teda pre rodića starajdceho sa o maić dieta nśhradou za mzdu, keby pracoval(-a).

⁴ Reprezentaliyny vyskum o niizoroch verejnosti na postavcnie matiek v spoloćnosti uskutoćnil InStitdt pre verejnć otdzky v limitovanej batć-rii otdzok v scptembri 2005. Zber ddt uskutoćnila agentura FOCUS. Vyberovu vzorku tvorilo 1 003 respondentov, ktori reprezentujń populd-ciu Slovenska nad 18rokov.

Vyskum zamcst navatcl'ov o zamestndvatelskych politikdch v obiasti rovnosti prileźitosti uskutoćnilo IVO na jar roku 2006. Terćnny zber primdrnych udajov realizovala agentdra FOCUS, metódou osobnych rozhovorov (face to face interview) s 301 zamestndvaterskymi organizd-

Participatfvny yyskum o praktikdch zamestndvaterov voći matkdm uskutoćnilo IVO v obdobi od septembra 2005 do februdra 2006. Zber ddt prebiehal v spoluprdci s projektoyym partnerom Uniou materskych centier. 12 predstaviteliek materskych centier nazbierało 217 kazuistik