Posledná lit. Sept. Hodina - Salinger - kto chytá v žite
začiatok novembra - námestie sv. alžbety
Svetová literatúra po roku 1945
Druhá svetová vojna hlboko zasiahla do života a ľudského myslenia takmer na celom svete. Udalosti vojny ovplyvnili aj umenie, najmä literatúru. Rozdelenie Európy po roku 1945 na východný a západný blok videlo k diferenciácii kultúrneho a literárneho života. Kým západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a súčasne experimentovala s novými, v literatúrach socialistických krajín vládol jednotný umelecký smer socialistický realizmus a každý pokus o experimentovanie bol odsúdený ako dekadentný (úpadkový). Uvoľnenie nastalo koncom 50.a začiatkom 60.rokov v období kritiky kultu osobnosti. Po roku 1945 popri realizme začali vznikať nové prúdy a umelecké smery.
Talianska literatúra
Neorealizmus - sformoval sa začiatkom 50.r., v literatúre ale aj vo filme. Názov - z gréckeho neos-nový latinského realis-skutočný. Neorealizmus nadviazal na realizmus (rozhranie 19/20.storočia). Neorealizmus si všímal sociálne problémy povojnového talianska, hrdinovia boli jednoduchí ľudia z vidieka alebo z chudobných štvrtí veľkomesta. Do filmov si režiséri vyberali niekedy nehercov pre väčšiu autentickosť (spontánne zažité, reálne...). Autori využívali ľudový jazyk.
Alberto Moravia - Istý čas sa skrýval pred nacistami v horách. Otvorene písal o sexe. 1952 - vatikán jeho knihy označil za nemorálne, neskôr to vatikán zrušil.
Alberto Moravia - Vrchárka - román, dej sa odohráva v taliansku, rok 1943-44, nieje to dielo o vojne, ale o utrpení, ktoré vojna prináša. Rozprávačkou je obchodníčka Cesira [Čezira]. Prvé roky vojny boli pre ňu pokojné, vojna jej neprekážala, jej obchodu sa dokonca darilo, Cesira sa snažila našetriť na veno svojej dcére Rosetta-e. Cesira bola temperamentná vdova, prežila nie príliž šťastné manželstvo. Keď sa situácia v taliansku zhoršila, konkrétne v Ríme, Cesira s 18r.dcérou odchádzajú do hôr, kde sa ukrývajú. Cesira sa snaží dcéru chrániť pred vojnovými hrôzami. Útek im obom prináša veľa utrpenia (ukradnú im peniaze, umierajú ich priatelia...) a napokon sa stávajú obeťami násilia marockých vojakov ktorí prišli s oslobodzovacou armádou. Cesira s Rosettou sa vtedy ukrývali v kostole, Cesira sa ubránila, ale Rosettu vojaci znásilnili. Rosetta sa mení pod vplyvom tohto zážitku na zatrpknutú bezcitnú a ľahostajnú ženu, stáva sa milenkou viacerých mužov. Vojna teda ublížila Cesire najviac tým, že zničila šťastie jej dcéry. Po oslobodení sa obe ženy vracajú do Ríma, a chcú začať nový život. Román končí Cesirinou úvahou.
„Možno bol náš život úbohý, plný nejaností a omylov, ale predsa len to bol jediný život, ktorý máme žiť.“
Cesira z diela Vrchárka
„Vojna prevracia všetko a ničí nie len to, čo je vidieť, ale i množstvo toho čo vidieť nie je, ale predsa to je.“
Sofia Lorenová si zahrala úlohu obchodníčky Cesiry v sfilmovanej podobe diela Vrchárky.
Alberto Moravia - Rimanka
Alberto Moravia - Nuda
Postmodernizmus - Umelecký štýl, ktorý sa rozvinul v 70. rokoch 20. storočia v Európskej kultúre. Prejavil sa aj vo výtvarnom umení, je typický kombináciou prvkov, napríklad svetlo-tma, prelínaním dejov, spájaním minulosti a súčastnosti, často sa prelínajú žánre, tento smer, tak ako každý, vyjadroval pocity vtedajšej generácie, ustálené symboly postmodernizmu sú zrkadlo, múzeum (ako knižnica, niečo staré, niečo múdre a vzdelané), maska (pretvárka), blúdisko (ako prejav bezvýchodiskovosti, straty orientácie človeka).
Umberto Eco - taliansky prozaik, medzinárodne uznávaná kapacita, novinár, študoval stredovekú filozofiu a literatúru. Budeme rozoberať román Meno ruže (r.1980), bol to prvý román Umberta Eca.
Citát o diele: „Napísal som román, lebo sa mi tak zachcelo. Myslím, že je to dostatočný dôvod.“ Umberto Eco
Meno ruže - román vyvolal v taliansku veľký rozruch. Dej sa odohráva v 14. storočí (1327) v období náboženských zápasov, inkvizície. Starý benediktínsky mních Adso z Melku spisuje udalosti, v ktorých sa ako 18 ročný novic stal svedkom v istom benediktínskom opáctve v Taliansku. Spolu so svojim učiteľom, učeným františkánom, Viliam z Baskervilu natrafili pri riešení teologických sporov na sériu záhadných vrážd mníchov. Spoločným znakom - mŕtvi mali čierne brušká prstov a jazyk. Meno Baskervil - naráža na Sherloka Holmsa, Viliam je predkom modernej kriminológie, verí v rozum a logiku. Opát sa domnieva, že ide o diablovo dielo, preto prosí o pomoc Viliama z Baskervilu. Pátranie zavedie učiteľa a jeho žiaka do opátskej knižnice, ktorá je jednou z najväčších knižníc kresťanského sveta vtedy, a má podobu labyrintu. Kľúčom k riešeniu je tajomný rukopis, ktorý ukrývajú v knižnici, ide o zakázanú knihu od Aristotela - kniha Poetika zaoberajúca sa smiechom. Knihovník, slepý starec, Jorge, z druhej strany tú knihu považuje za nebezpečný nástroj diabla, ktorý zvádza ľudí od pravej viery v Boha. Podľa knihovníka smiech zabíja strach a bez strachu nemôže byť viera. Smiech je pre prostých ľudí, ktorých treba zastrašovať prísnosťou, nie pre učencov.
Pointa: Jorge pácha vraždy a snaží sa tak zabrániť rozpadu starého sveta. Strany knihy napustil jedom, a každý kto knihu číta, umiera. Knihy obsahujú múdrosť, tá vedie k pochybnostiam, a tie sú nepriateľom viery. (podľa neho). Viliam a Adso odhalia tajomstvo knižnice, v závere románu Jorge prehltne jedom napustený rukopis a knihu hodí do ohňa. V knižnici vypukne požiar, ktorý sa rozšíri na celé opátstvo. Román je montážov rôznych žánrov (historický, detektívny, teologický román). Román bol filmovo spracovaný.
Názov nemá s románom nič spoločné, ruža je podľa Eca symbolom pre množstvo významov. Ruža má tiež symbol prchavosti.
Citát: „Smiech lomcuje telom.“ - hovorí Jorge. Dielo dokončíme nabudúce.
Francúzska literatúra
Existencializmus
J.P.Sartre - román Mus, poviedka Múr
Albert Camus [Kami] (1913-1960) - otec padol v I.sv.vojne, matka živila rodinu ako práčka (prala prádlo). V 17tich rokoch ochorel na TBC, blízkosť hroziacej smrti ho podnietila, aby naplno využíval svoj život. Neumrel na TBC, ako 47 ročný umrel pri autohavárii. Nebol len prozaik, ale aj dramatik, publicista, filozof, držiteľ nobelovej ceny.
Román Cudzinec -
Román Mor - vrchovol Camusovej tvorby. Odohráva sa počas II.sv.vojny v alžírsku (mesto Oran). V meste vypukol mor ktorý symbolizoval vojnu, okupáciu a absurditu sveta. Proti chorobe bojuje lekár Rieus (rijô) s priateľmi. Po skončení epidémie cíti lekár prázdnotu, neteší sa z výsledku ako obyvatelila mesta. Podľa lekára je mor v každom v nás v podobe pýchy nenávisti apod. a všetci sú vinní. Každé konanie má zmysel, aj také, ktoré vyznieva ako beznádejné a absurdné.
Ľudské city boli často silnejšie než strach, kedy sa manželka doktora ktorá odišla od hrôzy vracia, pretože zisťuje že nemôže žiť bez jej muža doktora.
Nový román - antiromán - Spoločnosť mala dosť balzakovských (Honore de Balzac = Balzakov román, balzakovský = jeho štýl) románov (rozsahom hlavne), preto nový román minimalizuje dej, viac sa zameriava na psychiku a podrobný opis (deskripciu).
Francoise Saganová [fransoa] - vo svojich románoch si všíma vyššie vrstvy francúzskej spoločnosti, ukazuje, že ani peniaze, bohatstvo, moc neprinášajú ľuďom šťastie a otvorene hovorí o drogách, sexe, hýrivom živote.
Prvý román napísala ako 17ročná, volal sa Dobrý deň, smútok. Tento román sa hneď stal bestsellerom a vyvolal vlnu pobúrenia, pretože v tej dobe (1954cca) bolo neprípustné, aby hlavná hrdinka prežívala vzťah plný erotiky a vášne bez hlbšieho citu. Román jej priniesol popularitu a bohatstvo, peniaze jej umožnili vstup do bohémskej spoločnosti, takže si rýchlo zvykla na večierky, hazardné hry, divoký spôsob života a drogy. Kúpila si jaguára, prerazila si lebku zlomila si 11 rebier, dostala posledné pomazanie ale dostala sa z toho. Mala o 20 rokov staršieho muža, ale vďaka jej životu to dlho nevydržalo (nevera). Potom sa rozviedla, vydala, rozviedla zas. Umrela nedávno, v roku 2004.
Ocitla sa pred súdom pre daňové podvody. Bolo o nej známe že aj v dobe počítačov písala do poznámkového bloku alebo nahrávala na diktafón.
Román Obojok - príbeh manželskej dvojce - peknej a bohatej Laurence [lorens] a mladého hudobníka Vincenta. Vincent je zatiaľ neobjaveným talentom, preto ho Laurence oblieka, dáva mu vreckové, tým ho drží akoby psa na obojku. Vincent za to platí, musí sa zriecť vlastného života, priateľov, nemôže si nič vybrať, ani psa, pretože ona vlastní byt a všetko je na jej rozhodovaní.
Jedného dňa Vincent zloží hudbu k filmu, ktorá ho preslávi. Zarobí peniaze, Laurence začne žiarliť na jeho úspech, on sa stáva finančne nezávislým, ju to poníži. Vincent sa chce stať slobodným a nezávislým a rozmýšľa o odchode od manželky. Laurence muža prosí aby ostal, sľubuje, že sa zmení, nechce zostať sama. Vincent však odchádza a neskôr sa dozvedá, že Laurence spáchala samovraždu (vyskočila z okna).
Saganovej hrdinky volia smrť pretože sa nedokážu vyrovnať s rozchodom.
Anglická literatúra
Rozhnevaní mladí muži - mladá generácia autorov, ktorá vstupovala do literatúry po 2. svetovej vojne, si uvedomovala vtedajšiu bezvýchodiskovosť literatúry, prejavoval sa u nich hnev, nihilistická kritika, ktorou bezmocne bili do všetkého, z čoho mali strach. Patrili tu John Wain, Brain, Osborn.
John Osborn (29 - 94)
Obzri sa v hneve - divadelná hra, ktorá patrí k vrcholným dielam tvorby rozhnevaných mladých mužov. Dráma je krutou výpoveďou o neschopnosti mladej generácie hľadať životnú perspektívu.
George Orwell
Anglický prozaik, novinár, esejista. Narodil sa v Bengálsku, študoval v Anglicku.
Žil ako tulák v Paríži, bojoval v španielskej občianskej vojne. Svetovú slávu mu priniesol alegorický román Zvieracia farma, v ktorom parodoval politické udalosti v Rusku od roku 1917 do roku 1943. V utopickom románe 1984 vyjadril svoje obavy pred totalitnými tendenciami vývoja modernej spoločnosti. Hrdina Winston Smith sa odlišuje od ostatných obvateľov utopickej veľmoci Oceánie, v ktorej všetko ovláda jediná „štátostrana“. Vedie si denník a zamiluje sa, za čo je neskôr - ako sa najťažšie zločiny - zatknutý a väznený. Po ťažkom mučení „myšlienkovou políciou“ sa vzdáva akejkoľvek slobodnej myšlienky.
Americká literatúra
Norman Mailer - Nahí a mŕtvi - naturalistický román, dve dejové línie, hlavné miesto v deji je ostrov Anopopei, román má 4 časti. Hlavné postavy: Croft, Hearn a Cumminas.
Jerome David Salinger román Kto chytá v žite (eng. Catcher In The Rye) - román sa volá podľa básne, v ktorej popisuje ako stojí v žitnom poli, v ktorom chytá deti, ktoré sa priblížia k priepasti za poľom.
Joseph Heller - Hlava XXII - Yossarian. Y sa rozhodne využiť akýkoľvek prostriedok na to aby nemusel ísť do boja. Simuluje ochorenia, kradne zásielky s príkazmi, rozmýšľa nad vraždou kapitána. Y je ponúknutý amorálny návrh, ktorým by sa vyhol náletom, ale zradil by svojich spolubojovníkov. Y návrh odmieta a desertuje do švédska, za výrivkou, švédkami a vodkou.
Je to protivojnový román. Dej sa odohráva počas II.sv.vojny. (J.Hašek - Osudy dobrého vojáka Švejka). Heller sa ním inšpiroval.
John Steinbeck - Významný americký epik, humanista, pochádzal z Kalifornie z chudobného prostredia, 1962 získal Nobelovu cenu za celoživotnú tvorbu, jeho vrcholom je rozsiahly román Ovocie Hnevu
O myšiach a ľuďoch - hlavná postava Lennie Small, George Milton, vedľajšie Curley a Candy. Dej sa odohráva v údolí Salinas, Lennie je obrovský chlap s dobrým srdcom ale mentálnym postihnutím. Spolu s Georgeom putujú za prácou. Snívajú o hospodárstve, o vlastnom kúsku zeme, do práce chodia pre to, aby si na to zarobili. George sa stará o Lennieho, aby aj on pracoval. Z predchádzajúceho hospodárstva utekajú preto, pretože Lennie má záľubu v hladkaní jemných hebkých vecí, Lennieho obvinili zo znásilnenia, pretože on hladkal ženu, ona si myslela že ju chce znásilniť, začala kričať, Lennie s Georgom sa vtedy rozhodli utiecť. Prišli na ďaľšiu farmu, kde sa zoznámili s chlapmi, privítal ich Candy. Zoznámil ich so šéfom, aj keď sa mu najprv nepáčili, ale George sa Lennieho zastal. Až na jedného chlapa, šéfovho syna Curleyho Lennie nikomu neprekážal. Lennie sa Curleymu nezdal, rád si do ľudí začínal, začal si do Lennieho, ten sa nebránil ale na radu Georga sa začal brániť a zlomil Curleymu ruku. Dali Lenniemu šteniatko, pretože rád hladkal hebké veci. Neodhadol silu, zabil ju. Curleyho žena sa mu zdôverila Lenniemu so svojou osamelosťou. Zdôveril sa jej so svojou slabosťou pre hebkosť, ona mu nehala hladkať vlasy, ona sa zľakla, začala sa metať, on ju chcel utíšiť a omylom jej zlomil väzy. Keď chlapi našli v stodole Curleyho ženu, videli že je mŕtva, hneď im bolo jasné že to bol Lennie. Prvý vedel George, kde sa nachádzal Lennie, George ukradol zbraň, keď našiel Lennieho, zastrelil ho, chcel ho ušetriť horšej smrti, pretože mu bolo jasné, že sa tomu nevyhne. Lennie umiera so snom o farme.
Autor ukázal dopad hospodárskej krízy na obyvateľstvo (veľa robotníkov, málo roboty). Román vznikol v 30.rokoch, kedy kríza bola.
William Styron
americký prozaik * virgínsky Newport News
pracoval ako nakladateľský redaktor
ovplyvnený Faulknerovou tvorbou
dominujú otázky rasových vzťahov a II.sv.vojny
písal romány, poviedky a novely
Sophina voľba
psychologický román
odohráva sa v Brooklyne
literárne postupy: autobiografický, psychologický a historický román, filozofická esej, literatúra faktu
3 časové roviny: súčastnosť, minulosť (stredné dejové pásmo) a najvzdialenejšia minulosť
filozofické úvahy o nacizme a koncentračných táboroch
nadčasový román
Postavy:
Sophia Zawistovska - mladá Poľka, ktorá prežila peklo vo svojom živote
Stingo - mladý 22 ročný nadaný spisovateľ, rozprávač príbehu
Nathan Weinstein - narkoman, schizofrenik, Sophin milenec
veliteľ tábora Rudolf Hóss
Jemand von Niemand
Larry
Sophia vyrastala v Krakowe v dobre situovanej poľskej rodine. Veľmi zle vychádzala so svojim otcom ktorý písal protižidovské diela. Sofia ich prepisovala. Sofiin manžel zdieľal protižidovské názory. Sofia stráca manžela aj otca, ktorých nemci zavraždili, pretože vyvražďovali aj inteligenciu. Sofia zostáva sama so svojimi deťmi Evou a Janom. S deťmi sa dostáva do koncentračného tábora Oswienczim. Tu dochádza k jej voľbe, opitý nemec ju donúti, aby si vybrala, ktoré zo svojich detí pošle do plynu a ktoré nechá žiť, do plynu pošle dievča. Vie tri jazyky, stane sa sekretárkou veliteľa tábora. Ďalej sa snažila zachrániť svojho syna, i keď sa nikdy nedozvedela čo sa s ním stalo. Po skončení vojny Sofia odchádza do Ameriky, kde chce začať nový život. Zamestnáva sa ako sekretárka pri chyropraktikovi. Zoznámi sa s Nathanom [Nejtn], ktorý jej pomôže dostať sa z tohto rozpoloženia, ktorý jej pomáha. Nathan sa vydáva za vedca, ale v skutočnosti pracuje v knižnici, a odtiaľ má všetky vedomosti. Je schizofrenik a narkoman. Nathan a Sofia sa stávajú milencami, Nathan ju dva krát požiada o ruku, ale vždy sa kvôli jeho schizofrénii rozídu. Zo Stingom (rozprávač, spisovateľ) odchádzajú preč. Vracia sa ku Nathanovi. Poslednou voľbou v jej živote je smrť (nejakou chemickou látkou).
Román bol aj sfilmovaný
Magický realizmus
je prúd modernej prózy, ktorý vznikol v latinskej Amerike
stretávajú sa v ňom prvky reálne s magickými, tajomnými
prelína sa tu mýtické s každodenným, tragické s komickým, výmysel s realitou
typickými znakmi sú: kúzelníci, karnevaly, levitácia
pod vplyvom magického realizmu tvorí filmový režisér Juraj Jakubisko
Gabriel García Marquez - *1928
v roku 1982 získal Nobelovu cenu
pochádza zo 16tich súrodencov, vychovali ho starí rodičia (viera v zázraky má v ich rodine tradíciu, Marquezova stará mama predpovedala budúcnosť, ona ho vychovala)
národnosťou je Kolumbičan, patrí do Kolumbiskej literatúry
študoval právo, pracoval ako novinár, angažuje sa politicky za emancipáciu latinskej Ameriky, veľa cestoval
v 17tich rokoch ho ovplyvnilo dielo Franza Kafku - Premena (hlavný hrdina jedného dňa sa zobudí premenený na chrobáka)
je politicky vplyvným mužom
trpí rakovinou lymfatických uzlín
Kronika vopred ohlásenej smrti
román, už odzačiatku pochmúrny dej
hlavnou postavou je Santiago Nasar [Nazar], je to mladý 21ročný pohľadný inteligentný bohatý muž
jeho matka (Plácida Linerová) - je vykladačkou snov
dej je prepletený retrospektívami
autor vystupuje ako rozprávač, ktorý dôvedne pozná zainteresovaných ľudí
do mesta prichádza Bayardo aby si našiel manželku, vyhliadne si Angelu Vicariovú, Angela s týmto manželstvom nesúhlasí, má len 20 rokov, je trošku slaboduchá (zaostalá). Bayardo príde pýtať jej rodičov o ruku (Angela pochádza z nižšej vrstvy, pre jej rodinu je toto manželstvo požehnaním). Na nátlak rodičov Angela pristane na manželstvo. Angela má jedno tajomstvo, a to že nieje panna.
Svadba je veľká, bohatá, dary honosné, po svadbe odvádza nevestu do domu (najkrajší v dedine), pár hodín po svadbe, nadránom Bayardo vracia Angelu rodičom, pretože zistil, že nieje pannou. Angelu matka zmláti. Angela mohla zastrieť to, že nieje panna, ale z úcty k Bayardovi to neurobila. Ona ho nechcela ako muža, ale vážila si ho ako človeka. Pokorne príjmala utrpenie, bitku. Ľutovala nie seba, ale Bayarda. Po bitke jej matka položila otázku: S kým? Tu tu tu tú... Odpoveď znie: Santiago Nasar. Všetci sa čudovali, nikdy ich nevideli spolu. Santiago sa o Angele vyjadroval pohŕdavo. Ona ho mala vysnívaného, myslela si, že proti nemu sa jej bratia (prichádzajú na scénu) neopovážia obrátiť. Buď manželstvo, alebo krvná pomsta. Angelina rodina zvolila druhú možnosť, ktorej vykonanie padlo na Pedra a Pabla, bratov Angely. Bratia oboznamovali ľudí, čo idú vykonať, ale nikto tomu neveril. Bratia tajne dúfali, že ich niekto zastaví. Santiago sa dozvedá, čo sa proti nemu chystá a odchádza domov. Medzitým sa jeho priateľ dozvie o osude Santiaga, a snaží sa ho ochrániť. Matka Santiaga omylom vymkne vonku a tam pri dverách svojho domu ho bratia dokatujú. Drží si vlastné črevá. Bratia dostanú 3 roky. Angela s matkou sa odsťahovali z mesta, Angela trávila čas vyšívaním. Po rokoch stretla Bayarda, a uvedomila si, ako veľmi jej chýba. Uvedomila si úbohosť života svojej matky. Angela začala Bayardovi písať listy, (17 rokov = 2000 listov). Nikdy nedostala odpoveď. Po tých 17tich rokoch sa zázračne zjaví u nej, bol tlstejší, starý, plešivejúci a povedal: „No dobre, tak som tu.“ a priniesol všetky tie listy neotvorené.
Dielo obsahuje naturalistické opisy, dialógy sú stručné, postavy sa správajú niekedy bizarne. Prelína sa minulosť s prítomnosťou, vyskytuje sa mágia a sny.
Nemecká literatúra po r.1945
Anna Seghersová
Pracovala ako ľavicová antifašistka židovského pôvodu, zúčastnila sa protifašistického odboja, krátky čas po nacistickom prevrate bola aj zatknutá, potom emigrovala do Francúzska, vojnu prežila v Mexiku, po skončení 2.sv.vojny sa vrátila do Nemecka.
Siedmy kríž
jej najznámejšie dielo - román
Ide o protifašistické dielo, skladá sa zo siedmych kapitol, dej sa odohráva počas siedmich dní, na jeseň roku 1937. Z koncentračného tábora pred 2.sv.vojnou utečie 7 väzňov. Veliteľ tábora dá zoťať sedem platanov (stromov) a na hlavnom priestranstve z nich zhotoviť sedem krížov. Šiestich väzňov postupne chytia a obesia na krížoch. Siedmy kríž však zostáva prázdny. Stáva sa jednak výstrahou pre ostatných, ale aj nádejou, že fašizmus sa dá poraziť. Siedmemu utečencovi sa podarí po nebezpečnej ceste na siedmy deň prekročiť hranice do Holandska a tak sa zachrániť.
Podnetom na napísanie románu bola správa o skutočnej udalosti.
V diele sa stretávame s biblickými motívmi (7-magické dokonalé prvočíslo, znamená plnosť, taktiež kríž je symbolom z Biblie).
Ruská literatúra po 2.sv.vojne
I niekoľko rokov po skončení 2.sv.vojny sa k nej autori vracali. Povolený bol jediný umelecký smer, a to socialistický realizmus (zakladateľom je Maxim Gorkij), preto mnohé diela vyznievali schematicky. Autori, ktorí nesúhlasili s touto metódou, nesmeli publikovať, alebo boli prenasledovaní.
Boris Pasternak
*1890 (Moskva) - + 1960
študoval filozofiu a literatúru, preslávil sa románom Doktor Živago (vydaný najskvôr v Taliansku)
Kritika vyčítala autorovi protisovietske tendencie a odmietli mu ho vydať, preto vyšiel najskvôr v Taliansku. Pasternaka vylúčili zo zväzu sovietskych spisovateľov a prinútili ho odmietnuť nobelovu cenu, ktorú udelili v roku 1958, túto cenu prevzal až Pasternakov syn.
Doktor Živago
Hlavné postavy Živago a Larisa
Udalosti sú prepletené mýtom lásky, bojom človeka o vlastný (plnohodnotný) život
Kompozícia románu je klasická. Široký historický a geografický priestor (od Karpát po Sibír), množstvo postáv, rozdrobené rozprávania, ktoríí vytvárajú samostatné scény, sceľuje bezprostrednosť autorovho pohľadu. Kresťanské motívy, ktorými je román prepletený autor odôvodňuje: „V románe som použil náboženskú symboliku - aby som ho preteplil.“ Osudy Živaga, kotrého autor zobrazil od detstva až po smrť roku 1929, sú typické pre tisíce ľudí tých čias. Živago pochádzal z bohatej rodiny, keď mal desať rokov, osirel. Ujali sa ho príbužní a vyštudoval medicínu. Jeho kariéru pretrhla 1.sv.vojna, ktorá ho priviedla až do Karpát. Po zranení sa vracia do Moskvy, pracuje v nemocnici, no keď sa bieda a hlad stupňujú, odchádza s rodinou na Ural. Keď si po strastiplnej ceste začal zvykať na jednoduchý, pokojný život na dedine, zajali ho partizáni. Musel zostať medzi nimi, hoci nesúhlasil s ich myšlienkami boščevickej popagandy: „Všeobecné zdokonaľovanie tak, ako sa praktizuje od októbrovej revolúcie.
Alexander Solženicyn
(1918-2008)
známy, prenasledovaný, ruský spisovateľ
prozaik, hlavne dramatik, publicista
za kritiku Stalina bol obvinený z protisovietskej činnosti = 10 rokov na gulagu
získal Nobelovu cenu
1947 bol vyhlásený za zradcu => bol vysídlený zo ZSSR => do USA
povolaním bol učiteľ MAT, FYZ
počas 2.sv.vojny bojoval v červenej armáde, bol kapitán delostrelectva
1990 - prezident Gorbačov mu obnovil občianstvo, zbavil ho obvinenia z vlastizrady a v 1995 sa Solženicyn vrátil do Ruska
Jeden deň Ivana Denisoviča
novela
postavy:
Ivan Denisovič Šuchov (Šč 854) - 40r -> trest 10 r. v gulagu za vlastizradu (bojoval vo vojne, ušiel z nemeckého zajatia, ale práve to /že sa mu podarilo ujsť/ bolo dôvodom obvinenia a podozrenia zo špionáže). Pôvodným povolaním bol stolár, tesár, veľmi šikovný človek. Bol ženatý, mal manželku, dve dcéry, aj syna ktorý umrel v mladom veku.
Andrej Prokofievič Ťurín - vedúci prigády, tiež trestanec -> robí pre svoju brigádu veľa - vybavuje lepšiu prácu a percentá (chleba na deň...), nepovyšuje sa
Autor opisuje všedný deň v pracovnom tábore od budíčka do večierky.
Dielo začína vetou: „O piatej ráno, ako každý deň, zaznel budíček.“ Šuchov výnimočne nevstal načas, necítil sa dobre, mal triašku už od minulého dňa.
Dej sa odohráva v roku 1951 v období vlády J.V. Stalina
Väzni žijú apaticky, mechanicky vykonávajú svoju prácu, snažia sa prežiť, nevidia budúcnosť.
Novela zachytáva spomienky, skúsenosti z pracovného tábora, vypovedá o období kultu osobnosti.
Opísal ťažkú fyzickú prácu v zime, v mraze, zlé jedlo, telesné prehliadky.
„Šuchov zaspával s celkom dobrými pocitmi. Cez deň sa mu v mnohom pošťastilo: do karceru ho nezavreli, pri obede šlohol kašu, murovalo sa veselo, Šuchovovi nenašli pílku pri prehliadke, večer si zarobil u Cézara i tabačku si kúpil. A neochorel, premohol sa. Prešiel ničím neskalený, takmer šťastný deň.“
Súostrovie Gulag
úlohou gulagov bolo zničiť inteligenciu, vygumovať hlavy, aby sa nestavali proti režimu
existencia pracovných táborov bola verejným tajomstvom
tento román mal veľký politický význam - bol literárnym začiatkom konca sovietskej diktatúry
Svetová literárna próza po roku 1945
Charakteristika hlavných prúdov a smerov sv.lit.po.r.1945
Francúzsky existencializmus, antiromán
Taliansky neorealizmus, postmodernizmus
Magický realizmus - latinská amerika
Styron
Hrdinovia hľadajúci sami seba
Salinger
Heller
Dostojevský (2.r.realizmus) - Zložin a Trest
R. Sloboda (4.ročník, budeme brať)
Román
Solženicyn
Pasternak
Téma detinského sveta
Steinbeck
Ruskí spisovatelia:
Valentin Rasputin - takže ideme na to...
Po absolvovaní Irkutskej univerzity pôsobil niekoľko rokov v rôznych sibírskych novinách. V poviedkach a novelách venuje pozornosť psychologickým problémom súčasného človeka a ochrane sibírskej prírody. Populárnym sa stal novelou Ži a pamätaj, ktorá rieši eticko-morálne problémy človeka v krajne vypätých situáciách.
Čingiz Ajtmatov: novela Džamila - aj obsah
Slovenská próza
po r.1945
Literatúra sa vyvíjala v troch smeroch:
Socialistický realizmus - oficiálna metóda
Literatúra emigrantská (exilová) - tvorili ju autori, ktorí opustili republiku - L.Mňačko
Literatúra disidentská - autori, ktorí neemigrovali, ale svoje diela vydávali tajne (Dominik Tatarka - SVK, Václav Havel - CZ)
Socialistický realizmus
František Hečko (1905-1960) - Vyrástol vo vinohradníckom kraji čo ovplyvnilo jeho tvorbu. Študoval na Hospodárskej škole.
Román Červené víno - Mladí Habdžovci (Hečkovi rodičia) musia odísť zo starootcovského domu, pretože starí Habdžovci nechcú medzi seba prijať chudobnú nevestu. Sťahujú sa inde (osada Vlčia dolina), prenajímajú si vinohrad a tvrdo pracujú. Nakoniec dochádza k rodinnej tragédii. Prichádzajú o všetko, pretože dlžoby pohltia celý majetok, ktorý musia predať na dražbe. Miestom deja je ZS vinohrad, dedina počas 30.r.20.str. Ústrednými postavami sú 3 generácie rodiny Habdžovcov, Hečko rozvíja dve línie slovenskej prózy 20.storočia: tradície dedinskej psychologicko-sociálnej prózy a výrazový systém lyrizovanej prózy.
Drevená dedina - spracoval v ňom dramatickú problematiku združstevňovania slovenskej dediny - socialistický realizmus.
Ladislav Ťažký
1924 - ešte stále žije
* Čierny balog
bojoval na východnom fronte počas II.sv.vojny
po skončení vojny pôsobil ako novinár, 1993 odmietol ponúknutu kandidatúru na prezidenta SR, bol však jeho externým poradcom
za politické postoje ho vylúčili z KSS, Zväzu zo slovenských spisovateľov, nesmel publikovať (ešte za režimu)
román Amenmária. Samí dobrí vojáci. Literárna kritka označila dielo za najlepšie slovenské dielo o II.sv.vojne. Dielo získalo niekoľko ocenení. Po jeho vyjdení sa Ťažký stal zakázaným autorom, v románe zobrazil mladého človeka vo „vojnovom ohni“. Ide o román o láske, vojne a dospievaní. Autor zobrazil osudy slovenských vojakov, ktorí museli bojovať po boku nemcov. V románe nachádzame autobiografické prvky v hlavnej postave M.Z. (Matúš Zraz). Je rozprávačom príbehu (ja-rozprávanie, 1.osoba). Na začiatku je to 19ročný mladý muž a na konci má 22. Román je zložený z krátkych epizód, v ktorých autor zachytáva svoj postoj k vojne a chronologicky zážitky od prvého dňa na fronte. Hlavný hrdina spoznáva absudrnosť vojny, príkazov a zákazov, túži po domove, nechce bojovať, rieši morálne otázky, či zostať, či zutekať (byť či nebyť), neprebehne na sovietsku stranu hoci by mal možnosť. Ale zároveň nechce ohroziť priateľov (spolubojovníkov). Názov pochádza z modlitby vojakov „Kde si, Mária? Je s nami naozaj amen?“ Matúš si uvedomuje krutosť vojny ešte pred príchodom na bojisko, cestou vlakom na ukrajinu. „Idem na vojnu. A vojna je všade, fakt, vojna je aj tam, kde sa nestrieľa. Len ja som o tom dosiaľ nevedel. Je to špinavý výlet, na ktorý ma poslali špinaví... Na tomto výlete sa kolísky na rakvy a hroby premieňajú.“
Ukážka: Do kontrastu sa tu dostáva vekový rozdiel starenky a Matúša Zraza ako mladého človeka, pred ktorou sa cíti ako vrah, vinný, neželaný.
Pokračovanie tohto románu sa nazýva Evanjelium čatára Matúša
2. časť Evanjelium čatára Matúša
Hlavný hrdina utečie so skupinou slovenských vojakov z nemeckého integračného tábora a vracajú sa cez Rakúsko-Rumunsko-Maďarsko domov.
3. časť Márie a Magdalény - biblický názov, Márie a Magdalény sa stávajú symbolom slovenských žien, žien trpiacich, aj hriešnych, Matúš sa vracia do rodného kraja ako zrelý muž a vzdáva holt slovenským ženám predovšetkým svojej matke.
I šiel pútnik za hlasom svojho srdca svetom, horami-dolami, putoval za materou, letel za ňou ako vták do hniezda, do rodného údolia Čiernej rieky, a na svojej púti stretol plačúce madony, matere i devy čisté ako Márie a hriešne ako Magdalény.
Nájdeme tu prostriedky ako prirovnania, epitetá, kumuláciu (spresnenie, vymenovanie do detailov)
Vladimír Mináč
Študoval slovenčinu a nemčinu na FF UK BA, zúčastnil sa SNP, v '44 bol odvlečený do koncentračného tábora, po oslobodení pracoval ako redaktor, neskôr ako predseda matice slovenskej
Smrť chodí po horách - nadväzovanie cez Včera a zajtra (je poznačený schematizmom), na 170tej strane na margu dielo Generácia (trilógia).
Smrť chodí po horách - je to pokus o jeho prvý román, aj ho debutoval. Hlavným základom je jeho osobný a generačný zážitok - SNP, čo sa premietlo aj do jeho tvorby. Zobrazuje tu dvoch bratov Petra a Jána Lotárovcov, prvého z nich zajali nemci a odvliekli do koncentračného tábora. Zobrazuje vonkajšie podmienky, prekážky a ťažkosti.
Na tento debut nadväzuje dielom Včera a zajtra - je to o Petrovi, ktorý sa navrátil z koncentračného táboru a snaží sa zaradiť do života. Je na tom zle psychicky, pomáha mu učiteľka Hana Učníková.
Trilógia Generácia - život slovenskej spoločnosti v tragických vojnových rokoch.
časť - Dlhá čas čakania - obrazom života v Slovenskom štáte počas vojny . V románe sú tri druhy postáv podľa ich vzťahov k fašizmu - tí, čo sa dištancujú, ľudia rozličnými spôsobmi spojení s ním a tretí druh sú ľudia, ktorí proti nemu otvorene vystupujú.
Časť - Živí a mŕtvi - cez vojnu
Časť - Zvony zvonia na deň - povojnové obdobie
Rudolf Jašík
(1919-1960)
V tvorbe Rudolfa Jašíka sa zobrazujú dve témy: Kysuce, Slovenský štát. Je to pokračovateľ tradície lyrizovanej prózy.
román Námestie svätej Alžbety
Motto románu: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.“ Autor zachytáva obdobie fašistického slovenského štátu, dej sa odohráva v Nitre (mesto pod viničným vrchom - Zobor). Ide o novodobý príbeh Petra a Lucie, Roméa a Júlie, pretože láska hlavných hrdinov stroskotala na zlobe sveta. Autor sa sústredil na rasové prenasledovanie židov. Hlavnou postavou je Igor Hamara. Igor má 18 rokov, žije s matkou, ktorá je chorá na rakovinu. Jeho otec zomrel. Musel zanechať štúdium. Eva Weinmanová má tiež 18 rokov, miluje Igora. Jej otec je Samko, ktorý má firmu s Maxim. Stretávajú sa vo veži, kde sú uzavretí pred svetom, nad všetkou zlobou. Bolo vydané nariadenie pre židov, že musia nosiť hviezdy. Igor jej to roztrhol: „Značkovať sa bude dobytok, nie ľudia!“. Eva si vyrobí novú hviezdu. Maxim poradí Igorovi, aby prekrstil Evu. Farár chce 10 000 korún, Igor toľko nemá. Zháňa peniaze. Maxim mu pomohol, predal Samovi kone. Farár už nechcel prekrstiť Evu, pretože sa bál. Igor ukrýva Evu vo svojom dome. Stará sa o jeho mamu. Flórik ju udá, pretože prezradil, že je u Igora. Židov zhromaždia v škole. Celú skupinu presunuli na železničnú stanicu. Zavolajú si malého chlapca, pretože reagoval na výzvu, aby prišlo po čokoládu aj napriek príkazu, aby sa nikto nepohol z miesta. Flórik sa prehrešil „Židov neholím a nestrihám.“ Mal svoj sen, chcel si otvoriť väčšie holičstvo (salón) v centre mesta. Vstúpil do HSĽS a zabil židovskú rodinu, vzal si ich majetok (arizoval ich majetok). Je to negatívna postava. Žltý dodo - dobrý Igorov kamarát v minulosti, užíva si život, je to povaľač, stáva sa udavačom, za každého žida ktorého zapíše a nenosí žltú hviezdu dostane 100 korún. Všetci sú zhrození z Evinej smrti. Jej otec Samko aj s manželkou nasypú otravu na potkany do fazuľovej polievky a najskôr zomrie ich syn. Kapitoly majú aj biblické názvy.
Ladislav Mňačko
Smrť sa volá Engelchen
Ako chutí moc
Dominik Tatarka
Narodil sa v roku 1913 v Plevníku na Považí, umrel v roku 1989. Jeho veľkým snom vraj bolo, aby sa dožil zmeny režimu, i keď zomrel v roku nežnej revolúcie, nedožil sa priamo revolúcie. Vyštudoval slovenčinu, francúzštinu, na filozofickej fakulte KU v Prahe, potom študoval aj na Sorbonne v Paríži. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Žiline, zúčastnil sa SNP, po II.sv.vojne pracoval ako redaktor. V roku 1968 zaujal odmietavý postoj k vstupu spojeneckých vojsk na naše územie, takže ho vylúčili z organizácií, bol pod dozorom štátnej bezpečnosti, obeťou rôznych foriem teroru, mal zákaz publikovať, verejne pôsobit. Pracoval ako zberač odpadkov. V 1976 sa presťahoval do Prahy, nadviazal kontakt s českým disidentským hnutím a s Chartou 77. „Bol levom pražských salónov.“
Démon súhlasu
Žánrové zaradenie nie je jednoznačné, dielo môžeme označiť aj ako román, aj ako esej, alebo satira-pamflet. V diele sa nachádzajú prvky publicistiky, autobiografie, satirické prvky, alegorické prvky, hyperbolizácia. Rozprávačom príbehu je spisovateľ Bartolomej Boleráz, ďaľším hrdinom je Valizlosť Mataj. Valizlosť je ideologický činiteľ. Obaja letia na poradu vrtuľníkom, ktorý havaruje. Kufrík s ideologickými materiálmi im odrazí hlavy a zriadenec pri odpratávaní pozostatkov zmieša ich mozgy. Bolerázovi dá viac Matajovho, a naopak. Na pohrebe sa spisovateľ fiktívne prebudí a začne rozprávať celý príbeh (tam kde bolo viac spisovateľovho mozgu). Cíti potrebu vysvetliť udalosti. Uvedomuje si, že človek tej doby sa naučil súhlasiť so všetkým bez toho, aby si uvedomoval zodpovednosť za to, čo odsúhlasil. Hovorí: „Zasa sme len súhlasili. Keď na to príde, odsúhlasime aj svoju smrť.“ … „Keď spolu takto hovoríme, súkromne spolu súhlasíme, ale verejne odsúhlasíme pravý opak. Takto to nerobia ľudia, ale figúrky.“ Dielo bolo napísané v období konca kultu osobnosti.
Súbor noviel a poviedok v úzkosti hľadania - autor analyzuje vnútorné, mravné a existenčné otázky človeka. Dobová kritika prijala tento súbor noviel ako jedno z najlepších diel slovenskej literatúry, ako dielo s novým videním človeka a sveta.
Román Panna zázračnica - obraz človeka poznačeného vojnovým rozkladom spoločnosti. Vonkajší rámec situácií tvoria bratislavské romantické zákutia, kde sa uskutočňujú výstredné schôdzky básnikov, maliarov a iných bohémov.
Román Farská republika - Tatarka sa stavia do pozície dôsledného kritika spoločenských, politických a kultúrnych pomerov v Slovenskom štáte.
Alfonz Bednár MO
(1914 - 1989)
Narodil sa v trenčíne, pôsobil na SŠ ako profesor, neskôr ako prekladateľ, píše na tému SNP, ale viac ako udalosti ho zaujíma človek a jeho svet, vnútro. Typickým kompozičným postupom pre neho je retrospektíva.
Román Sklený vrch: V názve využil rozprávkový motív. Hrdina hľadal šťastie. Aby ho našiel, musí prekonať prekážky. Román má svojráznu formu, a to formu denníka. Kompozičný postup je retrospektíva, typická pre Bednára, hlavnou hrdinkou je Ema Klaasová. Jej manžel sa po jej smrti z jej denníka dozvedá o jej živote. Má to kruhovú kompozíciu. Do života Emy Klaasovej zasiahli traja muži. Prvým bol Milan Kališ, bol to partizán, s ktorým sa Ema zoznámila počas SNP v Tichej doline, kam ušla pred svojím otcom, ktorý udal vlastnú ženu za ukrývanie židov, ale smrť hrozila aj Eme. Tichá dolina predstavovala bezpečie, krásu, nevinnosť, žili tam dobrí ľudia, ema prežila s Milanom veľkú lásku, dokonca čakali spolu dieťa, ktoré si však Ema musela nechať vziať, Milan neskôr, ešte počas SNP, umiera, umučili ho fašisti. Po vojne do Eminho života vstupuje zoltán Ballo, bol to Emin snúbenec, ktorý sa chystal opustiť republiku, emigrovať, ujsť, ale to Ema odmietla, odmietla s ním utiecť. Až tretí muž, Ing. Jozef Solan, sa stal jej manželom, ktorý pracoval na priehrade, Ema plánovala s ním výlet do Tichej doliny, kde mu chcela porozprávať o svojej minulosti, o tom, že už nikdy nebude môcť mať deti (kvôli potratu). Skôr než to stihne urobiť, stúpi na priehrade Ema na vedenie elektrického prúdu a umiera.
Milan Kališ hovorí Eme Klaasovej: „Môj, alebo tvoj život je v tých, čo prídu po nás.“ „Náš život je mostom, po ktorom pôjdu ďaľšie generácie.“
Generácia mladej tvorby
Anton Hykisch
Narodil sa v Banskej Štiavnici, bolo mu zakázané publikovať kôli jeho postojom ku okupácii ČSSR.
novela Naďa - ľúbostný príbeh vysokoškoláčky Nadi a čudácky pôsobiaceho knihovníka. V próze využil aj decentnú erotiku a istú mieru sentimentalizovania.
historický román Čas majstrov - Dej sa odohráva BŠ, zasahuje do strednej Európy. Hlavnou postavou je majster Šebastián, ktorý chce byť svojím dielom prospešný všetkým ľuďom. Kompozične sa dielo skladá z dvoch častí. V prvej sa autor zaoberá maliarovým súkromným životom. V druhej časti sa venuje spoločneským a historickým otázkam.
Ján Johanides
Bol predstaviteľom moderných experimentátorských trendov. Narodil sa v Dolnom Kubíne.
Debut, zbierka noviel Súkromie - tvorivo využil vplyvy francúzskeho antirománu a literárneho existencializmu. Zaujíma ho „súkromie človeka“, jeho psychika, pocity... Schopnosť analyzovať krizové stavy ľudského vedomia priniesla Johanidesovi vysokú mieru uznania.
novela Nepriznané vrany - vyslovil sa v nej k ekologickým problémom. Píše najmä o ústupe od všeobecne uznávaných princípov humánnosti, ktoré nahradila bezohľadnosť a karierizmus.
Balada o vkladnej knižke - zameral sa na kritiku mamonársky založenej malomeštiackej rodiny. Syn chce vkladnú knižku od rodičov, mama dostane infakrt, nikto si ju nevšíma.
Jaroslava Blažková
Patrí medzi emigrantských autorov, narodila sa na Morave, žila na slovensku, odišla do Kanady. Vylúčili ju zo zväzu slovenských spisovateľov. Doteraz žije v provincii Ontario. Nazývajú ju slovenská Saganová.
Novela Nylónový mesiac - zameranie na citový smer mladých ľudí. Hlavná hrdinka Vanda túži po slobodnom osobnom živote, chce sa odpútať od spoločenských konvencií. Nemá pevný životný cieľ. Andrej je protikladom Vandy. Ich vzťah je len chvíľkový. Touto novelou vrátila do literatúry mestskú problematiku. Vanda je úradníčka, Andrej je architekt. V závere novely sa Vanda s Andrejom rochádzajú, pretože Andrej nie je človek, ktorý by ju dokázal skrotiť (sú rozdielne povahy, v tomto prípade neplatí že protiklady sa priťahujú). Vzťah sa ničí aj kvôli nedostatku súkromia. Nylon je materiál, je to symbol 60tych rokov, toto dielo vyšlo v roku 1961. Vtedy to bol symbol modernej doby, Vanda bola moderná žena. Andrej sa v závere novely prebudí uprostred noci, hľadí na mesiac, je to ten istý mesiac, na ktorý nedávno pred časom s Vandou hľadeli spolu, vtedy sa im zdal priehľadný, nylonový, ale teraz, keď hľadí sám, vidí iba žltú guľu.
Ján Lenčo
1933 - žije, je rodák zo Žiliny, študoval slovenčinu a dejepis v Bratislave, a ešte tu žije. Učil na gymnáziu Veľká Okružná, správcom kina úsvit, žije v Žiline na dôchodku.
román Rozpamätávanie - o svojich kolegoch, ktorým však priradil rozdielne mená, dielo vyvolalo pobúrenie, v diele opisuje životné osudy svojich kolegov.
MATURITNÁ TÉMA - Obraz 2.sv.v.v slov. Lit.
Druhá sv. Vojna trvala od 1939 - 1945. Autori a diela - Alfonz Bednár, Rudolf Jašík, Ladislav Mňačko, Ladislav Ťažký (Mináč). Od Mňačka sme brali viacero diel, preberať len Engelchen.
Slovenská moderná próza
Dušan Mitana
Narodil sa v roku 1946, žije do dnes. Je predstaviteľom súčastnej slovenskej modernej prózy. Venuje sa žurnalistike.
Zbierka poviedok a noviel (krátkych próz) Nočné správy - autor využíva prvky mystiky, absurdity a hororu, poviedka rozpráva neobyčajný, bizarný, prekvapujúci príbeh s neočakávaným zakončením. Poviedka má kriminálne pozadie s nevyriešeným tajomstvom, je viacvýznamová (dá sa rôzne interpretovať). Ide o poviedku s otvoreným koncom.
Mitana je osobitý v tom, že v niektorých svojich dielach stvráňuje iba výsek zo života svojich hrdinov bez znalosti predchádzajúcich udalostí. Mitanovi hrdinovia sú ľudia s rodinnými a pracovnými záväzkami, stretávajú sa s rôznymi ťažkosťami, z ktorých niekedy nenachádzajú východisko.
Zbierka krátkych próz Psie dni - jeho debut, hrdinovia poviedok sú ľudia, ktorí nevedia nájsť miesto v živote. Neustále prežívajú „psie dni“. Mitana vychádzal v prózach z filozofie existencializmu, z kafkovských stavov a pocitov úzkosti, odcudzenia a dezilúzie.
Novela Patagónia - stvárňuje mladého hrdinu, ktorý odmieta spoločenské stereotypy a konvencie, svet zabehaných koľají.
Spoločné motívy:
manželstvo - problémy, odcudzenie
deti - nevinné
odlišní ľudia
myšlienky na samovraždu, beznádej, depresie
Rudolf Sloboda MO
1938-1995
Narodil sa v Devínskej Novej Vsi (pri BA), študoval na FF UK v BA, ale štúdia nedokončil, pracoval aj v robotníckych profesiach, neskôr v umeleckých profesiách. Neskôr sa venoval literatúre profesionálne. Spáchal samovraždu. Román Narcis, strana 197, jeho debut, a jeho román Rozum - s. 198 - zápis z učebnice.
Rudolf sloboda je popredným predstaviteľom modernej slovenskej prózy. Patril k progresívnej skupine mladých prozaikov, ktorí sa koncom 50-tych rokov sústredili okolo časopisu Mladá tvorba. Svojimi knihami vyvolal veľlú pozornosť, získal si uznanie a obdiv, ale i povesť spisovateľa „odmietajúceho a nechápajúceho spoločenské hodnoty socializmu“. Vo svojich dielach uplatnil nové výrazové prostredky, najmú prvky postmoderny“.
Prozaická tvorba Rudolfa Slobodu je rozsiahla - je autorom mnohých kníh, medzi ktorými prevládajú najmú romány. Základným znakom jeho próz je autobiografickosť. Tieto knihy majú väčšinou charakter denníkových záznamov o jeho súkromnom živote, ďalej obsahujú úvahy, meditácie, filozofovania o najrozličnejších otázkach života a literárnej tvorby.
Najväčšiu pozornosť vzbudil Rudolf Sloboda svojím románom Rozum. Táto kniha sa stala jeho najznámejším dielom, jej vydanie sa označovalo za literárnu udalosť desaťročia. Román je súhrnom autorových názorov a charakteristických tém (rodina, súkromie, okolie, zvieratá, Devínska Nová Ves, literárna tvorba a pod.). Je to opäť nezvyčajne otvorené a úprimné dielo o živote a životných pocitoch intelektuála v stredných rokoch v období socializmu.
Román Narcis - Vo svojom do značnej miery autobiografickom hrdinovi Urbanovi Chromom sústredil životnú skúsenosť, ale vyjadril aj pocity vtedajšej mladej generácie a jej vzťah k filozofickým a umeleckým zdrojom. Ďaľími typickými črtami Slobodovho hrdinu boli pochybnosť, dezilúzia, sebairónia, sklony cítiť sa osamotený, vytrhnutý zo spoločenských väzieb.
Román Rozum - značne depresívny román, autor uvedený ako rozprávač. R je neúspešným scenáristom, snaží sa vychovať neúspešne svoju dcéru. Aj keď sa mu podarí napísať scenár, ten nie je úspešný a nezožne vysnívaný úspech. Pojednáva o vražde a samovražde, aj tak pre neho je najlepšou alternatívou útek z reality. Prostredie opisuje realisticky až naturalisticky.
Vývojové etapy slovenskej prózy:
1945 - 1948 - doznievali staršie tendencie z medzivojnového obdobia, predovšetkým lyrizačné tendencie.
1948 - 1954 - začína sa uplatňovať socialistický realizmus.
1954 - 1964 - vychádzajú diela Dominika Tatarku (Rozhovory bez konca), Rudolfa Jašíka (Námestie svätej Alžbety).
Vincent Šikula
1936 - 2001
Narodil sa v Dubovej, študoval na hudobníckej škole (študoval hru na lesnom rohu). Písal prózu pre deti „Prázdniny so strýcom Rafaelom“. Učil na LŠU v Modre, to čo vyštudoval. Vo svojej tvorbe čerpal zo svojich životných skúseností, využil aj svoje hudobné vzdelanie. Nová myšlienka: vo viacerých dielach prejavoval autor zmysel pre lyrizmus. V.Šikula je označovaný za pokračovateľa lyrizovanej prózy. Hrdinovia sú zviazaní s dedinským životom, prírodou a prácou v prírode. Novela „S Rozarkou“: Maturitné zadanie, str. 191. Po matkinej smrti sa jej brat Ondrejko pokúša o ňu starať. Berie si ju do rodičovského domu.
Novela s Rozarkou - zachytáva osud duševne postihnutej dievčiny s myslením na úrovni dieťaťa, ktorej sa po smrti matky ujíma brat Ondrej, rozprávač. Autor využil viacvrstvové rozvíjanie krehkého príbehu. Ondrej chce preniknúť do duševného sveta sestry Rozarky cez rozprávanie rozprávok. Nedarí sa mu to a Rozarka končí v sociálnom ústave. Ondrej zostáva sám so zúfalým pocitom svojho zlyhania. Plače za mamou, Rozarke sa nechce, je detinská, skrýva sa, bola tvrdohlavá,
Maturitné zadanie: Téma detinského sveta a postáv v literatúre.
sl. Realizmus (1.vlna) - M. Kukučín - p. Neprebudený
americká literatúra po roku 1945 - J. Steinbeck - r. O myšiach a ľuďoch
slovenská literatúra - Vincent Šikula - Novela S rozarkou
Vincent šikula pokračuje v lyrizovanej próze.
Lyrizmus - je to citovosť, ale takisto je to vyjadrovanie pocitov a nálad autora.
Vincent Šikula, románová trilógia: Majstri, Muškát, Vilma. Celá trilógia, ale predovšetkým jeho prvá časť je groteskou. Vážnu tému autor zobrazil iným spôsobom, než ostatní autori. Tou problematikou je existencia slovenského štátu, roky 1939-1945 a priebeh SNP.
Román Majstri - má 5 častí - 1. Tesári 2. Dvaja 3. Veža 4. Divadlo 5. Slnečné hodiny.
Dej sa odohráva v obci Okoličné počas 2. sv.vojny. Hlavnými postavami sú tesársky majster Guldán a jeho traja synovia (30r Jakub, 26r Ondrej, Imrich 20+), boli znamenitými tesármi, hrdí na svoje remeslo, na svoju prácu. Pracovali spolu pod vedením otca, ľudia si ich vážili. Majster Guldán bol vdovec, manželka zomrela pred rokmi, aj s dieťaťom pri pôrode. Po jej smrti sa majster dlho nevedel spamätať, začal piť, nevaril deťom. Pomohol mu jeho verný kamarát (Karčimarčik), a priviedol ho k tomu aby sa opäť začal starať o synov. Majstrovi Guldánovi sa podarilo vybaviť aj to, aby synovia nemuseli ísť hneď na vojnu. Neskôr sa dvaja starší synovia oženili a odsťahovali. S otcom ostal iba Imrich, aj on mal dievča v dedine. Neskôr im Imrich oznamuje, že sa chce ženiť. Guldánovci dostávajú prácu na stavbe nového kostola v susednej dedine Cerová, a opäť pracujú všetci spolu. Kvôli práci na kostole sa odložila aj Imrichova svadba. Na stavbe pomáhali všetci Cerovčania. Medzi nimi bola aj pekná a šikovná Štefka, ktorej sa Imro veľmi páči, ale on ostal verný Vilme (jeho vyvolená). Po dokončení prác sa starší bratia vrátili domov. Medzitým prebiehala 2.sv.vojna, ľudia sa báli o svoje životy a majetky. Dvaja starší synovia museli tiež narukovať. Na východnom fronte ustupovali nemci, rusi sa blížili ku slovensku. Na strednom slovensku vypuklo SNP. Majster Guldán dostal správu, že dvaja synovia prebehli k partizánom. Imrich znovu stretáva Štefku a hoci je aj ona vydatá, stretávali sa čoraz častejšie. Imrich si uvedomoval, že po vojne sa ho budú pýtať, čo robil on. Bol práve u Štefky, keď prišlo v noci nákladné auto s niekoľkými mužmi, ktorí sa rozhodli ísť do Povstania. Imricha vyvolali od Štefky, on nastúpil k ostatným a vydali sa na cestu.
- Zobrazil vážnu tému ľahším spôsobom, používa jemné vulgarizmy, v podstate krásne (papľuha, corgoni), hovorové výrazy (len taký fukot). Jazyk je živý, pútavý, vzbudzuje pohodu, dobrú náladu. Má zmysel pre lyrizmus (zase niečo citové). Práca je zobrazená ako radosť, česť. Po vydaní románu kritici vyčítali autorovi, že tému SNP spracoval nedôstojným spôsobom --- „Odchod chlapov do povstania. Autor na to reagoval, že ani po vypuknutí SNP neboli všade hrdinovia, iba obyčajní sedliaci a remeselníci, ktorí často ani nevedeli, čo je ich povinnosť.
Ladislav Ballek
1941-súčasnosť
Patrí k predstaviteľom modernej slovenskej prózy, tradične orientovanej, realistickej, s prvkami lyrizmu. Vyrastal v Šahách, narodil sa v Teranoch. Študoval na Pedagogickej fakulte SJ, D, Vv. Začínal ako učiteľ, neskôr rozhlasový redaktor, je to súčasný autor, v 90tych rokoch učil na vysokej škole a od 2001 veľvyslanec SR v Prahe a ešte pred tým bol aj poslancom.
Veršové systémy, kompozícia proz.diela. Téma: Detinskosť. Bukovčan: Kým kohút nezaspieva. Svetová dráma.
Peter Jaroš
1940
Narodil sa v obci Hybe pod Tatrami. Študoval na FF UK BA. Pracoval ako redaktor. V 94' bol poslanec NR SR. V súčasnosti sa venuje filmovej tvorbe. Jeho asi najznámejším dielom je román Tisícročná včela. Bol sfilmovaný, je generačný (zobrazuje 3 generácie rodiny Pichandovcov, prvú generáciu predstavuje starý Martin Pichanda so svojou ženou, druhú generáciu jeho deti, Kristína, Samo a Valent, tretiu predstavujú vnúčatá Martina Pichandu).
Starý Martin Pichanda (mal 51 rokov, ale volali ho starý). Vo filme ho hral J.Króner. Pochodil s partiou murárov kus sveta. Liptovskí murári v 19.storočí pomáhali budovať mnohé mestá v Rakúsko-Uhorsku a hovorievali, že idú „na múračky“. Martin mal záujem o geografiu. Doma mal zemepisné knihy a mapy, rád si ich prezeral, sníval o Madagaskare, o Zanzibare, Cejlóne, spoluobčania si ho vážili pre vedomosti a rozprávačské umenie. Bol láskavý, rád sa zabavil pri poháriku vína, svoju zbožnú ženu zarmucoval tým, že nechcel chodiť do kostola. Ako zomrel Martin Pichanda? Hej, takže zomiera paradoxne? Išiel ochutnať víno, ktoré bolo zamrznuté, a preto ho lízal, a udusil sa črepinou z fľaše. Dobre, tak to stačí k Martinovi Pichandovi.
Ústrednou postavou románu je Martinov syn Samo, prezývaný „včela“. Mal ťažký osud, musel ťažko pracovať od druhej ráno do ôsmej večer. So svojou ženou mali šesť detí, ale niektoré zomreli. V maďarsku počas demonštrácie pri prestrelke zomiera najstarší syn Janko. Potom dcéru zachytili mlynské remene, ešte niektoré deti zomierajú v 1.svetovej vojne.
Syn Valent sa stal právnikom - stal sa z neho pán, opustil svoju milú Hanku a z vypočítavosti sa oženil s Hermínou, dcérou bohatého statkára.
Práca - vystupuje v románe ako dôležitá hodnota, ktorá napĺňa život a dáva mu zmysel. Udržala pri živote Sama a jeho rodinu. Ďaľšou hodnotou je
Láska - ktorá má v románe rôzne podoby, objavuje sa ako vášnivá, milenecká, manželská. Objavuje sa láska čistá, ale aj vypočítavá a zradná. Aj láska obetavá, aj láska k deťom.
Včela - je symbolom práce, usilovnosti, súdržnosti, vytrvalosti. Tisícročná preto, lebo tisíc rokov sme trpeli pod nadvládou maďarov a napriek tomu národ vďaka svojej usilovnosti prežil.
Dej sa odohráva na prelome 19/20 storočia. Z kompozičného hľadiska ide o rad epizód. Autor využil, prostriedky modernej prózy. Najmä postmoderny a magického realizmu.
Dej prerušuje citovaním rôznych dokumentárnych textov a sú tu napríklad dokumenty o obci Hybe, alebo novinové správy o bojoch prvej svetovej vojny (kombinácia umeleckého štýlu s publicistickým alebo odborným je znak postmoderny). Tragické príhody sa striedajú s komickými, reálny dej oživujú sny, predstavy, bizarné situácie. (Sen Sama Pichandu o svadbe so včeľou kráľovnou, smrť a pohreb Martina Pichandu, pri jeho truhle si kamaráti rozprávajú, že bol nemanželským synom Janka Kráľa. Martin zomiera, Zanzibar (jeho pes) proste zmizne - prvok magického realizmu. Vyúdenie obesenca - tiež prvok magického realizmu.
MO: Diela predstaviteľov mladej slovenskej prózy. (60-tych rokov 20-teho storočia).
(Jaroš, Ballek, Šikula, Mitana) - nie len obsah, ale aj znaky
próza 60-tych rokov sa označuje ako próza všedného dňa
MO: Hrdinovia hľadajúci sami seba: Fiodor Michaljevič Dostojevský - Zločin a Trest, Salinger (Kto chytá v žite), Joseph Heller - Hlava 22, Rudolf Sloboda.
Domáca Úloha: Strana 216, Slovenská dramatická tvorba po roku 1945. Podčiarknuté: Uvod je dôležitý, existencializmus, dobro zlo, solovič, strana 228 - Ján Solovič, Občianska trilógia.
Slovenská dramatická tvorba po roku 1945
Povojnový dramatici nadväzovali na predvojnovú drámu. V dramatickej tvorbe prevládala dráma v užšom slova zmysle. V 50. rokoch sa dostávajú do popredia komédie a veselohry (J. Skalka Kozie Mlieko, Ľ. Smrčok Puknutý mličnik, I Bukovčan Surovô drevo). Niektorí autori si neuvedomili, že pre umeleckú účinnosť diela je dôležitý jeho obsah, myšlienky. To viedlo často k formalizmu. Mnohým dielam chýbalo umelecké stvárnenie, boli bezkonfliktné a upadali do schematizmu, šábolony (Ľ. Smrečok, Dobrodinci, Š. Králik. Buky podpolianske, L. Mňačko Mosty na východ). V 60. rokoch vzniklo veľa hier, čo súviselo s uvoľnenou politickou klímou. Dramatici si uvedomovali, že sa nesmú vzdať vlastnej individuality. Začiatkom 70. rokov nastáva v umení obdobie tzv. Konsolidácie. Socialisticky orientovaná kritika sa totiť obávala, že dramatici budú písať proti socializmu, preto presadzovalo myšlienku tzv. Bezpečného zakotvenia v realite. Napriek tomu sa niektorí autori nevyhýbali experimentovaniu. Svedčia o tom hry L. Bukovčana (Sneh nad limbou, Fatamorgána). Š. Králiky (Krásna neznáma) Osemdesiate roky predstavili nástup satiry (Feldek, Štepka) a vznik avantgardných autorských divadiel (Gunagu, Stoka). Orientujú sa na otázky etiky súčasného človeka a spo. V súčasnosti siahajú divadlá po autoroch, ktorých hry boli zakázané alebo sa na ne „zabúdalo“.
Palánk (Šahy) - Kniha o Palánku
Turci - pohraničné opevnenie
MO: Slovenská dráma po 1945
Štefan Králik
(1909 - 1983)
Rodák zo Závodia pri Žiline, študoval na lekárskej fakulte UK BA. Povolaním bol lekár, neskôr začal literárne tvoriť (okolo 30tky). Lekárske povolanie mu umožnilo dostať sa do rôznych spoločenských vrstiev a preniknúť do ľudskej podstaty. Prvé hry Štefana Králika mali realistický charakter, ale my nejdeme nič z tých prvých hier preberať. Neskôr napísal hry psychologické a filozofické.
Takou je aj dráma Posledná Prekážka. Je to jedna z najznámejších a najčastejšie hraných hier. Je založená na rozpore medzi nadosobnými cieľmi a osobnými túžbami, má prvky alebo črty existencializmu. Dej sa odohráva počas druhej svetovej vojny, počas 3 hodín v lekárskom prostredí. V dráme vystupujú iba 4 postavy, hlavnou postavou je chirurg ktorý je aj výskumný pracovník doktor Lorenc, žije pre svoje povolanie. Snaží sa dokončiť výskum, ktorý by pomohol ľuďom a tomu obetuje aj vlastné šťastie. Lorenc uzatvára manželstvo z vypočítavosti, pretože chce finančné prostriedky na svoj výskum. Sľúbi mu, že s ním odíde do poľnej nemocnice. Helena jeho náklonnosť prijíma.
Tragédia Svätá Barbora - z baníckeho prostredia v Handlovej. Dej sa odohráva po roku 1914, tesne pred 1.sv.vojnou. Dramatický spád, emocionálne vzruchy. Zobrazil začiatky organizovaného robotníckeho hnutia. Hra je poznačená prvkami socializmu.
Tragédia Margaret zo Zámku - príbeh talianskej herečky Margherity, dcéry chudobného rybára, ktorá sa vydala za Bobbyho, amerického miliardára Crowna. Po znečistení pobrežia jej rodiska naftovým odpadom z Crownových lodí sa Margaret postaví proti svokrovi. Crown jej vezme dieťa a spolu s omámeným Bobom ho dop na jachtu. Mar. Priatelia jachtu zničia a všetci zahynú.
Nachystať bukovčana - kľudne vychádzať z učebnice, doplniť o vlastné postrehy a skúsenosti.
Peter Karvaš
(1920 - 1999)
Narodil sa v Banskej Bystrici. Ocitol sa v prvých rokoch vojny v pracovnom tábore, neskôr sa zapojil do protifašistického odboja (jednak ako partizán, ale aj ako hlásateľ slobodného slovenského vysielača). Študoval na FF UK BA. Bol dramaturg a redaktor. V roku 1968 zaujal kritický postoj k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie, preto sa dostal na tzv.čiernu listinu, dlhé roky nesmel publikovať, jeho hry boli stiahnuté z divadiel.
Tragédia Polnočná omša - táto hra rozoberá otázku mravnej zodpovednosti za svoje skutky, dej sa odohráva na vianoce 1944 v rodine Kubišovcov. Začína na štedrý večer, rodina sa chystá k slávnostnej večeri. Kubišovci majú dcéru a dvoch synov. Starší syn Marián je gardistom, zástupcom veliteľa. Mladší syn Ďurko je v skutočnosti partizánom, ale rodina tvrdí, že študuje v bratislave. K slávnostnej večeri je pozvaný aj nemecký poručík Brecker, ktorý u Kubišovcov býva. Matka sa usiluje udržať dojem statočnej rodiny. Otec sa tvári, že nerozumie vojne, vďaka Mariánovi rodina získala počas vojny veľa výhod. Otec podpísal prihlášku do hlinkovej strany a stal sa spoluvlastníkom prosperujúcej firmy. Dcéra získala cukráreň po židovi (arizovala), ktorého gardisti odvliekli. Zať sa tvári ako humanista, ale neustále špekuluje, dúfa, že po vojne spraví kariéru, a žije z peňazí svojej manželky, potajomky uzatvára obchody s gardistami. Otec počíta s tým, že Marián ich ochráni pred nemcami a vojnu prežijú bez problémov. Situácia sa stupňuje, keď sa domov vracia syn Ďurko, ktorý je ranený a chorý. Kubišovci ho ukryjú v drevárni. Sú bezradní, boja sa, pretože za ukrývanie partizána môžu všetci zomrieť. Marián žiada, aby brat odišiel. Matka sa napokon rozhodne zdôveriť farárovi, verí že im pomôže. Rodina odchádza na polnočnú omšu, na druhý deň ráno nemci nájdu Ďurka a zastrelia ho. Rodina je šokovaná, vzájomne sa obviňujú, boja sa, že nemci ich popravia. Matka sa dozvedá od Breckera dozvedá, že synovu smrť zavinila práve ona, keď pri spovedi prezradila farárovi, že ukrývajú Ďurka, a farár to oznámil nemcom.
Hra Absolútny Zákaz - načítať úryvok, dokončiť
Učebnica, str. 219 - dole, dráma Antigona a tí druhí, str. 220 - Absolútny zákaz (budeme aj dorábať)
Ivan Bukovčan
1921 - 1975
Narodil sa v BB, podobne ako Peter Karvaš, pri BB je pútnické miesto Staré Hory, kde strávil detstvo (vraj je tam krásne). Študoval právo, neskôr bol redaktor, dramaturg.
Dráma Kým kohút nezaspieva - rok 1944 - 10ti slováci zatknutí za porušenie stanného práva (zákaz vychádzania po 19. hodine), ocitajú sa v pivnici, hrozí im popravenie za smrť jedného nemeckého vojaka. Do rána majú vybrať jedného, ktorý sa prizná ku vražde, a obetuje sa za ostatných, pretože nemecký veliteľ zistí, že vojak bol v službe opitý. Je to poľahčujúca okolnosť. Môžu si vybrať, kto sa obetuje za celú skupinu a prizná sa. Vzniká hraničná situácia. Hraničná situácia núti ľudí zhodiť masku a ukázať sa v pravom svetle. Ideou tejto drámy je, že človek si má vždy a všade zachovať dôstojnosť. Dráma spracúva vojnovú protifašistickú tématiku ale môžeme ju chápať aj ako podobenstvo o tom, ako sa moc snaží manipulovať s ľuďmi a ako si človek môže zachovať ľudskú tvár.
16.3. (utorok) - písomné maturitné skúšky a) test b) sloh. Treba zopakovať barok a literárnu modernu na písomné maturity. Zopakovať slohové útvary.
MO: Slovenská medzivojnová poézia (3.ročník): Katolícka moderna, vitalizmus (...), symbolizmus (Lukáč), nadrealizmus, dav, prechodná poézia.
Osvald Záhradník
Vyučený elektrotechnik, študoval na FF v Prahe, bol šéfom činohry SND.
Hra Sólo pre bicie (hodiny): Autor konfrontuje svet penzistov so svetom mladých. Penzisti sa stretávajú, spomínajú na minulosť, autor využíva symboliku. Penzista Reiner je obklopený hodinami, spomína na cisára Maximiliána, ktorý sa pokúšal napraviť dva tucty hodín, aby išli rovnako, nepodarilo sa mu to. To znamená, že nie je možné, aby ľudia rovnako mysleli a konali.
Autorské divadlá - začali pôsobiť v Bratislave, koncom 60tych rokov. Išlo o nekonvenčné novátorské divadlá, a to konkrétne o divadlo Lasicu & Satinského a Radošínske naivné divadlo (autorské divadlá pretože tam hrali, a taktiež ich robili pre seba). Pomocou humoru a satiry poukazovali na morálne a spoločenské nedostatky. Uplatňovali predovšetkým malé javiskové formy, ako napríklad kabaret, pásmo, scénku, skeč (krátky dramatický výstup, ktorý trvá iba niekoľko minút a reaguje na aktuálne udalosti satirickým spôsobom). Autorské divadlá predvádzajú iba vlastné texty, a ďaľším znakom je improvizácia a spolupráca s obecenstvom.
Divadlo Lasicu & Satinského: Zakladateľmi boli Milan Lasica (*1940) a Július Satinský (*1941, +2002), zaslúžili sa o vznik Moderného slovenského kabaretu (je to žáner malej javiskovej formy, zábavné humoristicko-satirické divadlo, v ktorom sa hovorený text strieda s hudobnými číslami). Začali vystupovať koncom 50tych rokov (okolo 20tky mali). Najväčšiu popularitu dosiahli v rokoch 1968-70, keď účinkovali v budove Divadle na Korze. Najvýznamnejšími inscenáciami sa stali Soirée [soaré] (spoločenský večierok). Táto inscenácia pozostávala z radu dialógov, scénok, pesničiek a kritizovala nedostatky vtedajšej socialistickej spoločnosti a preto v roku 1970 mali L+S zakázané vystupovať na Slovensku. Istý čas pôsobili v Brne, v 80. rokoch mala premiéru hra Nikto nie je za dverami. K úspešným paródiám patrila hra Nečakanie na Godota. Ich hry využívajú prvky absurdného divadla, sú založené na dialógoch, využívajú slovné hry, svojrázny humor a prekvapivé pointy. Július Satinský predstavoval prostejšieho (jednoduchšieho) partnera a Lasica bol jeho protipólom (prísny a ironický vzdelanec). Okrem toho obaja sú autormi niekoľkých kníh (Satinský - Čučoriedkareň).
Radošínske naivné divadlo: Vzniklo 1963 v Radošíne (ZS) ako dedinský ochotnícky súbor. Zakladateľmi boli Stanislav Štepka a Milan Markovič. Od 1970 pôsobia v Bratislave ako profesionálne divadlo. Naďalej si však zachovávajú zdanie neškoleného ľudového súboru. Autorom hier je výlučne Stanislav Štepka, vedúca osobnosť a umelecký šéf. Najpopulárnejšími hrami sú Jááánošííík, Človečina, Pavilón B, Ženské oddelenie. Jednou z najznámejších herečiek bola v minulosti Katarína Kolníková. Hry Stanislava Štepku sú charakteristické originálnym humorom, satirou, paródiou, využíva dedinský dialekt z okolia Trnavy. Štepka ukazuje pokrivený obraz súčasnosti a ľudí, ľudské slabosti, konzumný spôsob života.
Hra Jááánošííík: Jánošík je jedna z naúspešnejších hier Radošíncov. Má podtitul Správa o hrdinovi alebo hra na hrdinu. Má vyše 500 repríz. Terčom satiry nie je jánošíkovská tradícia, ale tí, ktorí vytvárajú falošné mýty, idoly, legendy a ošúchané frázy. Základom predstavenia sú vtipné repliky, slovné hry, parafrázy a paródie, za ktorými sa skrývajú odkazy na súčasnosť. Jánošíkova reč popretkávaná poetickými a patetickými citátmi z klasickej literatúry. Hra nemá tradičný dej, ide skôr o montáž scénok a pesničiek, hudbu ktorých zložil Milan Markovič. Štepka chcel predstaviť Jánošíka ako obyčajného človeka, ktorému sa vôbec nechce byť hrdinom, radšej by zostal doma, iba horko-ťažko ho prehovoria, aby sa stal zbojníkom.
Slovenská poézia po roku 1945
Andrej Plávka - jeho tvorba je spojená aj s liptovom.
Pavol Horov - Zemplín
Vojtech Mihálik - Začínal ako tvorca katolíckej moderny
(zadanie) Ján Kostra
Ján Kostra
*1910 + 1975
Pochádzal z Turiec, konkrétne Turčianska Štiavnička. Študoval aj na gymnáziu v Žiline, potom architektúru v Prahe, neskôr pôsobil v rozhlase. Patrí do staršej generácie básnikov, je označovaný za regionalistu, pretože vo svojej poézii stvárňoval región Liptov.
Jeho debut, prvá zbierka má názov Hniezda: Je zameraná na ľúbostnú tematiku. Báseň slniečko septembra.
Báseň Slniečko septembra: Autor hovorí o platonickej láske k svojej prváckej pani učiteľke.
Zbierka Moja Rodná vznikla v roku 1939 (je dôležitý, aby sme si uvedomili, v akom čase zbierka vznikla). Zbierka vznikala v ťažkom období pred druhou sv.vojnou, v období rozbitia republiky, v období šíriaceho sa fašižmu. V tomto ťažkom, krušnom čase autor hľadá istotu v domove. Báseň sa volá Moja Rodná - táto báseň sa neskôr stala Kostrovou emblémovou (báseň najviac spojená s autorovým menom - niečo ako reprezentatívna báseň) básňou. V básni sa prejavil regionalizmus (návrat do rodného kraja).
Autor v básni vyznáva lásku k rodnému kraju. V ťažkých časoch v ňom hľadá oporu a vracia sa do rodného kraja. Opustil na určitý čas rodný kraj. Stavia do protikladu mesto a dedinu a rodná dedina mu splýva s obrazom ženy a aj rodná zem a aj jednoduché ženy sú trpezlivé, verné, pokorné, nežné, pekné, pracovité, čisté, nepoznané, chudobné ale vznešené. Najsladšími vodami vyjadruje lásku k domovu, lásku k žene. Naznačuje blížiace sa nebezpečenstvo, ale v kontraste s ním je pokoj a istota rodného kraja. Matky, rodná zem tušia, že sa blíži nebezpečenstvo. V závere autor zanecháva tuláctvo a pokorne sa vracia domov. (podobný motív tuláka je v Troch gaštanových koňoch, Otcova roľa od Ivana Kraska).
Básnické prostriedky:
Epizeuxa - zablúdili sme zablúdili
Metafora - krtisko bolestí a smútkov
Epiteton (konstans) - ďaleké mestá
Epiteton (ornans) - prastará jar
Personifikácia - vyčkávala rodná hruda kamenistá
Inverzia (prevratený slovosled) - Pás poľa zemiakového
Synekdocha - pomenovanie celku jeho časťou
Oxymorón - Pokorná pýcha
Zvukomaľba - Iskry sršia na nebesách
Epanastrofa - pod krídlom spánku tíchnu
Ľubomír Feldek
Narodil sa v roku 1936 v Žiline, študoval slovenský jazyk. Bol redaktorom časopisu Tesla Orava v Nižnej na Orave (ale bol označený za ideologicky nespoľahlivého), ale aj robotníkom v tlačiarni. V súčasnosti žije v Českej Republike. Neskôr v 50tych rokoch bol jeho otec politicky prenasledovaný a nevinne odsúdený a krátko po prepustení z väzenia zomrel. Otec Ľ.Feldeka bol predsedom súdu.
Ľ. Feldek patrí ku strednej generácii básnikov, je to jedna z najvýraznejších osobností súčasnej slovenskej literatúry a modernej slovenskej poézie. Je všestranným autorom. Venuje sa viacerým literárnym druhom a žánrom. Píše nielen poéziu ale aj prózu, aj rozprávky pre deti, prekladá. Jeho poézia sa vyznačuje optimizmom, hravosťou, nápaditosťou. Bol členom skupiny básnikov, ktorí sa volali „konkretisti“, (vznikli v Trnave). Feldek uplatňoval právo básnikov na experiment, slobodné vyjadrenie.
Zbierka Jediný slaný domov - báseň Sonet o vtákovi čátakovi. Takýto vták skutočne žije niekde v Indii. Je známy tým, že sa nenapije zo špinavej vody, napríklad z kaluže. Autor sa prirovnáva, pripodobuje k tomuto vtákovi čátakovi. Hovorí o čase keď nemohol tvoriť ale aj o tom, že sa neznížil k písaniu schematických básní. Hovorí o tom, že sa nezapredá, ale že „radšej múdrym smädom zahynie“. Využíva slovnú hru „čátaka vtáka nepriláka mláka“. Okrem toho forma tejto básne je forma sonetu (4 4 3 3 verše v strofách).
Zbierka Kriedový kruh - V tejto zbierke dominuje vzťah muža a ženy, autor predstavil rôzne podoby lásky medzi mužom a ženou. Zobrazuje aj lásku ustálenú, harmonickú vo všednom, každodennom rodinnom živote, objavuje krásu bežných chvíľ, ktoré manželstvo prináša. Autor kreslí pomyselný kriedový kruh okolo rodiny, ktorá je preňho posvätnou hodnotou, základom spoločnosti. Feldekovci majú 5 detí, majú aj vnúčatá. Láska má viesť k vytváraniu rodiny.
Báseň Vypratá báseň - Opísal pevnosť a trvalosť manželského zväzku vo všednej každodennosti.
Báseň Žilinské námestie - čšítal som.
Miroslav Válek
(1927-1991)
Navštevoval gymnázium a obchodnú akadémiu. Študoval na VŠ obchodnej. Redaktor v Mladej tvorbe, kde bol aj šéfredaktor. Predseda zväzu slovenských spisovateľov. Aktívny v KSS. Od roku 69 minister kultúry SSR. V tejto funkcii pôsobil až do roku 1988.
Patrí do staršej generácie básnikovv. V poézii hľadal nové vyjadrovacie možnosti. Snažil sa preniknúť do vnútra človeka. Vyjadroval jeho intímne city (osobné), problémy, sklamanie, smútok, preto jeho poézia vyznieva ako melancholická. Typická je preňho aj príbehovosť, tzn. Mnohé jeho básne sú malým príbehom.
Debut Dotyky - zbierka - hlavným motívom je dotyk, čiže kontakt autora s realitou. V centre autorovej pozornosti sú pocity človeka 20.storočia. Ľúbostné básne nevyjadrujú radosť z lásky, ale skôr sklamanie z nenaplneného citu. Mnohé básne sú mikropríbehom, ale malou ľudskou drámou.
Báseň Jesenná Láska - spieva Miro Žbirka.
Báseň Jablko - báseň má symbolický názov, pretože jablko je symbolom hriechu. Báseň je mikropríbehom, zobrazuje drámu muža a ženy, vzťah plný napätia. Vo vzťahu cítiť krízu, odcudzenie, blížiaci sa rozchod. Vo vzťahu je dominantný muž. Žena ho prosí, aby mohla zostať, plače. Muž ju vyháňa. Dochádza k obratu. Muž zmenil svoje rozhodnutie, ale žena mu už neverí a odchádza. Zelené zaprášené jablko - zelené - nezrelý vzťah, zaprášené - blíži sa koniec. Báseň začína a končí tým istým veršom - kruhová kompozícia.
Básnická skladba Slovo - venoval ju komunistickej strane. Hoci z formálneho hľadiska v mnohých pasážach básnik dosahuje príznačnú precíznosť, nemožno ju pokladať za hodnotné dielo, pretože sa v nej jednoznačne prihlasuje k ideológii totalitne vládnucej politickej strany.
Zbierka Príťažlivosť - táto z ierka obsahuje reflexívnu (úvahovú) lyriku, básne obsahujú príbehy, ktoré vychádzajú z konkrétnych historických udalostí, autor prepojil osud jednotlivca s udalosťami modernej doby, ktorá niekedy pôsobí na človeka aj hrozivo, autor využil možnosti asociatívno-montážnej výstavby. Básne sú mikropríbehmi, v tejto zbierke sa vrátil k téme druhej svetovej vojny v známej básni Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.
Báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať - v úvode autor spomína na svojho učiteľa dejepisu, ktorý sa obesil, „siahol si na život, ani nezaplatil nájomné...“. Obesil sa, pretože ako historik vedel že sa blíži vojna. Autor vtedy nerozumel ešte historickým udalostiam, zaujímal ho futbal a láska Helena Daňková. Nedotkla sa ho smrť učiteľa. Jeho láska Helena sa presťahovala do Prahy. Bola židovka, v koncentračnom tábore, kde umrela. Autor využíva biblické „Pamätaj človeče, prach si, a na prach sa obrátiš.“ Heleninu smrť zobrazil nezúčastnene. Autor spomína strach, ktorý ľudia počas vojny prežívali a vyjadruje ho cez pocity vecí. Matka vytvárala ilúziu domova, ale v skutočnosti pocitovala samotu, pretože doma chýbal otec. Autor sa snaží zabudnúť na udalosti, ale aj tak sa to nedá, udalosti vyplývajú na povrch. Autor hovorí, že dejiny vytvárajú obyčajní ľudia. Domov je útočisko, môže nás zachrániť, ale môže aj ublížiť. Domov nás môže sklamať aj zradiť, a v závere autor opäť naráža na židovskú tematiku.
Veršové systémy - silabický, silabotonický, časomiera, voľný (použitý v jablku)
Generačné rozdelenie básnikov
Ján Kostra - prebraný, je v zadaniach, P. Horov, A. Plávka, V. Mihálik (len spomenutí), M. Rúfus (budeme preberať), M. Válek
Milan Rúfus
1928 - 2009
Narodil sa na Liptove. Študoval slovenčinu a dejepis FF BA. Ako vysokoškoslký učiteľ literatúry pôsobil až do odchodu na dôchodok. Po skončení ostal učiť na FF BA. Ako jeden z mála sa aj v časoch socializmu hlásil k viere, preto nemohol postupovať vo funkciách.
Charakteristika tvorby:
Podobne ako Miroslav Válek aj Milan Rúfus hľadal nové vyjadrovacie možnosti, zaujímal sa o vnútro človeka. Rúfusová tvorba á však vidiecke korene, tzn. jeho hrdinom je prostý človek vidieka. Časť svojej tvorby venoval Milan Rúfus svojej dcére Zuzanke, ktorá je mentálne postihnutá. Etickým princípom u Rúfusa je príroda. V jeho tvorbe sa vyskytujú motívy zeme, detstva, bolesti (pramení z postihnutého dieťaťa), ľudského údelu, chleba. Ide o básnika navrhnutého na nobelovu cenu. Nadväzoval na symbolizmus a neosymbolizmus.
Jeho básnická zbierka (debut) Až Dozrieme priniesla básne rôznej tématiky, v zbierke sa vyskytujú texty o rodičoch, o domove, motívy 2.sv.vojny, básne reagujúce na aktuálne politické problémy vo svete, napríklad ako bola vojna v kóreii a vo vietname, ale aj básne o živote človeka a osude ľudstva. Výrazové prostriedky sa opierajú o prostredie prírody a vidieka. Poézia naznačuje spätosť s myslením ľudového (prostého) človeka.
Báseň Ľudstvo je z tejto zbierky: z básne cítiť smútok, pesimisticky. Autor využil prírodný motív. Zamýšľa sa nad osudom ľudstva, hovorí o dozrievaní. Dospievanie človeka alebo ľudstva prirovnáva k dozrievaniu obilia. „Dospievanie bolí“, ale tá bolesť z dospievania nás má obohacovať, nie ublížiť. Umenie má byť spravodlivým.
Zbierka Zvony : Autor využil motív zvonov, ktoré symbolizujú život alebo smrť, často sa objavuje motív žatvy, pretože Rúfus považuje prácu za základ ľudskej existencie. Opäť sa potvrdzuje spätosť človeka s prírodou. Zobrazil prostého človeka, ktorý hľadá dôstojný spôsob vlastnej existencie. Rúfus sa prejavil viac ako básnik bolesti, než optimizmu.
Báseň Abeceda: Abeceda je základom, prostriedkom poznania, báseň adresoval mladým ľuďom, hovorí im, že všetko majú pred sebou, dostali základ a je na nich, čo urobia so svojim životom.
Báseň Zvony detstva: Rúfus považuje detstvo za určujúci faktor v ľudskom živote. Dieťa je čistým neskazeným človekom, so srdcom ako zvon, je jedinečné, nenahraditeľné, spôsobuje nám radosť a potešenie. Kľúč vlastného života nikto nepozná. Každý túži poznať správne riešenie (každý chce správne žiť) a deti najviac, pretože sú zvedavé. To, čo im rodičia dávajú, nevrátia, lebo detstvo je spojené s nevinnosťou a bezstarostnosťou. Deti prijímajú všetko (lásku, starostlivosť, vzdelávanie) so samozrejmosťou.
Zbierka Motlitbičky: V tejto zbierke autor prebásnil pre deti biblické motívy.
Zhrnutie: Najvyššími ľudskými hodnotami boli pre Rúfusa materinská láska, detstvo, domov, príroda, práca, chudoba (alebo skromnosť) - kresťanský humanizmus. Lásku chápal ako posvätnú, osudovú vec, láska v ňom prebudila básnika. Človek bol preňho zosobnením večnosti, pravdy, krásy, spravodlivosti.
Poppoézia - spievaná poézia, populárna hudba je hudba určená širokým masám, je to významný kultúrny fenomén (jav). Najčastejšia téma piesní je láska. Hovoríme o spievanej poézii, či priamo o poppoézii. Na začiatku cesty slovenského textu k modernosti a žánrovej autonómnosti stoja dve významné osobnosti - Kamil Peteraj a Boris Filan.
Maturitné témy:
Svetová dráma po 1945 - Motív hľadania osobnej a spoločenskej pravdy - patrí tu Mňačko (Ako chutí moc), Tatarka (Démon súhlasu), Miroslav Válek (zbierka Slovo).
Moderná Slovenská poézia - Valek, Rúfus, a potom tu ešte patrí po poppoézia
Slovenská poézia 20. st. - Smrek /cválajúce dni, baccardi/, Lukáč (3. ročník) Kostra, Feldek (4. ročník).
Hľadanie samého seba
Román
Detinskosť - Kukučín, Steinbeck, Šikula
Zaujímavé ženské literárne postavy - Rafiková, Matka Pôstková, Barč ivan - Matka, Živý bič, Sklený vrch
Zamerať sa na lásku, domov, človeka, vojnu
Bude sa skúšať 2x poézia, hľadanie pravdy, hľadanie seba, slovenská dráma po 45.
V maturitných otázkach Kamil Peteraj - Balada o poľných vtákoch.