Kľúčové etapy a profilujúce osobnosti slovenskej historiografie 19. a 20. storočia

Romantizmus

- ustálené používanie poznámkového aparátu

- splýva umenie s vedou - poznatky sa prenášajú napr. do poézie

- vedecké dielo - veľká subjektívnosť, dielo je správne, ale aj pekne napísané

- dôraz na silnú emocionalitu a prežívanie - vcítenie, domyslenie, intuícia, mystické pochody

- negácia čŕt osvietenstva: osvietenstvo - svetlo; romantizmus - tma; záujem o obdobia opomínané osvietenstvom (pohanské, predkresťanské obdobie, stredovek) = utiekanie sa do minulosti

osvietenstvo - vnímanie skutočnosti ako vrchol poznania; „národné obrodenie“ - oživenie mýtu o „zlatom veku“, viera vo vysokú kultúrnu úroveň predkov

- záujem o hlbokú minulosť a Orient (napr. Egypt)

- budovanie nového mýtu (oživovanie povier a ústnej ľud. slovesnosti, lebo sú viac „nár.“ ako kresťanstvo)

- mestský fenomén; bližší skôr mladším ľuďom

- rozvoj idei nacionalizmu, vzostup nacionálnych hnutí - jedným z prioritných cieľov sa stala otázka národného štátu, hľadalo sa národno-štátne zoskupenie v dejinách - s tým súvisí opora pre nacionálne nároky na územie, ktoré bolo chápané ako základný predpoklad štátnosti alebo nároku na ňu

- v nacionálnom boji a prpagande boli používané mnohé odkazy na staré udalosti a situácie, ktoré mali ukázať slávu a klady príslušníkov daného národa a na druhej strane ponížiť, odsúdiť či bagatelizovať národy iné

- záujem o najstaršie momenty národa, o etnogenézu a rozvoj prehistorického bádania, i rozvoj archeológie

- vo všeobecnosti najdôležitejším prvkom historiografie 1. polovice 19. storočia aj diel Kollára a Šafárika bola ich nacionálna angažovanosť

- povahopis - predstava „ducha národa“ - napr.: Nemci - bojovní, Maďari - hrdí i divokí, Slovania - (s výnimkou Rusov bez vlastného štátu ) mierumilovní, pohostinní, pracovití

- pre historiografiu 1. polovice 19. storočia platí, že nedošlo k výraznému obohateniu pramennej bázy, keďže väčšinu prameňov poznali a často i vydali predchádzajúce historiografické školy najmä obdobia baroka a osvietenstva

- obľuba v prameňoch „orálnej“ histórie - piesne a ľudová slovesnosť - dôležitosť ich „národného“ charakteru -> aplikácia jazykovedných metód (komparatívna jazykoveda, „vedecké“ etymologizovanie)

- v Uhorsku sa formovalo niekoľko národných hnutí: maďarské si postupne privlastnilo starú štruktúru uhorskej štátnosti; hnutia slovanské si hľadali iné platformy národnej sebarealizácie, pre Slovákov, ako malý a kultúrne slabý národ, prichádzalo do úvahy spojenie so slovanským celkom, respektíve iným slovanským etnikom (všeslovanské uvažovanie)

- témy: etnonymum Slovanov, identifikovanie mena slovanského národa v starej minulosti, vykreslenie charakteristických slovanských vlastností (aj negatívnych), pôvod Slovanov a hľadanie ich pravlasti, Veľká Morava, cyrilo-metodská problematika

- filozofia dejín - konštituovanie sa; napr. ktoré národy v dejinách vládli, ktoré vládnu a ktoré budú vládnuť:

- Georg Wilhelm Friedrich Hegel - kmeňové, rodové zriadenie nemôže mať dejiny, iba spoločenstvo, kt. má štát, má dejiny

- vo vtedajšej dejinnej epoche malo dominovať Nemectvo

- transformácia (napr. u Jána Kollára) - vtedajšia súčasnosť patrila Nemcom (Germánom), ale budúcnosť mala patriť Slovanom a ich humanite

- Johann Gottfried von Herder - predpovedanie veľkej budúcnosti Slovanom, pripísanie dobrých vlastností (pracovití, poľnohospodári, kupci); citovaný slovanskými autormi (ako Nemec chváliaci Slovanov)

- historiografia - 2 prúdy:

• „postosvietenecký“ - pokračovanie v rovine kritickej historiografie

• oslavovanie národa ( tendenčné práce - vyzdvihovanie vlastného národa, hanenie cudzieho):

- minulosť - silná zbraň v rámci nacionalizmu:

- nároky na príslušné územia „zdôvodňované“ minulosťou (=> Maďari zo Skýtov, autochtónnosť Slovanov…)

- synkretizmus - prelínanie sa literárnych diel s históriou:

- historik - skôr umelecké cítenie než riadenie sa rozumom; literárny historizmus na úrovni serióznej historickej literatúry

- hľadanie štátnej jednotky toho-ktorého nár. (na zákl. Hegelovho názoru - dejiny má len spoločenstvo so štátom):

- Česi - České kráľovstvo

- Maďari - Uhorské kráľovstvo

- Slováci - Veľká Morava

- vnímanie slávnej budúcnosti nár. cez slávnu minulosť

- popri písomných prameňoch aj ústna ľud. slovesnosť (napr. piesne, príslovia)

- nová teória pôvodu národov - indický pôvod slovanského národa - slovanskí bádatelia dokázali zvýrazniť, že najväčšia príbuznosť je medzi sanskritom a slovanskými jazykmi

- budovanie nár. vedeckých platforiem:

1817 - České národné múzeum

1802 - Uhorské národné múzeum

1830 - Uhorská akadémia vied

1831 - Matica česká

- pre vznik modernej vedeckej slovenskej historiografie chýbali stále základné organizačné a metodologické predpoklady, stretávame sa skôr s prácami vlastivedného charakteru a s beletristickými pokusmi s historickou tematikou, než s pôvodnými vedeckými dielami

- najvýznamnejší prínos predstavuje dielo vedúcej osobnosti mladej slovenskej generácie Ľudovíta Štúra, on študoval dejiny a filozofiu - silne poznamenaný Hegelovým dielom

- v procese národného obrodenia boli položené základy českej a slovenskej vedy, národnej nielen obsahom, ale aj jazykom

Ján Kollár (1793 - 1852)

- evanjelik

- študoval teológiu a filozofiu na univerzite v Jene

- opieranie sa o ľudovú slovesnosť, mytológiu; vypomohol si etymologickou metódou (používaná aj už v baroku)

- okruhy záujmu: 1. pôv. nár. mien Slovanov:

• Rozpravy o jmenách, počátkách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů (1830):

- názov „Slovan“ zo „sláva“ („Slovan“ ← „Sláv“ ← „sláva“)

• Sláva bohyně a původ jména Slavův čili Slavjanův (1839):

- „Slovan“ - od bohyne „Slávy“

- indický pôvod Slovanov (priniesli si aj písmo)

- kolíska Slovanov (odtiaľ sa rozišli) - pod Tatrami

2. „starožitnícke“ práce - slovanská mytológia, zmes komentárov a archeologických prameňov:

• Staroitalia slavjanská (1853):

- nekritickým etymologizovaním dochádza k záveru, že väčšina severotalianskeho obyvateľstva slovanského pôvodu, a dokonca latinčina bola jedným staroslovanským nárečím

- tal. názvy - slovan. pôv.

- Etruskovia - slovan. pôv.

=> tal. pôv. Slovanov (namiesto indického)

Pavol Jozef Šafárik (1795 - 1861)

- evanjelik, jazykovedec, literárny historik, zakladateľ slovenskej etnografie a archeológie, 2. slavista po Dobrovksom

- študent jenskej univerzity v Nemecku

- píše skôr ako pozitivista

• Dejiny slovan. jazyka a literatúry podľa všetkých nárečí (Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten; 1826):

- dejiny lit. všetkých slovan. nár.

- určené všetkým slov. nár. (písané nem. ako dorozumievacím jazykom)

- romantický povahopis Slovanov (=> myšlienky Herdera, dobré vlastnosti ako u Jána Kollára)

- všeslovanskosť - existencia 1 slovanského národa, ktorý je rozdelený na kmene:

- Česi a Slováci - 2 kmene (odlíšil lit. Čechov a Slovákov):

- na rozdiel od J. Kollára, u kt. Česi a Slováci = 1 kmeň

- indická teória („Vinidi“ ←„Hindi“)

- 2 kolísky Slovanov (odkiaľ sa rozišli):

• Bieloserbia (J Poľsko, SV Slovensko, SZ Ukrajina, Bielorusko)

• podunajský priestor (=> Slováci - autochtónni)

- Sarmati - slovan. (vychádzajúc zo staršej teórie)

• O pôv. Slovanov podľa Lorenza Surowieckeho (Über die Abkunft der Slawen nach Lorenz Surowiecki; 1828):

- pov. recenzia Surowieckeho diela, napokon o pravlasti Slovanov

- cituje dokonca hist. román Ivanhoe od škót. spisovateľa Waltera Scotta (=> romantický synkretizmus)

• Slovanské starožitnosti (1837):

- dávajú pevný vecný základ

- 1. práca o Slovanoch, ktorá vyšla a písali ju sami Slovania

- plánované 2 zv. (historický a mravopisný - povahopis, mravy…), napokon iba historický

- práca založená na vlastnom výskume prameňov

- od úsvitu dejín do 10. stor.; všeslovanský charakter

- nezaoberal sa obdobím bez písomných prameňov (na rozdiel od Jána Kollára)

- 2 obdobia:

1. hypotetické obdobie (5. stor. pnl. - 3. stor. nl.) - „hľadanie“ Slovanov v prameňoch antických autorov (napr. Herodota)

2. hist. istota (5./6. - 10. stor.)

- rasové hodnotenie obyv Európy (reakcia na dobových autorov kladúcich pôv. Slovanov do Mongolska => pejoratívny podtón):

- Slovania - kaukazská vetva (podľa fyzických znakov)

- „Skýti na S“ („oráči“) - možno predkovia Slovanov

- Sarmati - nie slovania (Sarmati - kočovní => nezhoda s povahou Slovanov)

- už žiadna indická teória:

- podal presvedčivý dôkaz, že Slovania sú ako ostatné veľké a kultúrne významné národy Európy pôvodnými obyvateľmi Európy a sú s nimi rovnocenné = autochtónni v Európe (ako veľký národ nemohli prísť „zo dňa na deň“) - hmlisté a romantické slovanstvo nadobudlo konkrétnu historickú oporu a sebavedomie

- tvorca autochtónnej teórie pôvodu Slovanov - podtatranský pôvod

- kolíska: Kapatská kotlina (Kelti ich vytlačili do hôr)

- z Nestorovej zmienky („sedeli s Volchami na Dunaji“)

• Slovanský národopis (1842)

- výklad slovanskej národopisnej mapy

- informoval o slovanskom svete, o jeho rozdelení podľa jazyka a nárečia, o základných rysoch slovanského dejinného vývoja

- na konci života zaoberanie sa hlaholikou a cyrilikou

Štúrovci

- do politicky živšieho kontaktu so spoločnosťou sa dostáva slovenská historiografia v dobe nástupu štúrovskej generácie

- sústredila sa okolo bratislavského lýcea a jeho Ústavu reči a literatúry česko-sovenskej a študentskej Spoločnosti česko-slovanskej

Ľudovít Štúr (1815 - 1856)

- štúdium histórie a filozofie v Halle

- prednášky pod jeho vedením - do popredia štúdium českej a slovenskej minulosti

• Starý a nový věk Slováků (1841) - článok:

- Starý věk:

- kladné hodnotenie Veľkej Moravy, Svätopluka, sv. Cyrila a Metoda

- pohostinská teória - príchod vandrákov Maďarov, Slovania im ponúkli pomocnú ruku, založili spoločný štát

- Slovania - zušľachtenie Maďarov a priučenie ich kresťanstvu (Štefan I. vraj pokrstený sv. Vojtechom)

- Nový věk:

- zmluva nebola zo strany Maďarov dodržaná

- zdôrazňovanie civilizovanosti Slovanov

Mikuláš Dohnáni (Dohnányi; 1824 - 1852):

• História povstania slov. z r. 1848:

- okolnosti povstania; najmä opis tzv. jesennej výpravy - nejde o historiografickú praácu, skôr o zachytenie bezprostredného začiatku

Benjamín Pravoslav Červenák (1816 - 1842)

• Zrcadlo Slovenska (1844):

- minulosť Slovanov, niečo o Uhorsku, rozľahlosť Slovanov od Adrie po Balt, úloha Veľkej Moravy

- téza: Slováci mali zásluhu na vybudovaní Uhorska

- pokračovanie pohostinskej teórie

- čerpanie zo Šafárikových spisov i z článku Ľudovíta Štúra (Starý a nový věk Slováků; 1841)

Peter Kellner-Hostinský (1823 - 1873)

- mladší štúrovec:

- najprv právna história (o urbárskom vykupovaní)

• Slovo o tom, že Horňo-Uherské Okolie má základ hist. (1861):

- pojem „horné Uhry“ používaný už od 16. stor. na označenie Slovenska (v skutočnosti išlo pravdepodobne len o geografický pojem)

• Slovania v Uhrách, na základe histórie národov Uhor. (1862):

- myšlienka pohostinskej teórie (po páde Veľkej Moravy sa Slováci pridali k Maďarom)

=> snaha zblížiť Maďarov a Slovákov

• Slovania Zadunajskí (1862):

- pôv. Slovanov (Slovinci, Chorváti, pomenej Slováci) v Zadunajsku - od 1. stor.

• Anonymus Belae regis notarius (1862) - o Anonymovej kronike

• Trudoviny k dejepisu slovan.-obradnej cirkve v Uhrách (1863) - misia sv. Cyrila a Metoda

• Prvoťini vedi slovanskej (1851)

• Stará vieronauka slov. (1871) - mytológia Slovákov

Autori 2. polovice 19. storočia

- do popredia sa dostáva regionálna historiografia (P. Kriško, M. Matunák, Š. Mišík, J. Botto...)

- spisujú sa cirkevné dejiny (najmä evanjelici)

- profesionalizácia slovenských dejín, slovenská historiografia sa prvýkrát inštitucionalizuje:

Matica slovenská 1863 - 1875

- zberateľská a vydavateľská činnosť

- podporovala štúdium histórie, historického bádania, mala samostatný historický odbor

1864 - 1875 vychádzal Letopis Matice slovenskej - časopis redigovaný Frankom Víťazoslavom Sasinkom, vydával výsledky výskumov, interné materiály, aj historické štúdie

Muzeálna slovenská spoločnosť 1893 - 1960

- vydávala Časopis muzeálnej slovenskej spoločnosti a Zborník muzeálnej slovenskej spoločnosti

- vznikla zásluhou Andreja Kmeťa -amatérsky archeológ, ale v tej dobe špička slov. inteligencie

- 2 prúdy:

• Stará škola slovenská - pokračovanie v štúrovskej a memorandovej tradícii

• Nová škola slovenská - za spoluprácu s Maďarmi (na získanie nejakých ústupkov)

Jozef Hložník-Hložanský (1836 - 1876)

- zástanca novej školy slovenskej

- vydavateľ časopisu Biele Uhorsko (1868 - 1872) - vyšlo asi 6 čísel po 16 stranách - 90% písal sám

• Rozklad o histórii kráľovstva uhor. od roku 890 do 1300 - kritická analýza Anonymovej kroniky

- téza: Biele Uhorsko (t. j. JZ Slovensko až po Tisu s hl. mestom Nitrou - pre toto územie požadoval samosprávu) a Čierne Uhorsko (t. j. Potisie; z dovolenia Svätopluka tam sídlil Zsolt, syn Arpáda)

- Štefan I. vydobyl Biele Uhorsko od Čechov (kt. ho dobyli po rozpade Veľkej Moravy) = Slováci a Maďari sú rovnocenní

Jonáš Záborský (1812 - 1876)

- nevyrovnaná osobnosť

- kritika Starej školy i nesúhlas s Novou školou:

• Dejiny kráľovstva uhor. od počiatku do časov Žigmundových (1875) - zostali len v rukopise

- hist. hry napr. Arpádovci, Posledné dni Veľkej Moravy, Bitka pri Rozhanovcia, Karol Barč, Hunadyovci, Dóža, Bátorička, Jánošíková večera, Najdúch...

Ľudovít Vladimír Rizner (1849 - 1913)

- autor najvýznamnejšej bibliografie slov. literárnych diel do r. 1900

• Bibliografia písomníctva slovenského pred r. 1900 - 6 zv.; 1. slov. bibliografia

Franko Víťazoslav Sasinek (1830 - 1914)

- kapucínsky mních, v historickom odbore Matice slovenskej:

- redigovanie Letopisu Matice slovenskej, po zrušení Matice vydával Slovenský letopis (1876 - 1883)

- napísal okolo 2500 článkov, z toho 250 historických; jeho články vyšli aj v Slovenských pohľadoch a Pešťbudínskych vedomostiach

- venoval sa Veľkej Morave, najstarším dejinám Uhorska (ledva sa dostal po 18. storočie), cirkevným dejinám, Byzancii

- obranca historicty Slovákov, autochtónnosť Slovákov na tomto území; vyvracal romantické tvrdenie maďarskej historiografie o pôvode, povahe a priorite maďarského osídlenia v Podunajsku a z toho vyplývajúci nárok na nadvládu nad slovanským obyvateľstvom

- popieral sťahovanie národov ako výmysel Nemcov

monografie • Arpád a Uhorsko (1884)

• Život sv. Cyrila a Metoda (1886)

štúdie • Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska

• Dejiny kráľovstva uhosrkého - 2 zv.

• Dejiny drievnych národov na území terajšieho Uhorska

Pavol Križko (1841 - 1902)

- archivár v Kremnici, priekopník archivárstva, dbal na kritiku prameňov

- člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti

- pestovanie regionálnych dejín (v rámci nich aj cirkevné dejiny):

- pozitivistiská škola historiografie

• Dejiny banského mesta Kremnice regionálne dejiny mesta Kremnice, banské

• Dejiny rím.-kat. cirk. kremnickej

Samuel Tomášik (1813 - 1887)

- ešte štúrovec; regionálne dejiny:

- hist. próza (Gemer, Malohont, Muránsky hrad)

• Pamäti gemersko-malohontské (1872) - dejiny Gemera; faktografickejší ráz

Július Botto (1848 - 1926)

- na prahu moderných dejín historiografie, väčšina prác vydaná až v 20. stor.

- prvá syntéza slovenských dejín

- pôsobil ako profesor na gymnáziu v Revúcej, neskôr ako advokát

- nebol úplne historikom, pozhromažďoval staršie práce a spravil kompilát

- životopisné medailóny:

• osobností z 19. stor. (napr. Michal Miloslav Hodža, Ján Francisci-Rimavský, Jonáš Záborský, Samuel Tomášik)

• osobnosti starších dejín (napr. Matúš Čák, Jan Jiskra z Brandýsa, Balašovci, Huňadiovci, Vešeléniovci, Štefan Bočkaj)

diela: • Dejiny Matice slovenskej

• Slováci, vývin ich národného povedomia - 1. syntetická práca o dejinách Slovákov, silná kompilácia (P. J. Šafárik, F. V. Sasinek, maďarskí autori)

- hlavná téza jeho diela: národ je národom, ak o tom má vnútorné. povedomie - Slováci, národná jednota, povedomie

- dejiny: 1. obdobie - Slovania až po Veľkú Moravu - obdobie slávy Slovanov

2. obdobie Uhorska do počiatkov národného obrodenia - obdobie umŕtvenia, počas tohto obdobia neexistovali národy, lebo nemali povedomie

3. obdobie od konca 18. stor. - znovuzrodenie sa národa, Slováci sa znovu objavujú v dejinách

• Krátke dejiny Slovákov- výťah z diela Slováci, vývin ich národného povedomia

Historiografia 20. storočia

1. ČSR

- po vzniku ČSR (1918) - vytvorenie inštitucionálnej bázy pre slovenskú vedu zo strany štátu:

• Matica slovenská - obnovenie 1919 - vydávala Zborník Matice slovenskej

• Univerzita Komenského - vznik 1919, prvá katedra histórie nerozdelená - vydávala Zborník filozofickej fakulty

• Učená společnost Šafaříkova - vznik 1926, predchodca HÚ SAV; SAVU do vojny, potom SAV

- ročenka Bratislava

• Historická spoločnosť československá - vznik 1935

- rozšírenie sa stredného školstva na Slovensku - profesori na SŠ vydávali rôzne traktáty

- nedostatok slovenskej inteligencie => príchod českej inteligencie, ktorá vychovávala novú slovenskú inteligenciu

- konsolidácia archívnej správy za ČSR

- čechoslovakistický pohľad na dejiny (historické dokazovanie tzv. českoslov. nár.):

-mýtus o čechoslovakizme, mýty o zakladateľoch (Masaryk, Štefánik)

- malý záujem o Uhorsko (aj Slováci naň rezignovali)

Slovenský štát (1939-1945)

- slovenská historická veda pracuje samostatne

- vytesňovanie „českého“ zo slovenských dejín, budovanie slovenských mýtov, historiografia silne nacionálna

- uhorské dejiny vnímané ako maďarské

- tézy z 19. stor.

- vyzdvihovanie Pribinu; zatracovanie Jána Kollára

1942 - Slov. akadémia vied a umení (SAVU) - aj historický ústav (1943)

- 1953 - Historický časopis

Samuel Czambel (1856 - 1903)

- jazykovedec

• Slováci a ich reč (1903) - proti čechoslovakizmu - Slováci sú juhoslovanského pôvodu, a teda sú inou jednotou ako Česi

Ján Kvačala (1862 - 1934)

- pedagóg, osvetový pracovník, zakladateľ komeniológie - práce o Komenskom, cirkevný historik

• Dejiny reformácie na Slovensku

František Hrušovský (1903 - 1956)

- 1945 - profesor na UK, inak v MS

- autonomistické tendencie,

- otázky z politických a národných dejín v 60. rokoch 19. storočia

- zanedbáva dejiny reformácie a evanjelickú časť na národnej kultúre a národnom hnutí

• Slovenské dejiny (1939) - kompletná syntéza slovenských dejín, politické dejiny Slovákov bez nadviazania na dejiny české

• Obrázkové slovenské dejiny (1942)

Jozef Škultéty (1853 - 1948)

- filológ

- redigoval Slovenské pohľady, viedol rubriku Slovenský jazyk

- národne uvedomelý konzervatívec, vyvracal mylné názory maďarskej historiografie a hájil domácke právo Slovákov v Uhorsku

- zo slovanov mu boli najbližší Rusi, z ktorých klasickej literatúry 19. storočia mnoho prekladal

- venoval sa Veľkej Morave a jej slovenskosti, novším slovenským dejinám (hlavne revolučnému obdobiu a obdobiu memoranda)

• Slovenské memorandum r. 1861 (1911)

• O Matici slovenskej (1919)

• Osudy Slovenska a slovenskej reči po zaniknutí Veľkej Moravy (1922) - prednáška

• Nehaňte ľud môj! (1928) - spis

• O bývalom hornom Uhorsku (1929)

- proti čechoslovakizmu; polemika s Milanom Hodžom o slovenskom národnom obrodení:

1920 - Milan Hodža - Československý rozkol: - štúrovci zohrali negatívnu úlohu, lebo slovenským jazykom vrazili klin medzi „československý národ“, Štúr tak mal urobiť krok v ústrety Maďarom, aby s nimi mohol kooperovať

=> Škultéty - obrana štúrovcov (125 rokov zo slovenského života; Nehaňte ľud môj!)

- bariéra medzi Čechmi a Slovákmi vytvorená 1000-r. oddelením za Uhorska, nie štúrovcami

- 1. definoval dôležitosť národného obrodenia

- vyzdvihoval prácu autorov 18. storočia, napr. Mateja Bela

- Kollár a Šafárik podľa neho len kabinetní vedci, vyzdvihol bernolákovcov a štúrovcov, lebo vyšli medzi ľudí

- spracoval životopisné materiály (Kollár, Fándly, Chalupka, Štúr, Hodža...)

Literárne dejiny v 20. stor.:

• Jaroslav Vlček (1860 - 1930)

• Albert Pražák (1880 - 1956) - čechoslovakista:

• Dějiny spisovné slovenštiny po dobu Štúrovu

• České obrození - doň zahrnuté aj slov. nár. obrodenie

Pozitivizmus

- filozofický náhľad, súvisí s rozvojom sociológie

- rozvoj v Nemecku a Česku od 80. rokov 19. stor.; na Slovensku 20.-30. roky 19. stor.

- pozitivistická historiografia

- ako vedná disciplína s metodológiou prírodných vied =>

- systematická práca s prameňmi

- odmietanie metafyziky i morálnych súdov

- ideál: nehodnotiaca veda = popisnosť, chýba mu citové podfarbenie

- 2 prúdy pozitivizmu v historiografii:

• filologický - vyvodzovanie všetkého z faktov z prameňov (z formy a obsahu)

• filozofický - sleduje dejiny ako model evolúcie

- nie pozitivizmus jednotlivca, ale kategória ľudu, zmysel nemá individuálna ľudská vôľa, ale nadosobná ekonomická, sociálna, …

Daniel Rapant (1897 - 1988)

- 1. (naozajstný) slovenský pozitivista; 1. slov. profesionálny historik (štúdium na Štátnej archívnej škole v Prahe a Sorbone v Paríži, prax v BA archíve), profesor československých dejín na UK

- práce postavené na pramennej báze (až prílišné množstvo faktov)

- majoritne sa venoval obdobiu 19. stor. (konkrétne slov. povstaniu 1848 - 1849, maďarizácii):

• K počiatkom maďarizácie (1927) - 2 zv.

• Československé dejiny. Problémy a metódy (1930) - češtinu a slovenčinu považuje za 2 samostatné jazyky a ľud, ktorý ich používa, za dve národné individuality

• Slovenské povstanie roku 1848 - 1849. Dejiny a dokumenty (1937 - 1972) - 5 zv., základná hodnota diela je vo vydaní nesmierneho počtu dokumentov väčšinou dovtedy neznámych alebo nepublikovaných

• Ilegálna maďarizácia 1790 - 1840 (1947) - 2 zv., k počiatkom maďarizácie

- reakcia na čechoslovakistické názory Václava Chaloupeckého (oficiálne reakcia na dielo Chaloupeckého žiaka Branislava Varsika kopírujúceho názory svojho učiteľa):

• O Starý Liptov (1934)

Dejiny umenia - architektúry

• Václav Mencl (1905 - 1978)

• Dobroslava Menclová (1904 - 1978)

Po roku 1948

-vznikol Ústav dejín KSS, na SAV Ústav dejín Európskych socialistických krajín

- 1953 - vznik SAV - Nadviazala na Slovenskú akadémiu vied a umení založenú roku 1942, Učenú spoločnosť Šafárikovu, vedecké odbory Matice slovenskej a na činnosť Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

- vydáva Historický časopis

- 1961 vznik Československého výboru pre dejiny protifašistického odboja; 1964 Slovenský výbor pre dejiny protifašistického odboja - 1970 nastupujúca normalizačná politická moc pracovné kolektívy historikov v rámci výborov rozohnala a ich výsledky doslovne rozmetala = symbolický koniec oficiálneho slobodného historického výskumu

marxistická historiografia

- Uhorsko vnímané ako feudálne a buržoázne

- k otázke československých dejín a národa sa stavala hlavne na základe politickej výhodnosti

- historický materializmus národnostným otázkam neprikladal zásadnú dôležitosť

- rokom 1948 mala byť myšlienka čechoslovakizmu mŕtva, štátna ideológia uznávala, že Československo je tvorené dvoma rovnocennými bratskými národmi

- do roku 1950 marxistická historiografia prakticky neexistovala, marxistický prístup sa objavoval len v publicistických článkoch Ladislava Novomeského, Gustáva Husáka alebo Vladimíra Clemetisa alebo v prejavoch funkcionárov

- marxistická historická veda na Slovensku vznikla až na začiatku 50. rokov s inštitucionálnym rozvojom jej pracovísk a nástupom novej generácie historikov, vedenej postavami ako Ľudovít Holotík, Miroslav Dubnický a Miloš Gosiorovský

- oslavovanie československého vlastenectva, boj proti ideologickej úchylke tzv. buržoázneho nacionalizmu

- „Veľkou pomocou a akýmsi orientačným bodom nám musia byť prejavy a články našich vedúcich straníckych funkcionárov, v ktorých je vyjadrený názor strany.“ (Bohuslav Graca) - slovenská oficiálna historiografia sa týmto heslom riadila až do polovice 60. rokov

- 1954 - Komunistická strana: „Naliehavo potrebujeme vedecké práce, ktoré by objasnili z marxistického hľadiska bratské vzťahy českého a slovenského ľudu...“ - propagandistická úloha historickej vedy

- 1955 - 5 ročný plán SAV: „Ústrednou témou niektorých pracovísk I. sekcie (humanitné vedy) bude teoretické rozpracovanie otázok bratského spolunažívania Čechov a Slovákov...“

- nepopierala sa existencia slovenského národného príbehu, muselo však ísť o „ideologický prijateľné“ problémy a historici museli opakovane zdôrazňovať „bratskú jednotu“ Čechov a Slovákov

- syntetické práce - najviac sledované a kontrolované projekty

• 50. roky - prípravy marxistickej syntézy Přehled československých dějin

- 4zv., vychádzal v rokoch 1958 - 1960

- typický produkt marxistického dogmatizmu 50 rokov, aplikácia šablónovitej stalinskej formy marxizmu

- zjednodušený ekonomistický náhľad na dejiny podceňujúci všetky ostatné faktory

- dominujúce sú české dejiny a slovenský náprotivok predstavuje len ich doplnok

- trend vyhnúť sa akémukoľvek zdôrazňovaniu slovenských vývojových špecifík - česká periodizácia použitá aj pre dejiny slovenské - výsledok pôsobí umelo

- dielo skôr vyvracia ako potvrdzuje predstavu o existencii nejakej formy československých dejín

• syntéza Dejny Slovenska (pomenovanie slovenské dejiny sa pokladalo za nemarxistické 

- projekt slovenskej historickej vedy

- 1. diel (1961) - národné dejiny do r. 1848

- 2. diel (1968)- Slovensko v rokoch 1848 - 1900

- ďalšie plánované zväzky znemožnil tzv. normalizačný proces po roku 1969, ktorý spôsobil vyhodenie kľúčových historikov z Historického ústavu SAV

- v 60. rokoch uvoľnenie aj na pôde historiografie - nové diskusie okolo hodnotenia SNP, návrat národnostnej problematiky - otázky nacionálneho vývinu slovenského národa a na jeho štátoprávne otázky; výsledky liberalizácie v polovici 60. rokov rozbili mnohé tézy z 50. rokov

Zdroj:

Poznámky z kurzu Slovenské dejepisectvo

DOKOUPIL, Lumír. Česká a slovenská historiografie (materiály)

KUTNAR, František. Přehledné dějiny českého a slovenského dějepisectví I a II.

PODOLAN, Peter. Aspekty slovenskej historiografie generácie Jána Kollára a Pavala Jozefa Šafárika.

HUDEK, Adam. Slvoenská historiografia a československé dejiny v rokoch 1918 - 1968.

---