Gymnázium Milana Rastislava Štefánika, Nové Mesto nad Váhom
Projekt odbornej výskumnej práce
(Sedem divov sveta)
Miriama Meravá
3.D
2006/2007
Čestné vyhlásenie
Čestne vyhlasujeme, že prácu na tému „Sedem divov sveta“ sme vypracovali samostatne a všetky údaje, ktoré sme prevzali z použitej literatúry uvádzame.
Obsah
1. Úvod......................................................................................................................................4
2. Metodika práce......................................................................................................................5
3. Vlastná práca.........................................................................................................................6
3.1. Egyptské pyramídy……………………………………………………………………6
3.2. Visuté záhrady v Babylone……………………………………………………………6
3.3. Artemidin chrám v Efeze………………………………………………………………7
3.4. Mauzóleum v Halikarnásse………………………………………………………........7
3.5. Rodský kolos...................................................................................................................7
3.6. Alexandrijský maják.......................................................................................................7
3.7. Diova socha v Olympii...................................................................................................7
4. Diskusia……………………………………………………………………………………..8
5. Záver………………………………………………………………………………………...9
6. Zoznam použitej literatúry..........................................................................................……..10
-4-
1. Úvod
Úvodom by sme chceli napísať, že cieľom našej práce je priblížiť najpozoruhodnejšie architektonické a sochárske výtvory antickej doby- Sedem divov sveta. Od najstarších čias sa číslo sedem považovalo za posvätné. Zmyslom tejto práce je vysvetliť, ako tieto divy vznikli, boli stavané, ako vyzerali a všetko okolo nich. Jediná ťažkosť, ktorá sa nám pri písaní vyskytla bola skutočnosť, že fakty neboli písané rovnako, tak sme si museli vyberať. Dôvodom písania tejto témy a zároveň pre nás veľkou výzvou bolo na chvíľu oživiť dávno stratenú slávu pred tisícročiami zničených chrámov, sôch, či budou, ktoré svojou krásou, dokonalosťou, veľkosťou budili u starovekých národov taký obdiv, že boli menované divmi sveta.
-5-
2. Metodika práce
S vyberaním témy sme nemali žiadne problémy. Z toho dôvodu, že už od malička nás fascinuje obdobie antiky, starovekých svetov a všetko záhadné. Bolo nám jasné, že to bude niečo z tejto oblasti. Ale predtým, než sme si vybrali túto tému nás napadli ešte aj iné ako napríklad staroveký Egypt, Grécko alebo aj ríša Aztékov, no nakoniec aj tak zvíťazila téma Sedem divov sveta. Vedeli sme, že zháňanie materiálu na túto prácu nebude zložité, pretože už len vo vlastnej domácej knižnici sa u nás nachádzajú 2 knižky o týchto starovekých divoch. Napomocné nám bolo hlavne historické rozprávanie od I.V.Možejka, odkiaľ sme vybrali aj všetky citáty antických mysliteľov a spisovateľov. A na škodu nám tiež nevzišli encyklopédie. Samozrejme aj v knižnici sme hľadali potrebné informácie, aby sme mali viacero pohľadov na vec. K našej práci neodmysliteľne patril aj internet. Všetko sme si v rámci medze naštudovali a nadobudnuté poznatky sme dali dokopy, aby sme to podali, čo najzrozumiteľnejšie a najzaujímavejšie.
-6-
5. Záver
Starí Gréci dobre vedeli, prečo majú len Sedem divov sveta. Nestalo by sa im, čo nám. My ich máme toľko, že ich nevieme ani vymenovať a už sme ich prestali aj registrovať. Tým, že si určili to najkrajšie,najväčšie, najdômyselnejšie, jednoducho to najlepšie, čo im ich doba ponúkala, vytýčili si hranice ľudského umu a rúk, ktoré sa potom snažili prekročiť. Najobjemnejšia pyramída, najdômyselnejšie záhrady, najkrajší chrám, najmajestátnejšia socha, najzaujímavejšie mauzóleum, najväčšia socha a najvyšší maják antického sveta. Najväčšie výtvory ľudskej práce, techniky a umenia antiky, ktoré boli pred tisícročiami zničené, pred stáročiami zabudnuté a pred desaťročiami znova objavené. Nepochybne ich bolo viac, no miest bolo len sedem, tak si museli vybrať a skutočne na posty sa vybrali len tie najlepšie. Myslíme, že aj my by sme mali urobiť niečo také.
-9-
6. Zoznam použitej literatúry
I. V. Možejko: 7 a 37 DIVOV SVETA, Obzor Bratislava 1982
Encyklopédia histórie sveta, OTTOVO, Praha 2001
www.referaty.sk
-10-
4. Diskusia
Tak ako sme si mysleli, že písanie o divoch bude také jednoduché, tak sme sa aj mýlili, pretože v každom zdroji sme sa stretávali s inými, niekedy aj podobnými hypotézami. Fakty boli väčšinou rovnaké, ale napodiv ani tie sa vždy nezhodovali. Bolo ťažké sa rozhodnúť, ktoré si vyberieme, ale vždy sme si aj tak vybrali to tvrdenie, ktoré sa nám zdalo najpravdepodobnejšie. Tak ste sa možno v našej práci dočítali údaje, ktoré ste sa možno niekedy dočítali v inom znení. Napríklad rozmery a výzor nezachovaných divov sa odlišovali v Možejkovom rozprávaní od rozmerov na internete, či v encyklopédii. Tu sme to väčšinou urobili tak, že sme vybrali ten údaj, na ktorom sa zhodovali aspoň dva zdroje. Ako sme sa dočítali ani antickí spisovatelia sa vždy nezhodovali, a keď sa zhodli pokladali to za niečo podozrivé. Každý zdroj nám tvrdil, že divy boli neskutočnými, impozantnými dielami ľudskej fantázie v staroveku a sú už neopakovateľnými. Náš názor je taký, že dnešné divy sú len akési odrobinky z nich a máme ich toľko, že už ani nevieme ktoré sú to, ale aj napriek ich veľkému počtu, aj keby sme ich dali všetky dokopy nikdy nebudú také ako tie antické, ktoré boli vytvorené bez pomoci akejkoľvek novodobej techniky.
-8-
Vlastná práca
3.1.Egyptské pyramídy
Egyptské pyramídy sú najznámejšie stavby na zemeguli. Slávnejšie človek nenájde. A zároveň sú aj najstaršie. Obrovské hrobky faraónov štvrtej dynastie Chufeva a Chafrého, postavili asi pred päťtisíc rokmi a neublížil im ani čas, ani obyvatelia.
Ak dnes hovoríme,že v roku 1889 Chufevovu pyramídu prekonala výškou Eiffelova veža a prestala byť najvyššou stavbou na svete, zastierame nezmerateľnosť stavieb abstrakciou mŕtvych číslic. Výška je len z jednou z charakteristík pyramídy.
Pyramída vyzerala následovne. Na tradičnú mastrabu, dovtedy nevídaných rozmerov, dal Džóser postaviť ešte jednu, menšiu. A takto na seba nastaval šesť menších a menších mastáb, až sa z nich zrodila stupňovitá pyramída vysoká takmer sedemdesiat metrov. 1
3.2.Visuté záhrady v Babylone
Visuté záhrady v Babylone sú mladšie ako pyramídy. Zakladali ich, keď už bola na svete Odysseia a vyrastali staré grécke mestá. Visuté záhrady predstavujú zánik asýrskobabylonskej ríše, vrstovníčky a sokyne starého Egyptu.
Záhrady, vybudované babylonskými staviteľmi, boli štvorpodlažné. Klenby terás spočívali na stĺpoch vysokých dvadsať metrov. Plošiny terás, zhotovené z ploských kamenných dlaždíc, boli vystlané vrstvou tŕstia zaliateho asfaltom a pokrytého olovenými platňami, aby tu mohli rásť veľké stromy. Podlažia sa dvíhali do výšky terasovite a spájali ich široké schodištia vykladané farebnými dlaždicami.
Dnes sprievodcovia v Babylone ukazujú na hnedý hlinastý pahorok, poprestýkaný, ako napokon všetky tamojšie pahorky, úlomkami tehál a kúskami dlaždíc, ako na zvyšok Semiramidiných záhrad. 2
___________________________________________________________________
1. I. V. Možejko: 7 a 37 divov světa, Obzor Bratislava 1982, str. 11, 12, 13
2. I. V. Možejko: 7 a 37 divov světa, Obzor Bratislava 1982, str. 14, 15, 16
-6-
3.3.Artemidin chrám v Efeze
Najnádhernejšia stavba na svete.
Herakleitos tam pred smrťou uložil svoje dielo O prírode.
Chrám stál pol tisícročia.
Sto dvadsať rokov trvala stavba.
Bola to stavba postavená v iónskom slohu.
Najkrajší div sveta už nestojí, zostali len pováľané stĺpy a pár vykopávok
3.4.Mauzóleum v Halikarnásse
Najskôr vládol Satrapa Mausolos, neskôr jeho manželka Artemísia II.
Láska Artemísie k Mausolovi bola veľká, tak mu dala postaviť Mauzóleum
Artemísia o štyri roky zomiera od žiaľu
Bola tiež uložená do hrobky vedľa svojho manžela
Celá stavba bola masívna z nepálových tehál
3.5.Rodský kolos
Bola to socha s obrovskými rozmermi
Mal podobu voľne stojacej mužskej postavy vysokej asi 37 metrov.
Tvorca bol Cháres z Lindy.
Z Rodskeho kolosu sa nezachovala žiadna pamiatka.
3.6.Alexandrijský maják
Najvyšší maják, aký kedy bol a bude postavený.
Bol zničený ako posledný z divov.
Postavený bol z mramoru.
Maják dostal meno podľa ostrova, na ktorom stál a bol pred prístavom Alexandria.
3.7.Diova socha v Olympii
Nádhernú sochu Dia postavil Feidias.
Bola umiestnená v chráme postavenom špeciálne pre ňu.
Pre Grékov bola symbolom dokonalosti.
-7-