Matematickś disciplina, ktorś sa zaobera pnestoroyymi yzfahmi telies a ich tvarmi a yzfahmi. ktorś vzn»kll abstrakciou od pnestoroyych vzfahov a fonem reślneho pnestoru Geometria vznlkala v starom Egypte pri rozmeriavani pozemkov. ktorś bok) potrebnś pro ćastó zaplayy Nilu. Odtiaf udajne pochśdza aj jej nśzov. Prvś sprśvy o zaćiatkoch geometrie zo starśbo Egypta sa datujii do 17 stor. pred n I Do Grścka ju ponieśli asi v 7. stor pred n.l Tu sa nlekolko storoći budovala do systemu navzśjom suyisiaoch poznatkoy Tento proces sa uskutoćńoval hromadenim novych poznatkov. hfadanim suvislosti medzi nimi. vypracovśvanim ich dókazoy a formovanim pojmov o geomethckom utvare. geometnckej vete a jej dófcaze Założenie formślnej logiky Anstotelom a yysłedky prśce mnohych ućencoy boli reśJnym predpokladom pro napisanie geniśłnej prace • Euklidoyych Zakladoy Zakłady obsahuju iba matenśł tzv elementarnej geometne. roztriedeny podia logicky suyłsiacłch a naleźitś dokśzanych poućiek a viet Vety sa Euklides snażil usporiadat tak. aby sa każda dała dokazat na zaklade predchśdzajuoch, pripadne z postulatoy a ax«óm S touto ulohou sa viak Euklides celkom nevyrovnaI. Niektóre z jeho nedostatkov odstramli Archimedes a Apolónius z Pergamonu Po zśniku antickej społoćnosti. i ked sa eSte objavlli mnohl yymkajuci geometri. możno konśtatovaf upadok geometne Tento upadok trval aż do 17. stor. ked rozvoj vedy a umenia y Európe. vyvotany nastupujudm kapitalizmom. pnmesol obrodu aj v geometrii Kvalitativne novym krokom v rozyoji geometne bolo poużiyame metódy suradnlc. zavedenś R. Descartesom a P Fermatom Descartes a Fermat pouźlvali tuto metódu iba pri neśeni rovinnych utoh. Priestorove ulohy touto metódou zaćat neśif aż L Euler (o 100 rokov). ćim potożil zśklady noveJ geometnckej dlsapliny analybckej geometne Ulohou analybckej geometne je podaf prav)dló. metódy a postupy. którymi sa geometricke ulohy prevódzaju na ulohy poćtśrske. Tento cier sa dosahuje zayedenim suradmcoyych sustav a opisom geometrickych utvarov pomocou ćisel algebraickych rovnic a pod Analytlckś geometria je pryotnou sućastou yśaobecnejśej algebraickej geometrie ktorś sa zaoberś Studiom ylastnostl projektiyneho aftnnśho a metrickśho euklidovskśho pnestoru. rovlny a pnamky Dalśim krokom v rozvojl geometne boi objav możnosti poużiyania metód dtferenciślneho poćtu pn rieSeni geometnckych uloh Takto yznlkla diferendśłna geometna. geometricka konStrukcia.
Najburlivejśi rozvoj geometrie sa zaćal v 19. stor. objavom neeuklidoyskych geomełni (N. I Lobaćevskij. J Bolyal. K F Gauss. B. Riemann), Odvtedy prestala byt euklldovska geometria jedinou geometriou a tak sa do popredia zśujmu dostała otśzka. ćo treba rozumiał pod pojmom geometria. Odpoved na tuto otózku dal F. Klein v Erlangenskom programe podia ktoreho geometriou sa nazyva suhm ylastnosti pnestoru, ktorś su invanantne yzhradom na grupu lineśmych transformócii tohto pnestoru Objavenie neeuklidovskej geometne zohralo yyznamnu ulohu pri zovśeobecneni pojmu pnestor. V tomto smere mali na|vaćśi yyznam prśce B. Riemanna. hlavne jeho prednaśka na tśmu O hypotśzach. ktorś su v zśkladoch geometne. ktoru predmesoi r 1854 v Gottlngene V tejto prednóśke boli danś zakłady teóne pnestoroy. ktorś teraz nazyvame Riemannovymi priestormi. Dalii rozvoj pojmu Riemannoyych priestorov boi spojeny s rozvojom tenzoroyśho poćtu Teóna Riemannoyych pnestoroy a tenzoroyy poćet naśli od sameho zaćiatku poużitie v matematickej fyzike a v mechanikę a neskór sa stali zśkladnym matematickym aparatom yśeobecnej teóne relativity. vypracovanej A Einsteinom. Riemannove geometrie, ako aj geometne pnsluchajuce k zovśeobecnenym Riemannoyym priestorom nezapadaju do rśmca Erlangenskśho programu Preto v prvej poloyici 20. stor sa u geometrov prejavovała snaha o zovśeobecnenie Kleinovej definicie geometrie. Velłai zśsluhu na tom maju F. Weyl. J. A. Scbouten a hJavne yynikajuo francuzsky geometer E Carian
Sućasnś geometria sa yyznaćuje velVou yieobecnosfou pnćom pouźiva najmodernejSI matematicky aparśt vybudovany topológiou. algebrou. algebraickou topdógiou a funkcionalnou analyzou.
Vyućujuci Śkołsky rok