PhDr. Katarína Hennelová, PhD., Katedra humanistiky FMFI UK
Seminár z psychológie
1.
Predmet psychológie
vedecké skúmanie správania a duševnej činnosti
veda o psychickej regulácii správania a konania človeka a o jeho psychických vlastnostiach
Prístupy v psychológii:
biologický: špecifikuje neurobiologické procesy, ktoré sú podkladom pre duševnú činnosť a správanie, hľadá súvislosti vonkajších prejavov s „udalosťami“ v organizme, hlavne v mozgu a nervovom systéme;
behaviorálny: skúma jednotlivca na základe jeho pozorovateľných prejavov správania;
kognitívny: zaoberá sa takými duševnými procesmi, ako je vnímanie, zapamätanie, usudzovanie, rozhodovanie a riešenie problému;
psychoanalytický: predpokladá, že mnohé prejavy človeka majú korene v procesoch, ktoré sú nevedomé;
fenomenologický: zameriava sa výlučne na subjektívnu skúsenosť, osobný pohľad jednotlivca na udalosti, to, ako vnútorne prežíva udalosti.
Metódy v psychológii
Experiment
Zisťovanie vzťahov medzi premennými - závislá a nezávislá premenná (experimentátor kontroluje - mení nezávislú premennú, aby zistil jej vplyv na závislú premennú).
Meranie premenných: fyzikálny spôsob, škálovanie.
Štatistické testy na potvrdenie významnosti zistených rozdielov - štatisticky signifikantný rozdiel nie je náhodný.
Korelačná metóda
Zisťovanie vzťahov medzi premennými, ktoré však neumožňuje interpretovať ich ako vzťah príčiny a následku.
Korelačný koeficient - štatisticky vyjadrený stupeň vzťahu medzi premennými.
Psychologické testy - príklad použitia korelačnej metódy.
Pozorovanie
Priame pozorovanie javu v jeho prirodzenom výskyte.
Dotazník - sledovanie javu na základe dotazovania (riziko skreslenia v dôsledku snahy javiť sa v priaznivom svetle.
Kazuistika - skúmanie jednotlivca prostredníctvom jeho životopisu, životnej histórie.
Oblasti psychológie - psychologické disciplíny
Teoretické:
všeobecná psychológia, psychológia osobnosti, psychofyziológia, sociálna psychológia, vývinová psychológia, psychopatológia.
Praktické:
pedagogická, školská, klinická, poradenská, priemyslová, inžinierska, vojenská, športu, reklamy, propagácie, ...
2.
Poznávacie procesy
pocity - vnemy - predstavy - myslenie - reč
Pocit - pociťovanie
Odraz jednotlivých vlastností predmetov a javov, ktoré pôsobia bezprostredne na zmyslové orgány.
Druhy pocitov (podľa analyzátorov)
Vonkajšie:
diaľkové (zrak, sluch čuch)
dotykové (chuť, tlak teplo bolesť)
Vnútorné:
proprioreceptory (poloha, pohyb, rovnováha)
vnútornostné (trávenie, dýchanie, vylučovanie, krvný obeh, sex)
Pocitové prahy
Horný pocitový prah
Dolný pocitový prah
Rozdielové prahy
Vnemy - vnímanie
Odraz predmetu alebo javu ako celku. Tento odraz vzniká bezprostredným pôsobením predmetu alebo javu na zmyslové orgány.
Druhy vnímania
Vnímanie tvaru: forma a veľkosť.
Pri vnímaní existuje predmet vnímania a pozadie, na ktorom je predmet. Vzťah predmetu (figúry) a pozadia sa riadi určitými zákonitosťami - figúra je ohraničená, výrazná, upúta pozornosť, ľahšie sa zapamätá. Vo vnímaní figúry môže dôjsť k zmene, pri ktorej sa predmet vníma ako pozadie.
Niektoré dvojrozmerné obrazce možno vnímať priestorovo (kocka) a po istom čase dochádza k zmenám vnímania, hoci sa podnet nemení - reverzibilné figúry.
Vnem nie je vždy pravdivý. Geometricko-optické klamy a ilúzie môžu ovplyvniť vnímanie pôsobením kontrastu, prenesením vlastností celku na jeho časti a pod.
Vnímanie priestoru: priestorové vzťahy vnímaných objektov.
Vďaka skúsenosti sa človek orientuje v priestore - vpravo a vľavo, hore a dolu, vpredu a vzadu. Deti do veku 8 rokov sa zle orientujú v priestore.
Vnímanie hĺbky: vzdialenosť.
Uskutočňuje sa najmä akomodáciou šošovky. Je presnejšie u starších ľudí než u detí - význam skúsenosti.
Vnímanie pohybu: zrakom a sluchom.
Pohyb dokážeme vnímať ak dosiahne istú rýchlosť a tiež ak sa neprekročí istá rýchlosť. Je to ontogeneticky najvčasnejší druh vnímania.
Vnímanie času:
vnímanie reálneho času - v ontogenéze sa vyvíja najneskôr
subjektívne prežívanie rýchlosti plynutia času
Vnímanie človeka človekom: utváranie dojmov o človeku.
K skresleným a nepresným dojmom dochádza pôsobením:
implicitných teórií osobnosti („teoretické“ predstavy človeka o tom, ktoré črty sa vyskytujú spolu, alebo ktoré naopak nesúvisia);
stereotypov (tendencia pripisovať vnímanej osobe črty podľa jej príslušnosti k skupine);
haló efektu (priaznivý prvý dojem zvádza k prisudzovaniu ďalších želateľných čŕt).
Predstavy
Predstavy sú názorné obrazy predmetov a javov, ktoré v danom momente nevnímame.
Vybavovanie predstáv - asociačné zákony:
primárne
zákon dotyku v priestore a čase
zákon podobnosti a kontrastu
sekundárne
zákon novosti
zákon častosti
zákon živosti
Fantázia (obrazotvornosť) sa prejavuje v predstavách takých predmetov a javov, ktoré človek v danej podobe nikdy priamo nevnímal.
Vývin fantázie predchádza vývin myslenia u detí, čím umožňuje dopĺňať medzery v poznatkoch a nahrádza nedostatok skúseností.
Druhy predstáv
pamäťové
jedinečné
všeobecné
fantazijné
rekonštruujúca fantázia
tvorivá fantázia
bdelé snenie
halucinácie
Typy predstavivosti:
zrakový
sluchový
pohybový
zmiešaný
Myslenie
Sprostredkovaný a zovšeobecnený spôsob poznávania.
Myšlienkové operácie
analýza a syntéza
porovnávanie
abstrakcia a konkretizácia
zovšeobecňovanie
indukcia a dedukcia
analógia
Formy myslenia
Rečová forma vyjadrenia výsledkov myslenia:
pojem
súd
úsudok
Druhy myslenia
podľa stupňa konkrétnosti - abstraktnosti, praktickosti - teoretickosti:
praktické
konkrétne názorné
abstraktné
podľa smeru riešenia problému:
konvergentné
divergentné
Reč
Nástroj myslenia a forma dorozumievania.
Slovo
základný komunikačný prvok reči
symbol
Druhy reči
vnútorná
vonkajšia: hovorená a písaná
3.
Sprievodné procesy poznávania
Pamäť
Odraz minulého prežívania a správania vo vedomí človeka.
Pamäť je základná vlastnosť živých organizmov, zabezpečuje uloženie informácií, ktoré možno potom podľa potreby použiť.
Fázy pamäti
1. Zapamätávanie - vštepovanie nového materiálu do pamäti
Činitele zapamätávania:
rozsah materiálu
spôsob učenia alebo činnosti
aktivita subjektu
2. Pamätanie - podržanie v pamäti a zabúdanie
Činitele podržania:
úroveň zapamätávania
cvičenie, opakovanie
životná významnosť
Prejavy zabúdania:
strata pevnosti spojení medzi prvkami
vypadávanie jednotlivých faktov
zmena istoty aktualizácie
zmena rýchlosti aktualizácie
Zákonitosti zabúdania
Zabúdanie nastupuje hneď po naučení, je dôsledkom rušenia - interferencie pamäťového zážitku predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi zážitkami, informáciami.
Proaktívny útlm - vplyv predchádzajúcej činnosti na zabúdanie.
Retroaktívny útlm - vplyv nasledujúcej činnosti na zabúdanie.
3. Vybavovanie - stupne:
znovupoznanie
spomínanie
reprodukcia
Druhy a typy pamäti
podľa dĺžky uchovania informácie:
krátkodobá pamäť
dlhodobá pamäť
podľa aktivity subjektu:
mimovoľná pamäť
úmyselná pamäť
podľa účasti myšlienkových operácií:
mechanická pamäť
logická pamäť
podľa účasti zmyslov:
zraková, sluchová, čuchová, chuťová, hmatová
podľa druhu podnetu a zážitkov:
slovno-logická, názorná, emocionálna, motorická
Poruchy pamäti
hypermnézia
hypomnézia
paramnézia
Pozornosť
Zameranosť a sústredenosť psychickej činnosti na objekt.
Pozornosť patrí k psychickým stavom. Je to aktuálna úroveň funkčnej zdatnosti osobnosti.
Druhy pozornosti
neúmyselná
úmyselná
Vlastnosti pozornosti
koncentrovanosť
intenzita
rozdelenie
stálosť
fluktuácia
Činitele pozornosti: vnútorné a vonkajšie
4.
Emocionalita
City
Prežívanie vlastného subjektívneho stavu a vzťahu k pôsobiacim podnetom.
City sú aktivačné činitele správania človeka, ktoré ovplyvňujú priebeh iných psychických procesov.
Znaky citov:
polarita - krajné póly citov
ambivalencia - zmiešanosť
aktuálnosť - zmena citu k tomu istému obsahu
stereotypnosť - zotrvačnosť
trvanie - sekundy až roky
citová nákaza - prenos na druhú osobu
citová adaptácia - zmena intenzity citu pri opakovaní podnetu
Druhy citov (podľa obsahu a trvania):
Telesné city - podnetom je stav organizmu a jeho poruchy.
2. Citové reakcie - podnet je väčšinou z vonkajšieho prostredia. Citová reakcia vzniká náhle, trvá krátko a možno ju pozorovať.
Afekt - veľmi intenzívna až búrlivá citová reakcia so sprievodnými prejavmi v činnosti vnútorných orgánov a v priebehu psychických procesov - dôsledkom môžu byť nerozvážne činy v afekte.
Citové stavy - nálady.
Príčina citového stavu nemusí byť zjavná, ale ovládnuť ho či zmeniť je ľahšie možné. V porovnaní s citovými reakciami trvajú citové stavy dlhšie a ich intenzita je miernejšia. Citové stavy uľahčujú vznik citových reakcií. Základný druh nálady má dva póly - kladný (radostná nálada) a záporný (smutná nálada).
Tréma - citový stav strachu v špecifických podmienkach. Môže mať záporný vplyv na výkon. K odstráneniu alebo zmierneniu trémy môže dôjsť vďaka kladným skúsenostiam, úspechu, priaznivej atmosfére, schopnosti odvrátiť pozornosť od rušivých činiteľov.
4. Citové vzťahy - prežívanie subjektívneho vzťahu
a) k predmetom z vonkajšieho prostredia: len k takým, ktoré majú pre človeka osobitnú hodnotu - sympatie a antipatie;
k sebe samému: sebahodnotenie, krajnými bodmi sú namyslenosť a menejcennosť.
Vyššie city - vznikajú v priebehu socializácie človeka. Sú intelektuálne, estetické, etické, morálne.
Individuálne rozdiely v citoch
Citlivosť - ľahkosť vzniku citov
Citovosť - rozvinutosť citového života
Labilita - náladovosť, rýchlosť striedania citov
Intenzita - hĺbka prežívania citov
Citová zrelosť - rovnováha rozumovej a citovej zložky
Sugestibilita - citová ovplyvniteľnosť
Zraniteľnosť - miera citovej odolnosti
Výrazovosť - čitateľnosť citov z vonkajších prejavov
Optimizmus - pesimizmus - prevládanie stenických (príjemných) alebo astenických citov
5.
Motivácia
Motivácia je proces zamerania a energetizácie správania.
Motivácia vysvetľuje príčiny, ktoré dávajú správaniu človeka smer a energiu (stálosť).
Motív je hnacia sila ľudskej činnosti, ktorá sa nachádza v jednotlivcovi, je to vnútorná príčina správania. Motívom môže byť potreba, postoj, záujem, hodnoty, hodnotové orientácie.
Incentíva je pohnútka k jednaniu, ktorá prichádza zvonku, napr. vo forme príkazu, zákazu, úlohy, očakávanej odmeny alebo trestu.
Potreby
Potreba je hnacia sila, ktorá vyvoláva a udržiava správanie.
Potreby sa vyvíjajú a menia a tým sa utvára hierarchia potrieb od nižších k vyšším:
fyziologické potreby
potreba bezpečia a istoty
potreba afiliácie
potreba uznania
potreba sebaaktualizácie
estetické potreby
Postoje
Postoj je sústava pozitívnych alebo negatívnych hodnotení, emocionálneho cítenia a tendencií konať (pre alebo proti) vzhľadom na určité objekty (predmety, osoby, situácie).
Predmet postoja: fyzikálny svet, spoločenský svet, Ja.
Tri zložky postoja:
poznávacia (názor, presvedčenie o tom, čo je dobré - zlé, priaznivé - nepriaznivé)
citová (príjemnosť - nepríjemnosť, náklonnosť - odpor)
tendencia konať (ochota pomôcť, podpora, odmeňovanie - poškodzovanie, ničenie, trestanie)
Zmena postojov
Súrodá (smer zmeny v súlade so znamienkom)
Nesúrodá (zmena znamienka)
Záujmy
Záujem je výberová reakcia a snaha aktívne sa zaoberať určitými predmetmi, činnosťami.
Kategórie záujmov:
záujmy o idey - vedecké, literárne, estetické
záujmy o veci - systematizačné, materiálne
záujmy o ľudí - kontaktné, sociálne
Hodnoty
Hodnota je motív, ktorého obsah má pre človeka význam.
Hodnoty môžu byť silnejšie než biologické potreby.
Hodnotové orientácie
Hodnotová orientácia je motívom zameraným na normu a ciele, teda to, čo človek uznáva za platné a o čo sa usiluje.
6.
Stres
Stres je vnútorný stav človeka, ktorý je niečím ohrozovaný alebo ohrozenie očakáva.
Stresor
Stresor je udalosť, ktorú človek vníma ako ohrozenie svojho telesného alebo duševného stavu.
Charakteristika stresorov:
traumatickosť
neovplyvniteľnosť
nepredvídateľnosť
výzva pre hranice schopností človeka
vnútorné konflikty
Reakcie na stresor
Fyziologické - vplyv na telesné zdravie, psychosomatické poruchy
Psychické - úzkosť, zlosť, agresia, apatia, depresia, oslabenie kognitívnych funkcií
Zvládanie stresu - proces, ktorým sa človek snaží vyrovnať so stresovými situáciami. Môže mať dve formy:
zvládanie zamerané na problém
zvládanie zamerané na emóciu
11