4663670194

1 YYES BERTRAND A JEHO TEORIE YZDELAYANIA

“Klasifikdcia teorii \zdelć^ania je potrebrń, lebo ich pocet sfaźuje ich poćhopenie c \ofbu zmeru ci pripadm ch zmień \o vychove“ (Bertrand 1998). B_e^gqdoyą klasifikacia je postavena na śtyroch póloch. które tvona póły refiexie vychovy:

1.    subjekt (żiak).

2.    obsah (predmety a dis cip liry⁷).

3.    spoloćnost (svet. okolie. univerzum).

4.    pedagogicka interakcia medzi tromi pólmi (ućitel’. media, technologia komunikacie)

Zhazomenim tychto pólov vo vzajomnej interakcii dostaneme \yslednerozdelenie siedmych zakladnych koncepcii. kde teoria każdej skupiny je utcena prave jednym półom. który je pre riunajcharakteristickejśi:

-    pól subjektu vzf ahuje teorie spiritualisticke a personalisticke.

-    pól spolocnosti teorie socialne.

-    pól obsahuzasa teorie akademicke.

-    interakcia medzi nimi je vychodiskom koncepciń s dóiazom na didakticky aspekt kognitivno-psychologickych. technologickych a sp.cioko^ffinyyh

Sucasna doba je bohata na nazory a myślienky vyaiavajuce humanizaciu ćloveka avychovy, pódl'a BejOr.ąndoygj klasifikacie ide o personalisticke teorie. Okrem pomenovania tychto koncepcii humanistidymi. objavuju sa i pójmy ako nedirektivna. organicka. slobodna_; otvorena vychova a vzdelavanie. Tieto koncepcie sa opieraju o pójmy, które maju zakład vTudskom JA. slobode. autonomii osobnosti. Riadiacim subjektom v procese zdokonaTovania je osoba sama. Snahou je vedenie dietafa k sebarealizacii.

Konkretnou podobou su prudy: Rogetyoyykj nedirektivne vzdelavanie. Adlerova koncepcia pgpjjy^gnizm^ mterakthna teoria rozroja osobnosti inśpirovana A. Maslowom, które ovplyvnili teorie vychovy a vzdelavania M. Zelinu. B. Kosoygj ći Ś. Sveca.