autor: Lucia Lindušková sexta

Národ je skupina ľudí, ktorí majú spoločný jazyk, spoločné zvyky, kultúru a vlastné územie, na
ktorom žijú. Plebejský národ je národ, ktorý vždy niekomu slúžil a ostatné národy ho využívajú vo
svoj prospech.
Dejiny Slovenska sú pestré. Postupné formovanie národa, formovanie štátnosti. Najskôr to bola
Veľkomoravská ríša. Stačí spomenúť významných panovníkov, ktorí sa nedali ovplyvniť Frankmi a
bojovali za kresťanstvo, ktoré by bolo zrozumiteľné pre každého. Konštantín a Metod vytvorili
staroslovienčinu ako jazyk Slovanov a písmo- hlaholiku. Už tu sa viedol zápas o vlastný jazyk a
písmo. Nakoniec sa Veľkomoravská ríša rozpadla. Neboli sme jednotní, a to využili maďarské
kmene. Zničili vnútorne oslabenú Veľkú Moravu. Sformoval sa Uhorský štát a my sme sa stali jeho
súčasťou. Nikto nemohol nič namietať. Jednoducho za nás rozhodli silnejší a väčší. Nikto nemohol
tušiť, čo nás čaká. Národné obrodenie, čiže sebauvedomovací proces Slovákov, bolo v dejinách
Slovákov veľmi dôležitým obdobím. Tu vznikla potreba jazyka Slovákov, aby sme sa
prostredníctvom jednotného jazyka stali tiež jednotní. V roku 1787 Anton Bernolák kodifikoval prvú
spisovnú slovenčinu. Tento jazyk nebol prijatý evanjelikmi. Pod vplyvom porážky Napoleona v
Rusku vznikla myšlienka slovanskej vzájomnosti- idea všeslovanstva. Do popredia sa dostáva
literatúra a aj kultúrny život. Janko Matuška napísal text piesne NAD TATROU SA BLÝSKA a
neskôr sa táto pieseň stala slovenskou štátnou hymnou. V roku 1843 Štúr, Hurban a Hodža uzákonili
spisovnú slovenčinu, ktorá získala širokú podporu. V štyridsiatych rokoch 19. storočia sa Uhorsko
usilovalo osamostatniť. Hnutie malo národno- oslobodzovací charakter. Slováci nepodporovali
národný zápas Maďarov, veď boli celý čas Maďarmi utláčaní. Maďari presadzovali jednonárodný
štát. V máji 1848 sa Slováci zhromaždili v Liptovskom Mikuláši. Spísali Žiadosti slovenského
národa. Žiadali slovenčinu do škôl a úradov, zlepšenie podmienok národného života Slovákov a
podobne. Národný snem, Pešť ani Viedeň tieto Žiadosti neakceptovali. Národná rada zorganizovala
ozbrojené povstanie slovenských dobrovoľníkov proti diskriminácii zo strany Uhorska. Revolúcia v
rokoch 1848/1849 bola však pre Slovákov, ale i Maďarov neúspešná. V období Bachovho
absolutizmu, ktoré nasledovalo, došlo k snahám o dôslednú centralizačnú politiku zo strany Viedne
vo vzťahu k jednotlivým častiam habsburskej monarchie. Uhorsko a Maďari si kompenzovali tento
tlak zo strany Viedne zvýšením útlaku nemaďarských národov žijúcich v Uhorsku. Maďarizácia v
uhorskej časti monarchie a germanizácia v rakúskej časti monarchie sa stupňovali. Neúspechy v
zahraničnej politike viedli cisára v roku 1860 k vydaniu Októbrového diplomu, ktorý mal
zrovnoprávniť národy a národnosti žijúce v monarchii. V Slovákoch svitla nádej na lepšie časy a
znovu rozvíjali a zintenzívnili národný život. 6.-7. júna 1861 sa uskutočnilo celonárodné
zhromaždenie Slovákov v Turčianskom Svätom Martine. Tu bol prijatý dokument:
MEMORANDUM NÁRODA SLOVENSKÉHO. Žiadali uznanie národa a jeho jazyka:
- v školstve
- v administratíve
- v kultúre
a žiadali Slovenské Okolie ako určitú formu územnej autonómie. Memorandum bolo realizované len
čiastočne. Slovenské Okolie bolo samozrejme zamietnuté. Ak by im to dovolili, tak by sa chceli
"osamostatniť" aj ostatné národy. Boli založené tri slovenské gymnáziá (Revúca, Kláštor pod
Znievom a Martin). 4. augusta 1863 bola založená Matica slovenská (celonárodná kultúrna
ustanovizeň). V roku 1867 nastalo rakúsko- uhorské vyrovnanie, ktoré vymedzilo kompetencie
Rakúska a Uhorska. Keďže Uhorsko získalo praktickú nezávislosť na Viedni, národnostný útlak a
prenasledovanie nemaďarských národov v Uhorsku mimoriadne zosilneli. V sedemdesiatych rokoch
boli postupne likvidované výdobytky Memoranda. (Zrušené slovenské gymnáziá a zatvorená Matica
slovenská). B.Björnson upozornil svetovú verejnosť na tragické udalosti, ktoré sa odohrali v
Črenovej. 27. októbra 1907 padlo 15 mŕtvych. Slováci žili v národnostnom , politickom i
ekonomickom útlaku. Osudy a postavenie Slovákov v druhej polovici 19. storočia boli veľmi
podobné osudom a postaveniu Čechov v tomto období. Silná maďarizácia nejednej strane a
germanizácia na strane druhej viedli k približovaniu oboch národov. V období prvej svetovej vojny
sa národné aktivity Slovákov i Čechov preniesli do zahraničia. Sformoval sa tzv. "zahraničný odboj",

"Musí byť malý národ plebejský?"

( Úvaha )

Strona 1 z 2

Hundza

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/dejepis/prace/linduskova.html

ktorý postupne dospel k myšlienke vytvorenia spoločného štátu Čechov a Slovákov. Hlavní
predstavitelia týchto aktivít Štefánik, Masaryk, Beneš museli však rozvíjať také aktivity, aby si
problém Slovákov a Čechov v multietnickom Rakúsko- Uhorsku všimla a uvedomila medzinárodná
verejnosť- zahraničie. Konkrétne to boli nasledovné aktivity:
1. Vytvorili československé légie.
2. Vo februári 1916 v Paríži založili Československú národnú radu.
3. Nadviazali kontakty s významnými európskymi politikmi.
V roku 1918 Dohodové mocnosti došli k uzáveru, že Rakúsko- Uhorsko sa rozpadne a bude môcť
vzniknúť aj Československo. Významná pre Slovákov bola Clevelandská dohoda z roku 1915, na
základe ktorej mali mať Česi a Slováci v budúcej Česko- Slovenskej republike rovnoprávne
postavenie. Zakotvovala princíp federalistického usporiadania vzťahov Čechov a Slovákov v
budúcom spoločnom štáte.
Vznik Česko- Slovenskej republiky znamenalo pre Slovákov to, že sa konečne mohli cítiť
slobodní a rovnoprávni. Deklarácia národa slovenského z 30. októbra 1918 (Martinská deklarácia) je
vyjadrením zvrchovanej a slobodnej vôle a rozhodnutia Slovákov žiť v spoločnom štáte s Čechmi.
Logicky spolu s Čechmi sa tak aj Slováci stali štátotvorným národom v Česko- slovenskom štáte.
Ale oficiálna štátna politika čechoslovakizmu Slovákom tento štatút nikdy nepriznala! Isteže,
postavenie Slovákov sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím silnej maďarizácie výrazne
zlepšilo, ale Slovákom v spoločnom štáte nebol umožnený rovnaký rozvoj ako Čechom.
Dominantným národom v období prvej Československej republiky (1918- 1939) i druhej
Československej republiky (1945- 1992) boli Česi, preto postupne medzi Slovákmi opätovne
vzrastala nespokojnosť. Dospelo to až k tomu, že 1. januára 1993 sme sa osamostatnili a vznikla
Slovenská republika. Konečne slobodní a na nikom závislí. Všetko bolo v rukách politikov a aj
vďaka nim tento štát vyzerá tak, ako vyzerá.
Boli sme rozhodnutí čeliť prekážkam , ktoré sa nám stavali do cesty. Mali sme chuť bojovať a
dokázať svetu, kto sme. Bojovali sme za vlastný jazyk, písmo a štát. Toto sa nám podarilo
dosiahnuť, aj keď to trvalo dlhé obdobie. Vystriedali sa mnohé generácie , mnoho ľudí bolo
prenasledovaných i zabitých, lebo vyslovili svoj nesúhlas a názor.
Vo svete vnímajú Slovákov ako zvláštny národ. Je pravda, že vo svete nie sme až takí známi.
Poznajú nás štáty, ktoré s nami susedia , no niektoré ani nevedia, kde Slovensko leží a už vôbec nič
nevedia o našej minulosti. Ľudia k nám chodia z ďalekých krajín, aby si pozreli naše pamiatky, alebo
sem chodia na rekreácie a spoznávajú krásu slovenskej prírody. Niektorí sa dokonca pokúsili naučiť
náš "ťažký" materinský jazyk a zostali u nás, lebo sme ich niečím zaujali. Našou minulosťou?
Zvykmi? Alebo to boli Slováci ako národ? Ktovie...

Kladiem si otázku: "Prečo nie sme vo svete známi?"

Možno aj preto, že máme malú rozlohu a pre ostatných sa zdáme bezvýznamní a nič
neznamenajúci. Ale v tomto štáte žijú ľudia, ktorí sú pohostinní a niektorí aj skromní. Aj tu sa nájdu
rôzne typy. Niektorí leniví a iní zase šialene pracujú a pojem pracovná doba nepoznajú. Tých je ale
strašne málo. Bohužiaľ, sme pohodlní a "skazení". Skazili nás peniaze. Človek sa naučil, že si za ne
môže všetko kúpiť. Nerobíme nič významné pre to, aby sme sa zapísali vo svete. Veď kto by dnes
urobil niečo pre ostatných, keď za to nič nedostane! Nepovažujeme za odmenu úspech a vlastnú
spokojnosť, ale peniaze, slávu a majetok. Nie je to len u nás, ale všade na svete. Vzrastá kriminalita,
ľudia kradnú a zabíjajú, lebo závidia tým druhým. Ľudia sa menia a onedlho sa budeme báť vyjsť na
ulicu. Veď hocikde nám môžu ponúknuť drogu a nikto nemôže so stopercentnou zárukou tvrdiť, že
drogu nikdy nevezme. Svet je zvláštny. Možno má každý z nás určený osud a žije svoj život tak, ako
mu to vyhovuje, alebo ako ho nútia okolnosti. Zmenili sme sa. Alebo nás zmenila doba, v ktorej
žijeme?
Z tohto všetkého vyplýva to, že človek sa učí na vlastných chybách a nie na chybách našich
predkov. Celý svet sa zmenil. Na Slovensku panuje vnútorná rivalita a ľahko sa môže stať, že príde
nejaká " veľká ryba", ktorá nás "zhltne" a začne sa všetko odznova. Potom sa zase spojíme a budeme
držať spolu, ale bude neskoro. Treba sa spojiť teraz a spoločne čeliť každodenným prekážkam, ktoré
sú akýmisi skúškami jednoty, viery v seba samých a spolupatričnosti! Alebo chceme byť skutočne
navždy národom plebejským?

Strona 2 z 2

Hundza

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/dejepis/prace/linduskova.html