ÚVOD

Pre seminárnu prácu z biológie som si zvolila typicky „slovenskú“ tému - kamzíka tatranského,
pretože kamzík je jeden z mála živočíchov, ktoré patria medzi typických obyvateľov Slovenskej
republiky a ako vidieť z jeho pomenovania, obýva najväčší skvost našej krajiny- Tatry. Samozrejme,
nežije len v Tatrách ale väčšine z nás sa pri slove TANAP (teda Tatranský národný park) vyjaví
„divá koza“ skákajúca po skalách, ktorá je akýmsi symbolom našich hôr, na ktoré sme tak veľmi
pyšní.

Druhý dôvod, prečo som si vybrala práve kamzíka, je jeho stále menšia populácia. Žiaľ, Kamzík
Tatranský je vážne ohrozeným druhom. Je to veľmi citlivé zviera, ktoré negatívne reaguje na stále sa
zväčšujúci cestovný ruch a rozvoj technológie. Na jeho záchranu vznikli na Slovensku organizácie,
ktoré by sme, žiaľ, mohli spočítať na prstoch jednej ruky. A my si kladieme otázku, či si takýto
neškodný tvor zaslúži také bezohľadné správanie z našej strany. Veď ho ani nehubíme pre mäso či
kožušinu, ani ho nepotrebujeme pre hospodárske účely. Zabíjame ho našim správaním a čo je
najhoršie, mnohí z nás si to ani neuvedomujú. Naše stále sa rozrastajúce turistické trate vytlačujú
kamzíky z ich domova a hluk pôsobí na ich zmysly, čo vyvoláva stres, na čo sú kamzíky veľmi
citlivé. Nie sú schopné absorbovať nespočetné množstvo stresových situácií, ktoré im my, ľudia
nadeľujeme. Práve stres je jedným z najväčších nepriateľov kamzíkov, pretože sa veľmi rýchlo
splašia a môžu si ublížiť, dokonca i zabiť.
Zatiaľ to vyzerá tak, že sa dočkáme dňa, keď namiesto bohatej fauny na skalách sa budeme pozerať
na holé kamene, ktoré sa na nás budú pozerať s mŕtvym, vyčítavým pohľadom. Raz sme pri
táborovej turistike naďabili na mŕtveho kamzíka, na ktorého bol naozaj žalostný pohľad. Za čo si
zaslúžil taký osud? Za to, že žil?

Ale ešte stále majú kamzíky nádej. Sú to nádherné zvieratá, ktoré musíme zachrániť. Stále viac
ľudí si uvedomuje vážnosť situácie a snaží sa o symbiózu ich turistickej vášne s prirodzeným
životom kamzíkov, ktorá sa im predtým zdala nepodstatná.

Táto seminárna práca má za úlohu priblížiť vám tieto zvláštne tvory, ktoré sú výnimočné – mali
by sme si ich vážiť hlavne preto, pretože kamzíky sú „naše“ zvieratá, o ktoré nemôžme prísť...

METODIKA PRÁCE

Prvým krokom k napísaniu tejto práce bol samozrejme výber témy, ktorý som však už vysvetlila
v úvode. Hlavným zdrojom informácií bol internet, pretože v knižnici ani doma som nenašla knihy,
ktoré by boli užšie špecializované na kamzíka tatranského. Využívala som hlavne slovenské
vyhľadávače a biologické www stránky. Prácu som písala s prestávkami od 11. 6. 2002 do 15. 6.
2002.

KAMZÍK TATRANSKÝ

Strona 1 z 6

KAMZÍK TATRANSKÝ

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/pracestudentov/kamzik.htm

OBSAH

KAMZÍK TATRANSKÝ VŠEOBECNE

AKO HO SPOZNÁME ?

POHLAVNÝ DIMORFIZMUS, ROZMNOŽOVANIE, ŽIVOT

ZACHRÁŇME KAMZÍKY !

ZÁVER

BIBLIOGRAFIA

RESUMÉ

KAMZÍK TATRANSKÝ VŠEOBECNE

Z pohľadu zoologickej systematiky zaraďujeme Kamzíka Tatranského ( zaužívané i pomenovanie
„vrchovský“) nasledovne:

TRIEDA : cicavce
RAD : párnokopytníky
PODRAD : prežúvavce
ČEĽAĎ : turovité
PODČEĽAĎ : kozy
ROD : kamzík
DRUH : kamzík vrchovský
PODDRUH : kamzík vrchovský tatranský.

VÝVOJ A VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA

Pôvod kamzíka ako druhu je veľmi starý. Odvodzuje sa od vyhynutej antilopy Pachygazella
grangeri známej z obdobia asi pred 12 miliónmi rokov z čínskeho Pliocenu (Blahout 1976). Až po
veľmi dlhej dobe, v dôsledku pomalej adaptácie na podmienky, dostala sa táto vývojová vetva do
najrozličnejšej podoby. Najstaršie kamzíky, ktoré sa podobali dnešným sa objavili sa vo vrstvách
najstaršieho pliocenu v západnej Európe. Tento vyhynutý druh (Gallogorae meneghinii) je známy z
vrstiev starých asi 600 000 rokov. Historicky doložené nálezy kamzíkov sú z posledného
interglaciálu, t.j. asi spred 115 000 rokov, v ktorom žil neandertálsky človek. Z tohto obdobia sú
známe nálezy kostí a zobrazení v jaskyniach v Rakúsku, Francúzsku, Španielsku a v Čechách.
Zvyšky našich kamzíkov, ktoré dostali pomenovanie kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra) sa
našli vo vrstvách mladšieho pliocenu, t.j. z mladšej doby ľadovej.
V Tatrách potvrdzuje autochtónnosť kamzíka okrem iných priamych a nepriamych historických
údajov aj nalez fragmentu kamzíčej lebky pri výskume hniezd výra skalného z roku 1974 v oblasti
Belianskych Tatier.(presnejšie v oblasti Muráňa) Rádiouhlíkovou analýzou bol vek tohoto kostného
fragmentu stanovený na 10 610 rokov s presnosťou +- 110 rokov.
V literatúre najstarší známy údaj o tatranských kamzíkoch sa vyskytuje v správe levočského richtára
a kronikára Konrada Sperfolga z roku 1517. Najstaršie známe zobrazenie kamzíka v oblasti
Vysokých Tatier sa nachádza na erbe Barzewiczovcov z Veľkej Lomnice, ktoré pochádza z roku
1559 . Od tohto obdobia sú zmienky o výskyte kamzíkov v Tatrách vo viacerých písomných

Strona 2 z 6

KAMZÍK TATRANSKÝ

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/pracestudentov/kamzik.htm

prameňoch. Pokiaľ ide o početnosť tatranskej populácie kamzíčej zveri, známe údaje pochádzajú
prakticky iba z nášho storočia a z obdobia najmä posledných štyroch desaťročí. Kamzíčej zveri sa
venovala zvýšená pozornosť hlavne po zriadení Tatranského národného parku. (TANAP)
Kamzík vrchovský tatranský sa vlastne vyvinul ako poddruh vo Vysokých Tatrách. Tento reliktný
párnokopytník bol popísaný v roku 1971 Ing. M. Blahoutom ako tatranský endemit. Tatranská
populácia za evolúcie dlhých tisícročí dosiahla ekologickú i genetickú stabilizáciu na malých
priestoroch, aj keď cestou príbuzenských depresií za príbuzenského kríženia. Kamzík ( priamy
predchodca kamzíka tatranského) žil kedysi v dobách ľadových na otvorených rovinách chladných
európskych stepí. Keď sa začalo v Európe otepľovať, v nížinách sa začali meniť rastlinné i živočíšne
spoločenstvá. Chladné stepi začali pomaly nahrádzať husté lesy. Kamzíky, svište a iné živočíchy,
ktorým vyhovoval život v drsných klimatických podmienkach, začali ustupovať do vyšších polôh,
ktoré si najviac zachovali charakter prírodných systémov pôvodnej vlasti. Preto najobľúbenejšími
stanovišťami pre kamzíkov aj dnes zostali vysokohorské alpínske lúky.
Vďaka svoje] húževnatosti a vitalite dokážu kamzíky prežívať v drsnom vysokohorskom prostredí
Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. Areálom ich výskytu sú oblasti nad pásmom
kosodreviny.
Kamzík je vysokohorská antilopa, ktorá v súčasnosti na Slovensku patrí medzi kriticky ohrozené
druhy živočíchov. I napriek prísnej ochrane však kmeňové stavy sústavne klesajú. Tento zlom nastal
už v šesťdesiatych rokoch a klesajúca tendencia pretrváva až podnes.

Pred šíriacim sa pásmom lesov kamzíky vystúpili až na hrebene európskych veľhôr, ktoré
vyčnievali nad zalesnenou krajinou. Tieto boli od sebe vzdialené stovky kilometrov. Takto vznikli
izolované populácie kamzíkov bez výmeny genetických informácií. Vývoj vo vysokých horách
prebiehal izolovane, čím vznikali nové poddruhy kamzíka. V Alpách je to Rupicapra rupicapra
rupicapra.
Teda poznáme dva poddruhy kamzíkov: Kamzík vrchovský tatranský ( rupicapra rupicapra
tatrica) a Kamzík Alpský (rupicapra rupicapra rupicapra) Kamzík vrchovský tatranský sa na
nerozoznanie podobá na kamzíka alpského. Kamzík alpský sa však na Slovensku premnožil a je
lovnou zverou žijúcou na úrovni lesa. Nepohrdne ani potravou z kŕmidiel pre vysokú zver. Tatranský
kamzík však na rozdiel od kamzíka alpského okrem soli neprijme nijaké prikrmovanie. Je teda
zrejmé, že kontrola kamzíkov tatranských na rozdiel od kamzíkov alpských je veľmi zložitá. Na
rozdiel od alpského kamzíka, ktorý sa na slovenskom území premnožil hlavne na Veľkej Fatre
a Slovenskom raji, Kamzík tatranský sa vyskytuje zväčša len v okolí hornej hranici Vysokých
a Nízkych Tatier. Mali by sme byť hrdí, že je to len náš, slovenský živočích, a preto by sme ho mali
tam, kde sa ešte vyskytuje, lepšie chrániť.

Kamzík tatranský je vlastne divoká koza. Podrobné štúdium dokázalo, že tatranský kamzík tvorí
osobitný endemický poddruh európskych kamzíkov. Morfologické rozdiely medzi jednotlivými
poddruhmi sú na úrovni tvaru kostí, napríklad v detailoch je rozdielny tvar lebečných švov pričom
pri vonkajšom zbežnom pohľade sú takmer na nerozoznanie. Jedinečnosť kamzíka má svoj pôvod v
izolovanom vývoji v dobe ľadovej, ktorá oddelila populácie kamzíkov v európskych a ázijských
pohoriach. Jednoducho povedané, kamzík vrchovský tatranský pôvodne žije iba na území Tatier a
nikde inde na svete ( teda vo Vysokých Tatrách, ale aj v Nízkych, kde bol zámerne vypustený).

Kamzík vrchovský váži 24 až 36 kilogramov. Jeho dĺžka tela je 100 až 136 cm a výška v kohútiku
78 až 90 cm. Kamzík vrchovský žije v diferencovaných skupinách, aktívny je cez deň. Jeho
charakteristickým biotopom je horná hranica lesa- okolo 1700m nad morom. Ruja kamzíkov
prebieha v októbri( väčšinou až koncom októbra) až v decembri, samice rodia jedno, zriedka dve
mláďatá v máji alebo v júni. Mláďatá cicajú pol roka, už po dvoch mesiacoch žerú aj rastlinnú
potravu. V prvom roku im začínajú rásť rožky, ktoré sa v druhom roku zahýnajú. Kamzíky sa živia
hlavne bylinami a lišajníkmi. Jedince alpského pôvodu konzumujú aj zelené a drevnaté časti kríkov a
stromov. Prirodzenými nepriateľmi kamzíkov sú u nás hlavne rys a orol skalný. Ochrana kamzíka
bola potrebná pre intenzívny lov v 19. a 20. storočí. Pred druhou svetovou vojnou bol ich stav vyše
1000 kusov. Cez vojnu ich počet klesol na 350. Od roku 1965 sa stal kamzík prísne chráneným
druhom. V súčasnosti sa ich počet vo Vysokých Tatrách pohybuje okolo 500. V Nízkych Tatrách,

Strona 3 z 6

KAMZÍK TATRANSKÝ

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/pracestudentov/kamzik.htm

kde boli, ako som spomínala, zámerne v rokoch 1969-1976, ich žije okolo 120. Aby sa zachoval
tatranský poddruh, navrhujú niektorí odborníci zlikvidovanie alpského poddruhu na Slovensku
lovom a odchytom pre zoologické záhrady.

Je však riešením úplne vykynožiť poodruh Kamzíka alpského? Uznávam, otvorili by sa tým nové
možnosti pre Kamzíka tatranského, avšak úplne zlikvidovanie sa mi absolútne nezdá správne hlavne
z hľadiska ochrany zvierat. Ako by na daný postup reagovala strana zelených? Keby sa znížili stavy
odchytom do Zoo (čo tiež nie je podľa mňa ideálnym riešením) alebo premiestnením na iné územia,
to by už bol lepší nápad.

AKO HO SPOZNÁME ?

Ako som už spomínala, kamzík tatranský sa veľmi podobá na kamzíka alpského, a tak sa väčšine
z nás stáva, že si ich pomýlime. Ako teda spoznáme pravého, slovenského kamzíka vrchovského
tatranského?
Ako je už známe, kamzíky tatranské stretnete výlučne iba na území Tatier. Je symbolom
tatranských národných parkov Slovenska i Poľska.

Veľkosťou a vzrastom tela kamzík skutočne pripomína kozu, alebo, ako vravia iní, špeciálnu
vysokohorskú antilopu. Má silné svalnaté telo. V dospelosti dorastie do výšky 80-90 cm a zdravé
jedince dosiahnu váhu 20- 45 kg. (väčšinou sa však váha pohybuje okolo 35 kilogramov)
V normálnych podmienkach sa dožíva 15- 20 rokov. Celé telo je zarastené hustou srsťou, ktorá
chráni kamzíky pred chladom. Srsť je v lete krátka hrdzavohnedá s tmavším sfarbením nôh a kamzík
má pozdĺž chrbtice charakteristický červenohnedý pás. Na spodku je hnedosivá, na bokoch
červenohnedá až hrdzavá. Sfarbenie hlavy je menej kontrastné, pretože tmavé partie sú hnedé
a svetlé partie žltobiele. Čiernohnedá srsť je na nohách, na temene hlavy a na ušiach. Na žltobielo až
bielo sú sfarbené oba lícne pruhy ako aj čelový pruh a hrdlo s bruchom. Svetlý pruh sa tiahne cez oči
až k pysku. V zime je srsť veľmi hustá, hrubá, hnedočierna až čierna s bielymi miestami na časti
hlavy. V zime, na jeseň a na jar je srsť kamzíka sfarbená hnedočierno až na čierno , s bielou partiou
v tvárovej časti, kde cez oči prebieha až k pysku tmavý pás. Srsť naspodku tela a ešte okolo ritnej
škvrny zostáva žltobiela. Kamzice môžeme v zime už na diaľku rozoznať podľa svetlej škvrny na
stehnách. Svetlé sfarbenie srsti plynule prechádza od zrkadla (zrkadlo je svetlé sfarbenie srsti v okolí
ritného otvoru) až do tmavej farby na nohách.

Hlavne pre členov organizácií pre záchranu kamzíkov je veľmi dôležité ich vystopovanie pre ich
sčítanie, alebo jednoducho len pre ich pozorovanie. Vystopovať kamzíka sa vám podarí v teréne
hlavne na základe tzv. pobytových znakov. Sú predovšetkým otlačky stôp a trus.

Stopy sú viditeľné otlačky chodidiel, ktoré kamzík zanecháva pri pohybe na mäkkom podklade
(blato, sneh a pod.) Stopy kamzíka majú v zásade klinovitý tvar. Pri kľudnej chôdzi sa otláčajú len
ratičky bez paratičiek (paratičky sú drobné rohovinové výrastky nad ratičkami). Medzi ratičkami je
po celej dĺžke i pri kľudnej chôdzi široká medzera, čo je dobrý rozlišovací znak. Predné okraje ratíc
sú viac-menej tupé a hranaté.

Trus kamzíčej zveri má takmer guľovitý tvar a v niektorých prípadoch býva opatrený výraznejšou
špičkou. V priemere meria okolo 1,5 cm. Vo vegetačnom období má kamzičí trus (jednotlivé bobky)
na povrchu olivovo zelenú farbu a len v čerstvom stave je na povrchu lesklý. Trus v zimnom období
je na svojom povrchu bez lesku.

Strona 4 z 6

KAMZÍK TATRANSKÝ

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/pracestudentov/kamzik.htm

POHLAVNÝ DIMORFIZMUS, ROZMONOŽOVANIE A

ŽIVOT

Kamzíčia zver žije v čriedach, ktoré vedie dospelá a v sociálnom rangu najvyššie postavená
samica. Čriedy im poskytujú bezpečie, lepšiu ochranu pred predátormi, teda lepšie zvládanie
nepriaznivých podmienok. Veľmi dobrým príkladom je rozdiel v prerážaní stopy v hlbokom snehu
jednotlivcom alebo čriedou. Aj ochrana proti nepriateľom je v čriede účinnejšia ako u osamoteného
jedinca. Zloženie čried kamzíkov sa v priebehu roka niekoľkokrát mení v závislosti od biologických
období.
Nebezpečenstvo ohlasuje piskľavým hvizdom, po ktorom celá črieda odbehne. Dospelé a staré
samce žijú často osamotene na odľahlých a ťažko prístupných miestach. K čriedam sa pridružujú iba
v čase ruje, od októbra do decembra. Vtedy sa ozývajú ťažko výrazným mékaním. Kamzíky sa živia
šťavnatými horskými bylinami a trávou. V zimnom období je ich potrava chudobnejšia, sú nútené
vyhrabávať ju spod snehu, hľadať na hrebienkoch, kde je sfúkaný sneh, alebo pod skalnatými
stenami. V núdzi zostupujú do nižších polôh, kde ohrýzajú mladé výhonky kosodreviny a jarabiny.
Nikdy však nezostupujú pod hornú hranicu lesa. (najviac sa zdržiavajú na trávnatých lúkach vo
výškach okolo 2000 m.n.m, teda v alpínskom stupni) Tieto zvieratá totiž bez problémov prekonávajú
veľmi ťažký terén. ( podľa Welzenbacha je to až III stupeň horolezeckej obtiažnosti) Nohy kamzíkov
sú špeciálne prispôsobené lezeniu a skákaniu, ako aj pohybu na hladkých a šikmých stupňoch alebo
platniach. Sú pevné a mocné. Zaujímavú stavbu majú ratice, ktorých vnútorná plocha je mäkkej
elastickej kostnej hmoty, kým okraj lemuje tvrdá vystúpená hrana. Pri zostupoch zveri po prudkom
svahu, alebo zamrznutom snehu sa zasa dobre uplatňujú paratice. Zvláštnosťou tráviacej sústavy
tejto zveri sú bezoárové guľky v ich žalúdkoch. Tieto guľaté, kameňu podobné útvary sa tvoria
z nestráviteľných častí potravy. Svoje miesto zaujali oddávna v poverčivom liečiteľstve vo vedomí
vynikajúceho všelieku, načo veľa kamzíkov doplatilo životom. Pritom ide len o vápennými soľami
zlepené chlpy a rastlinné vlákna.

ROZLIŠOVANIE PODĽA VEKOVÝCH KATEGÓRIÍ

* Kamzíčie mláďa (kamzíča) – nedospelý jedinec kamzíka do doby jedného roka po narodení
* Dvojročný nedospelý jedinec – háčikár – pomenovanie „háčikár“ vzniklo z toho, že v druhom roku
života prirastá kamzíkom najväčšia časť rožka (75-105 mm). Vytvára sa typický háčik.
* Dospelý jedinec – kamzík sa vo voľnej prírode dožije maximálne 20 rokov.

POHLAVNÝ DIMORFIZMUS

Vonkajšie rozdiely medzi dospelým kamzíkom a kamzicou sú málo výrazné, pretože rožky na
hlave má kamzík aj kamzica. Pri určovaní pohlavia si môžeme pomôcť pozorovaním niektorých
charakteristických znakov:

* Jedným z nich je tvar rožkov ,ktorý je rozdielny medzi kamzíkom a kamzicou. Kamzík- samec
má rožky hrubšie, niekedy s väčšou rozlohou než kamzica. Zahnutie rožkov u kamzíka je väčšie než
u kamzice (až 180 °), v pokoji smerujú hroty jeho rožkov smerom dozadu k lebke.
Rožky kamzice sú spravidla tenšie, zakrivenie je menšie (od 90° - 135°), preto hroty rožkov pri
normálnej polohe hlavy smerujú rovnobežne s hlavou. Tieto znaky sú dosť nespoľahlivé a niekedy
sa dajú len ťažko rozoznať, nakoľko obe pohlavia majú rovnaké hákovito zahnuté rohy.

* Najspoľahlivejším znakom je spôsob močenia, ktorý je daný vyústením močovodu. Kamzica si
pri močení pričupne na zadné nohy a oblúkovite prehne chrbát. Kamzík- samec len predĺži
vzdialenosť medzi zadnými a prednými nohami.

* Ďalším spoľahlivým znakom je strapec, ktorý sa samcom vyvinie v čase ruje v okolí
pohlavného orgánu a srsť na bokoch, ktorá je cez ruju lesklá od moču a výlučkov pohlavných žliaz.

Strona 5 z 6

KAMZÍK TATRANSKÝ

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/pracestudentov/kamzik.htm

* Nápadné rozdiely sú aj vo sfarbení srsti. Pri zimnej srsti, čiže v jesennom, zimnom a jarnom
období majú kamzice na bočnej strane stehien typickú škvrnu svetlej srsti.

* Stopa kamzíka a kamzice má rovnaký tvar, ale nie veľkosť. Rozdiely sú však pri približne
rovnakej váhe jedinca len milimetrové.

* Trus kamzice sa podobá trusu kamzíka- samca svojou štruktúrou aj farbou, ale odlišuje sa
tvarom a veľkosťou. Je tvarovo pretiahnutejší, kratší, s menej nápaditým zakončením bez výraznej
koncovej špičky, ako je tomu u kamzíka- samca. Jednotlivé bobky trusu dospelej kamzice majú
priemer 1,2 -1,7 cm. (len pre zaujímavosť: kamzíčatá majú výrazne menší trus v priemere 0,6-0,9 cm
až 1,0 cm.)

* Samice sú trochu menšie, ale nie oveľa. Zvyčajne len o pár centimetrov, pričom dospelý
kamzík- samec ma telo 75-85 cm dlhé a v kohútiku vysoké 70-90 cm.

BIORYTMUS

Maximum dennej aktivity (pastva, pohyb) je u kamzíkov sústredený v čase medzi 6-8 hodinou
rannou. Potom nasleduje krátka pasívna fáza medzi 10-12 hodinou (odpočinok, prežúvanie).
Popoludňajšia, menej intenzívna fáza vrcholí medzi 13-14 hodinou, potom nasleduje krátky
odpočinok medzi 16-17 hodinou. Podvečerné maximum činnosti vrcholí asi hodinu pred západom
slnka. Stále vyrušovanie ľuďmi však spôsobuje, že na turisticky frekventovaných lokalitách sa
kamzíky nepasú ako v normálnych podmienkach, a to predpoludním a popoludní, ale iba v skorých
ranných a neskorých večerných hodinách. Táto zmena v ich spôsobe života je však neprirodzená
a značne škodlivá. Spôsobuje nedostatok výživy, menšiu odolnosť voči predátorom a chorobám.

ROZMNOŽOVANIE A STAROSTLIVOSŤ O MLÁĎATÁ, ČRIEDY

Ruja je u kamzíkov od októbra do decembra. Kamzíčie mláďatá sa rodia na jar, zväčša v máji al

Strona 6 z 6

KAMZÍK TATRANSKÝ

2008-04-21

http://www.sgymlc.sk/pracestudentov/kamzik.htm