Rozvoj školstva na území Slovenska

 

Najstaršie zmienky o školách na Slovensku

Školstvo na území Slovenska sa vyvíjalo už od 9. storočia a súviselo s príchodom slovanských vierozvestov Konštantína a Metoda (r. 863). Konštantín vytvoril prvú slovanskú abecedu - hlaholiku, ktorá bola základom pre šírenie vzdelania. Obaja bratia založili na našom území i prvé školy, v ktorých boli vyučovaní budúci kňazi staroslovienčinou, zrozumiteľnou im i ľudu našich krajín. Správy o kláštorných a katedrálnych školách sa nezachovali, pretože všetky archívy boli spálené pri tureckých vpádoch. Prvá zmienka o kláštornej škole, ktorú založili benediktíni pod Zoborom pochádza až z konca 10. storočia.

Školstvo na Slovensku sa začalo vo väčšej miere rozvíjať v stredoveku. O školách z obdobia Veľkej Moravy vieme veľmi málo. Jeho existenciu možno predpokladať podľa pomerne vysokej úrovne ekonomicko-spoločenských pomerov a kultúry (písomníctva), najmä vo väčších centrách (Nitra). Viac správ, od 13.storočia aj písomných, sa zachovalo o školách, ktoré zriaďovala rímsko-katolícka cirkev ako monopolný činiteľ ideológie vo feudálnej spoločnosti. Podľa toho, pri ktorej cirkevnej ustanovizni vznikali, nazývali sa kláštorné školy, farské školy a kapitulské školy. Hlavným obsahom vyučovania bolo osvojenie si latinčiny a základov kresťanského učenia. Postupovalo sa podľa latinského trívia (gramatika, rétorika, dialektika) a kvadrívia (aritmetika, geometria, astronómia, muzika), najviac času sa venovalo latinskej gramatike. Hlavným poslaním latinských škôl bolo pripravovať mladíkov pre cirkevné služby. S rozmachom kupeckého a remeselníckeho stavu v mestách na niektorých mestských školách, alebo partikulárnych školách sa laický svetský dorast učil niečo aj z reálií, poznatkov o prírode a spoločnosti.

V období humanizmu prevládalo predovšetkým individuálne vyučovanie, resp. domáce školstvo. Takýmto spôsobom mohli byť vyučení iba ľudia z vysokopostavených rodov. Napr. vychovávateľ Henricha VIII. bol profesor z krakovskej univerzity Leonard Cox. Niektorí domáci študenti, ktorí túžili po vzdelaní odchádzali za štúdiom na cudzozemské univerzity. Epocha humanizmu bola priaznivá pre rozvoj vysokého školstva. V roku 1465 vznikla v Bratislave prvá univerzita Academia Istropolitana podľa vzoru bolognskej univerzity. Vznik Academie súvisí s ekonomickým a politickým rozvojom krajiny v 15. storočí. Bratislavská univerzita, ktorá bola jedinou vysokou školou v Uhorsku, mala štyri fakulty - artistickú, lekársku, právnickú a teologickú. Pre hospodárske ťažkosti súvisiace so zabezpečovaním platov pre profesorov táto škola humanitného charakteru zanikla.^1,2

Slovenské školstvo v 16. storočí

Rozvoj výrobných síl, vedy a kultúry, politické a cirkevné pomery na začiatku stredoveku sa odrazili aj v rozvoji školstva. Najmä cirkevná reformácia spôsobila už v 16. storočí zmeny školských pomerov na Slovensku. Cirkev a šľachta si udržiavali dominantné postavenie v teológii, práve, umení, hospodárstve a prirodzene i v školstve. Na Slovensku v tomto období bola len riedka sieť latinských stredných škôl, ktoré zakladala šľachta (Bytča, Hlohovec, Ružomberok, Levoča, Kežmarok). Každú školu viedol rektor, direktor a mala osobité učebné plány a osnovy, často závislé od toho akého učiteľa zamestnávala. Počas reformácie prichádzali na Slovensko učitelia z Nemecka, ale aj študenti odchádzali študovať do Wittenbergu, Halle a na ďalšie univerzity. Zo Slovenska od 16. do 19. storočia vyštudovalo v Nemecku vyše poldruha tisíc študentov.

Okrem latinských stredných škôl neskôr vznikli i gymnáziá a elementárne ľudové školy, v ktorých sa popri vyučovaní náboženského katechizmu a trívia používal aj materinský jazyk. V 16. a 17.storočí vznikla dosť hustá sieť protestantských, najmä evanjelických škôl. Rímsko-katolícka cirkev pri protireformačných a rekatolizačných úsiliach využívala najmä jezuitské gymnáziá a kolégiá. V 16.-17. storočí počas katolíckej protireformácie vznikla jezuitská rehoľa, ktorá načrtla plán jezuitského školstva vybudovaného na vojenskej organizácii a na prísnej disciplíne.

V tomto období biskup Peter Pázman získal cisára Ferdinanda II. a ten v roku 1635 dal súhlas na založenie univerzity v Trnave (1635), neskôr aj v Košiciach (1657). Univerzita v Trnave mala 2 fakulty: filozofickú a teologickú, neskôr aj právnickú. Bola pri nej založená tlačiareň, kde vychádzali spisy profesorov, neskoršie i svetská literatúra, tlačili ju aj v reči ľudu. V roku 1977 bola táto vysoká škola jezuitov preložená do Budína. Univerzitu v Košiciach založil biskup Benedikt Kisdy, mala dve fakulty. Bola to kalvínska vysoká škola, ktorá organizačne súvisela s Kolégiom v Blatnom Potoku. Po zrušení jezuitského rádu bola premenovaná na Kráľovskú akadémiu.

Veľkým prínosom pre školstvo bolo pôsobenie učiteľa Jána Amosa Komenského, ktorý hoci nebol Slovák, vplýval aj na náš výchovný systém. Komenský zaviedol poriadok do školskej organizácie. Dieťa začína navštevovať materskú školu, po šiestom roku školu základnú, kde je vyučovacia reč materinská a trvá šesť rokov. Po nej navštevuje latinskú školu. Komenský riešil problematiku výchovy a vzdelávania normálnej populácie, ale ako skúsený pedagóg sa venoval aj postihnutým jedincom. On prvý v dejinách pedagogiky zaviedol formu vyučovacej hodiny. Na jej projekcii si žiaci nadobúdajú vedomosti, ale i formujú svoje charakterové vlastnosti. Na protestantských a čiastočne aj rímsko-katolíckych školách sa začali uplatňovať niektoré reformy obsahu, organizácie, foriem a metód vyučovania podľa Komenského, vcelku si však naďalej zachovávalo cirkevný, latinský a scholastický charakter.

   

Ján Amos Komenský

V 17. storočí sa aj evanjelici snažili založiť vysokú školu v snahe čeliť jezuitským univerzitám. Bolo založené Prešovské kolégium. Vyučovanie sa tu začalo v roku 1667 aj zásluhou dvoch profesorov Izáka Cabana a Eliáša Ladivera, ktorý bol žiakom Komenského. Nebola to univerzita, ale niektorými organizačnými formami vyučovania sa dalo Kolégium porovnávať s univerzitami.³

Školské reformy Márie Terézie a Jozefa II.

Školstvo sa na našom území zveľadilo najmä reformou Márie Terézie (1740 - 1780) a Jozefa II., ktorí vyhlásili, že škola je a vždy bude politická záležitosť a otázkou verejného, štátneho záujmu, čiže štát bol prítomný vo všetkých jednaniach s cirkvou o školských otázkach. Vtedy nastali veľké zmeny najmä v rakúskom školstve. Školstvo v Uhorsku sa vyvíjalo v oveľa zložitejších hospodárskych a politických pomeroch ako v ostatných častiach monarchie. Najhoršia situácia bola najmä v oblasti výchovy dedinskej mládeže a mestskej chudoby. Mária Terézia po zreformovaní rakúskeho školstva sa pokúsila aj o reformáciu škôl v Uhorsku, o ich zjednotenie a poštátnenie. Začala s reformou trnavskej univerzity a so zakladaním odborných škôl. V r. 1770 sa trnavská univerzita podpísaním nového študijného poriadku stala kráľovskou univerzitou. Košickú univerzitu tereziánska reforma nepostihla.

Mária Terézia

Vznik absolutistického rakúsko-uhorského štátu viedol v 18.storočí k prvej všeobecnej reforme škôl z iniciatívy štátu, pri ktorej boli podľa Ratio educationis (1777) zreformované všetky stupne škôl. Tento zákon utvoril relatívne jednotnú školskú sústavu. Osvietenecká pedagogika pokladala výchovu za všemocnú a hlásala, že prameňom mravnej a hmotnej biedy nižších spoločenských vrstiev je nevzdelanosť. Podľa tohto všeobecne platného poriadku sa zriadili tri stupne elementárnych škôl:

      Triviálne - jednotriedne alebo dvojtriedne školy pre deti dedinskej a mestskej chudoby. Obsahom vyučovania bolo náboženstvo, čítanie, písanie, počítanie a základy poľnohospodárstva.

      Hlavná škola - bola trojtriedna alebo štvortriedna pre každý kraj. Jej úlohou bolo pripraviť žiakov na ďalšie štúdium.

      Normálne školy - boli zriaďované v krajských mestách.

Latinské školy delilo RATIO na tri stupne: gramatický, humanistický a filozofický.
Miesto dvoch jezuitských univerzít ostali na Slovensku akadémie (Bratislava a Košice), ktoré podobne ako lýceá poskytovali základy vyššieho filozofického, teologického a právnického štúdia.
V tereziánskom období vznikli aj vyššie odborné školy pre prípravu odborníkov pre nové hospodárske odvetvia a štátnu administratívu - Banská a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici a Collegium oeconomicum v Senci, nižšie banské a lesnícke školy. Štát síce začal zasahovať do pomerov v školstve, ale cirkev si svoj monopol v tejto oblasti bránila a v prvej polovici 19. storočia zmarila realizáciu väčšej časti tereziánskych reforiem. Aj evanjelická cirkev si zachovávala systém svojho školstva. V reformácii školstva pokračoval Jozef II. a bol dôslednejší ako jeho predchodkyňa. Rozdelil školy na ľudové a latinské, tieto sa členili na jednotlivé stupne a typy škôl podľa vtedajšej spoločenskej štruktúry. Nariadil školskú dochádzku povinne od 6 do 12 rokov, každoročný súpis detí, vyhlásil vyučovanie za bezplatné, neprítomnosť v škole trestal. Tieto zmeny sa dotkli i stredných škôl. Priaznivý vývoj školstva v Uhorsku pribrzdila buržoázna revolúcia vo Francúzsku.

Ratio educationis z r.1806 (tzv. schulkodex) vydaný za vlády cisára Františka II. bol historický dokument, z ktorého poznáme úroveň pedagogického myslenia na začiatku 19. storočia. Tento Ratio education nepriaznivo ovplyvnilo vývoj školstva. Nadväzovalo na Ratio z roku 1777, avšak germanizačné tendencie sa nahradili maďarizačnými. Ratio 1806 doplnilo medzery o univerzitách a ľudovom školstve, realizovalo vyučovanie maďarčiny na širšom základe nielen ako povinného predmetu, ale aj pri výklade iných predmetov.
Školská sústava mala byť prispôsobená rovnako všetkým stavom a podmienkam občanov bez ohľadu na náboženstvo. Ustanovenia Ratia sa uskutočnili len v latinských školách, v národných neboli peniaze. Ratio 1806 sprísnilo školskú disciplínu, obnovilo ustanovenie o povinnej účasti na náboženských obradoch, vynechalo ustanovenie o rodičoch a ich vzťahu k škole. Toto platilo do konca prvej polovice 19. storočia.^3,4

Významné osobnosti rozvoja školstva na Slovensku

O rozvoj školstva na Slovensku v 18. a začiatkom 19. storočia sa postarali Matej Bel, Samuel Tašedík a Daniel Lehocký. M. Bel bol rektorom na mestskej škole v Banskej bystrici a potom rektorom na lýceu v Bratislave. Vysoko hodnotil výchovný a vzdelávací význam vlastivedy a geografie, národným jazykom - nemčine a slovenčine.

Revolučné požiadavky slovenského národného hnutia o rozvoji slovenského školstva boli vyslovené v Žiadostiach slovenského národa z 10.5.1848. Boli v nich formulované požiadavky, aby boli zriaďované národné, reálne a dievčenské školy, ústavy pre výchovu učiteľov, gymnáziá, lýceá, polytechnické ústavy, akadémie a univerzity s vyučovacím jazykom slovenským. Ján Kollár bol Viedňou poverený ako ministerský poradca vypracovaním návrhu na riešenie školských otázok. Niekoľko myšlienok k plánu na organizáciu školstva (1848 - 1867) od J. Kollára:

      Rast nižších alebo národných škôl nech sa neobmedzuje, nech je voľný, dokonca nech sa podporuje a urýchľuje. Rast vyšších škôl, gymnázií, lýceí, univerzít sa musí usmerňovať a ich počet určovať podľa síl a potrieb, aby sa vzájomne neoslabovali.

      Výchovou treba začať skoro, skôr ako sa zahniezdia nespôsoby a necnosti.

      Školu má navštevovať všetka mládež v mieste bez výnimky.

Jeho návrhy neboli realizované. K vedúcim osobnostiam slovenského národa patrí Ľudovít Štúr (1815-1856), ktorý vysoko oceňoval vzdelávanie ako podmienku politickej slobody a sociálnej spravodlivosti. Taktiež žiadal povzniesť vážnosť učiteľského stavu, zabezpečiť učiteľom primeranú odmenu a stály plat. Štúrova družina nečakala na krajinské usporiadanie školskej otázky, ale pomocne sa usilovala nahradiť alebo doplniť nedostatky verejného vyučovania zakladaním nedeľných škôl, knižníc a čitární, aby sa slovenský ľud mohol vzdelávať.

Slovenské školstvo v búrlivom 19. storočí

Októbrovým diplomom v roku 1860 sa predstavitelia maďarskej šľachty sa postarali o zaradenie maďarčiny ako vyučovacieho jazyka. Slovenčina a nemčina sa používali len ako jazyky pomocné. Po tomto období sa začala maďarizácia v školstve a nielen v ňom.
Predstavitelia maďarskej šľachty prisľúbili, že budú v Uhorsku nastolené predrevolučné pomery, čo aj dodržali. To vyvolalo zvýšenú politickú aktivitu u Slovákov. Súhrnné požiadavky slovenského národného hnutia boli formulované a prijaté na zhromaždení v Martine 6.-7. júna 1861 ako Memorandum národa slovenského. Memorandum vyjadrilo nespokojnosť Slovákov s poriadkami zavedenými v školstve a vo verejnom živote. Žiadalo, aby slovenčina bola uznaná ako orgán verejného školského a cirkevného života a iné školské aktivity. Po neúspechu memoranda preniesla slovenská inteligencia svoju aktivitu do kultúrnej oblasti. V r. 1863 bola založená Matica slovenská. Slováci sa usilovali uchovať slovenský jazyk aj na niektorých starších gymnáziách, z vlastných prostriedkov zriadili tri slovenské gymnáziá - Revúca (1862), Martin (1867) a Kláštor pod Znievom (1869). Tieto gymnázia neskôr pod vplyvom maďarských vládnucich tried zanikli.

Rakúsko-maďarským vyrovnaním v r. 1867 sa dostali Slováci pod priamu nadvládu maďarských vládnúcich tried, ktoré sa usilovali o vytvorenie národnostne jednotného maďarského štátu, preto zrušili všetky slovenské gymnázia. Slovenský jazyk bol vytlačený zo všetkých vyšších škôl, počínajúc meštianskymi. Materinskú reč sa deti mohli učiť len na niektorých ľudových cirkevných školách, po vydaní Apponyiho zákonov (1907) sa pomaďarčovalo vyučovanie aj vo zvyšku slovenských škôl. Do rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie slovenské školstvo prakticky neexistovalo.

Väčšie zmeny nastali až v druhej polovici 19. storočia. Pri tzv. thunovskej reforme boli zreformované gymnáziá na 8-triedne, z klasických gymnázií a popri nich sa začali vyvíjať reálne gymnáziá, reformné reálne gymnáziá i reálky. Na Slovensku vzniklo len niekoľko odborných škôl, naďalej existovali len právnické a poľnohospodárske akadémie a filozofické lýceá.

Po vydaní Základného školského zákona o povinnej 6-ročnej dochádzke (r.1869) vznikali ľudové školy, ktoré mohli byť aj necirkevné (štátne, obecné, súkromné), ale poväčšine nimi ostali. Ako vyšší typ ľudovej školy vznikali meštianske školy. Tento tzv. Ríšsky školský zákon znamenal v mnohých otázkach výrazný pokrok. V systéme tzv. národných škôl sa rozvíjali aj učiteľské ústavy, prípravky učiteľov ľudových škôl a opatrovne. V tomto zákone boli uplatnené nasledovné zásady:

      Veda a vyučovanie sú slobodné.

      O náboženské vyučovanie sa stará cirkev, štát zabezpečuje hlavný dozor.

      Všetky hlavné jazyky v krajine sú si rovné.

      Ako dozorné a administratívne orgány sa zriaďujú školské rady.

Po vzniku prvej Československej republiky sa pomery v slovenskom školstve zlepšili. Veľké úlohy čakali v novoutvorenom štáte na školstvo, výchovu, vzdelávanie, učiteľstvo a pedagogickú teóriu a to najmä na Slovensku, ktoré sa podľa Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 stalo súčasťou nového štátu. V tomto období bola na Slovensku len tristo slovenských učiteľov pre ľudové školy a asi dvadsať stredoškolských profesorov Slovákov. Vyše 4 000 škôl bolo maďarských. Preto nástojčivou úlohou v novoutvorenej ČSR bolo budovať slovenské školstvo. Keďže slovenských pedagógov bolo málo, požiadali predstavitelia štátnej moci na Slovensku o pomoc českých učiteľov a profesorov. V novom štáte sa postupne vytvárali možnosti pre budovanie slovenského národného a stredného školstva a začali sa klásť základy i pre vysoké školy. Vyučovalo sa po slovensky, budovala sa sieť škôl, čo umožnilo mládeži získať základné vzdelanie, tiež stredné odborné a učňovské. Nové štátne usporiadanie znamenalo záchranu pre slovenský národ, prinieslo však mnoho problémov. Slovensko bolo zaostalejšie ako Čechy. Nebolo škôl, ani učiteľov.

Malý školský zákon (1922) upravil školstvo v celej republike, povinná školská dochádzka sa predĺžila na 8 rokov, popri ľudových školách sa rozširovala aj sieť materských škôl (detské opatrovne), ktoré boli pod dozorom štátu a ich úlohou bolo starať sa o výchovu detí vo veku od 3 do 6 rokov. Väčšina ľudových škôl ostala naďalej cirkevných, no mohli byť i štátne a súkromné. Išlo o osemročné školy pre deti vo veku od 6 do 14 rokov. Meštianske školy boli trojtriedne školy, do ktorých mohli postupovať žiaci po ukončení 5. ročníka ľudovej školy. Cirkevné a rehoľné ostali aj mnohé gymnáziá a učiteľské ústavy. Gymnázia boli výberovými školami, kde sa prijímali žiaci na základe prijímacej skúšky. Delili sa na nižšie (1.- 4. ročník),kde sa vyučovalo podľa jednotného plánu a vyššie (5. -8. ročník) tvorila sa gymnaziálna vetva a popri nej klasická a reálna. Do roku 1939 existovali štyri typy gymnázií:

      gymnáziá,

      reálne gymnázia,

      reformné reálne gymnáziá

      reálky.

Vznikali i nové nižšie a vyššie odborné školy, ktoré zaujímali v školskej sústave dôležité miesto (obchodné, priemyselné, poľnohospodárske, učiteľské ústavy, odborné školy pre ženské povolanie, učňovské školy a pod.). Zachovala sa však nejednotnosť školského systému, ktorá znemožňovala väčšine detí vyššie a kvalitné vzdelávanie.^4,5

Rozvoj vysokého školstva na Slovensku

Potreba vzniku samostatného technického školstva sa vytvorila v novoveku, keď ďalší rozvoj výroby ako aj staviteľstva, baníctva a dopravy, už nemohol vystačiť len s empirickým poznávaním. Preto v priebehu 16. a 17. storočia začínajú v Európe vznikať okrem vojenských škôl a škôl pre architektov, ktorých história siaha až do staroveku, aj nové typy škôl, kde prebiehala technická výchova - školy námorné a školy pre potreby výroby. Možno povedať, že z týchto 4 typov škôl sa postupne vyvinulo novodobé technické školstvo, ktoré len v posledných dvoch storočiach nadobudlo svoj špecifický charakter a ktoré sa rozrástlo v mohutnú sústavu škôl na celom svete. Kým vojenské školy v 16. a 17. storočí dosiahli najvyššiu úroveň vo Francúzsku, školy pre architektov a staviteľov boli prvé v Taliansku a námorné po zámorských objavoch zasa v Španielsku, prvenstvo v zakladaní škôl pre potreby banskej výroby patrí habsburskej monarchii. Na pomoc banskej výrobe vzniklo na jej území niekoľko banských škôl, z ktorých vrcholnú úroveň dosiahla práve Banská akadémia v Banskej Štiavnici založená v roku .

Vysoké školy sa začali po roku 1918 rozvíjať i na Slovensku. Podľa zákona zo dňa 27. júna 1919 sa zriadila v Bratislave Československá štátna univerzita. Vyučovacou rečou mala byť čeština a slovenčina. Podľa vládneho nariadenia zo dňa 11. novembra 1919 dostala názov Univerzita Komenského. Zákon hovorí o štvorfakultnej univerzite, do roku 1940 však mala iba tri fakulty - lekársku, právnickú a filozofickú. Prvým rektorom univerzity sa stal prof. Kristián Hynek. Na sklonku 30-tych rokov začali svoju činnosť v rámci filozofickej fakulty UK niektoré prírodovedné odbory, čo bolo prvým krokom pre vznik prírodovedeckej fakulty.

Pokrokové sily na Slovensku prišli s požiadavkou na založenie vysokej školy technickej. Po dlhých prieťahoch dochádza v Košiciach k založeniu Vysokej školy technickej M. R. Štefánika v roku 1938, avšak pre odtrhnutie južných území Slovenska bola preložená do Martina a nakoniec v roku 1939 do Bratislavy. Prvým rektorom bol Juraj Hronec. Zákon z 25. júla 1939 riešil nanovo zriadenie Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, určil jej 6 odborov: odbor inžinierskeho staviteľstva, odbor špeciálnych náuk, odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva, odbor chemicko-technologického inžinierstva, odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva a odbor obchodného inžinierstva.

Vývoj školstva v 20. storočí

V období Slovenského štátu sa okrem niektorých čiastkových zmien školstvo vrátilo späť, hlavnou úlohou školského systému sa stalo sústavné pocirkevňovanie. Jedným zo zákonov, ktorý vyšiel za Slovenského štátu, bol zákon o učiteľských akadémiách z októbra 1939. Učiteľské akadémie boli štátne a neštátne. Školské reformy zasiahli i gymnáziá. Vládne neriadenie z 11.7.1939 vytvorilo zo všetkých typov jednotnú strednú školu s názvom gymnázium. V tomto období zaznamenali výrazné zmeny vysoké školy. Na univerzite v Bratislave sa zriadili nové fakulty (telovýchovná, prírodovedecká). Boli založené Vysoká škola technická a Vysoká škola obchodná v Bratislave (1940).

Významným medzníkom vo vývoji slovenského školstva bolo nariadenie SNR zo 6.9.1944 o poštátnení všetkých škôl, čím sa školstvo zbavilo zvyšku feudálneho dedičstva a mohla sa realizovať demokratizácia vzdelávania prostredníctvom jednotnej školy. Týmto zákonom sa všetky školy, počnúc materskými a končiac vysokými, stali štátnymi inštitúciami.
Po 2. svetovej vojne sa opäť obnovila Československá republika. Povojnové obdobie charakterizoval zápas o likvidáciu ťažkých dôsledkov vojny a kladenie nových základov politického života. Politický zápas o charakter republiky sa prejavil aj v nejednotnom názore na školský systém a na štátnu školu. Súčasne s bojom o charakter školy hlavným problémom školskej správy bolo obnovenie vyučovania na všetkých typoch škôl. Spory o charakter školskej sústavy boli ukončené vo februári 1948, kedy vyšiel Zákon o jednotnej škole, ktorý uviedol program jednotnej nediferencovanej školy a tiež množstvo obsahových a ideologických zmien v duchu vtedajšej ideológie. Základom školskej sústavy sa stala jednotná štátna škola. Školská reforma v roku 1948 ustanovila deväťročnú povinnú školskú dochádzku, v roku 1953 sa skrátila na osem rokov a v roku 1960 zase predĺžila na deväť rokov. Princíp jednotnej školy sa zachovával až do roku 1990, ako školy s minimom voliteľných predmetov, centralisticky riadenej štátom. V roku 1976 bol vyhlásený program povinnej desaťročnej školskej dochádzky s osemročnou základnou školou a na ňu naväzujúcou sieťou stredných odborných učilíšť, stredných odborných škôl a gymnázií. Legislatívne ho zabezpečoval Zákon č. 29/1984 o sústave základných a stredných škôl. Vtedajšie riadenie škôl, ktoré ku každej inovácií vyžadovalo súhlas ministerstva znížilo tvorivosť škôl i učiteľov a znížilo úroveň objemu vzdelanosti. Odborné vzdelanie preniklo do všetkých druhov stredných škôl i gymnázia.
Zákon zo dňa 21.4.1948 o základnej úprave jednotného školstva sa vzťahoval na všetky druhy a stupne škôl okrem vysokých, vojenských a teologických škôl na celom území ČSR. Tento zákon včlenil uvedené školy do jednotnej školskej sústavy, určil všetkým spoločný cieľ a každému osobitne vzdelávacie úlohy.

Školskú sústavu tvorili:

I. stupeň - národná škola 1.-5.ročník

II. stupeň - stredná škola 6.-9.ročník - povinná školská dochádzka 6-15 rokov

III. stupeň - povinné odborné, vyššie odborné školy a gymnáziá

Na I. a II. stupni boli rovnaké učebné plány a osnovy. Už začiatkom 50. rokov mohli všetky deti prejsť jednotnou nižšou strednou školou.

V Košiciach sa v roku 1946 zriadila Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva. Od roku 1946 sa realizovala vysokoškolská príprava učiteľov základných škôl na pedagogickej fakulte. V roku 1948 sa na Slovensku zriaďujú pobočky Pedagogických fakúlt Karlovej univerzity, vznikla Pedagogická fakulta Slovenskej univerzity v Košiciach (1952 premiestnená do Prešova) a v Banskej Bystrici. V tomto roku vznikla i pobočka Lekárskej fakulty slovenskej univerzity v Košiciach. Rozmach kultúry a umenia na Slovensku si vyžadovali kvalifikované kádre - v roku 1949 vznikli v Bratislave Vysoká škola muzických umení a Vysoká škola výtvarných umení. V roku 1952 boli zriadené Vysoká škola technická v Košiciach, Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre, Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene.
Školský zákon zo dňa 24.4.1953 tzv. Zákon o školskej sústave a vzdelávaní pomohol vzniku OSŠ a 11-ročných stredných škôl, taktiež zrušil pedagogické fakulty, upustilo sa od vysokoškolského vzdelania učiteliek 1.- 5.ročníka. Bolo to prechodné opatrenie Pedagogické fakulty nemohli kryť rozrastajúcu sa sieť základných škôl. Zriadili sa pedagogické školy pre učiteľky Materských škôl a ročníkov 1. až 5., Vyššie pedagogické školy pre prípravu učiteľov 6.-8.ročníka, ktoré boli dvoj, neskoršie trojročné.

V roku 1959 boli zrušené Vyššie školy pedagogické a namiesto nich vznikli Pedagogické inštitúty (Banská Bystrica, Martin, Košice).

Od roku 1960 sa žiakom zadarmo poskytujú učebnice a ďalšie učebné pomôcky, veľký počet žiakov a študentov poberá štipendiá, má lacné i bezplatné ubytovanie v internátoch a domovoch mládeže. O deti predškolského veku sa starajú detské jasle a detské útulky. Žiaci základnej školy majú zabezpečenú mimoškolskú opateru a výchovu v školských družinách a školských kluboch. Chybná mládež sa vzdeláva v školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť. Súčasne sa zvýšila povinná školská dochádzka o 1 rok, školská sústava sa skladá z 3 cyklov:

      ZDŠ

      SVŠ,SOŠ,UŠ (umožnená forma večerného a diaľkového štúdia)

      VŠ (umožnená forma diaľkového štúdia) - Vysoká škola dopravná(od r.1980 - Vysoká škola dopravy a spojov, 1962 - Lekárska fakulta UK v Martine)

V roku 1964 boli zrušené pedagogické inštitúty, zriadili sa pedagogické fakulty.
Podľa projektu Ďalší rozvoj výchovno-vzdelávacej sústavy z 1976 sa rozvoj všetkých článkov školskej a mimoškolskej výchovno-vzdelávacej sústavy urýchlil podľa potrieb spoločnosti a požiadaviek vedecko-technickej revolúcie. Všeobecne sa zaviedlo 10-ročné, neskôr až 12-ročné stredoškolské vzdelávanie. V školách sa popri rozumovej výchove, všeobecnom i odbornom vzdelávaní poskytuje aj sústavná mravná výchova, estetická, pracovná a telesná výchova. Pozornosť rozvoju výchovnej teórie - pedagogike a didaktike sa venuje na filozofických a pedagogických fakultách, v Ústave experimentálnej pedagogiky SAV, vo Výskumnom ústave pedagogickom a v ústavoch pre ďalšie vzdelávanie učiteľov.
Pri Ústave školských informácií a Slovenskej pedagogickej knižnici v Bratislave sa buduje Múzeum školstva a pedagogiky na Slovensku.

Zákon 63/78 skrátil prvý stupeň na ročníky 1.-4. Do roku 1980 sa takmer strojnásobila sieť vyšších SVŠ, rozšírila sa sieť učňovských škôl, vzniklo 13 vysokých škôl so 41 fakultami.

Zákonom 29/84 bola zavedená 10-ročná školská dochádzka realizovaná na I. a II. stupni ZŠ a v dvoch ročníkoch zvolenej strednej školy, súčasťou vzdelávacej sústavy sú Ľudové školy umenia, jazykové školy a iné. Školská výchovno-vzdelávacia sústava je jednotná a tvoria ju:

      Materské školy predškolská výchova detí do 6 rokov

      I.stupeň ZŠ 1.-4.ročník

      II.stupeň ZŠ 5.-8.ročník - oba stupne pre deti 6.-14.ročné

      Stredné školy, gymnáziá 4-ročné

      SOŠ, konzervatóriá 4-ročné - končia maturitou

      SOU 2,3,4 ročné - bez maturity

      Vysoké školy 4-6 rokov štúdia - končí diplomovou prácou a štátnou záverečnou skúškou

Zmeny v našej spoločnosti po roku 1989 si vyžiadali zmenu dovtedajšieho systému školstva na školstvo obsahovo zamerané na potreby súčasného stavu a aby bolo v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie. Bolo potrebné zmeniť štruktúru školského systému a postupne inovovať obsah vzdelania a výchovno-vzdelávacieho procesu. Systém základných a stredných škôl bol novelizovaný v roku 1990 a ustanovil nasledovné školské reformy:

      základná šklská dochádzka sa predlžuje na 9- ročnú,

      upravuje sa zriaďovanie, finančné a materiálne zabezpečenie stredných odborných učilíšť a stredísk pracovného vyučovania,

      na školách sa nepovoľuje činnosť politických strán a politických hnutí,

      umožňuje sa zriaďovať súkromné a cirkevné školy,

      upravuje sa dĺžka štúdia na niektorých stredných školách,

      upravujú sa názvy niektorých typov škôl.

Novela zákona 29/1984 O sústave Základných a stredných škôl zo dňa 1.9.1990 uzákonila povinnú školskú dochádzku na 9 rokov, ktorá mala zabezpečovať získanie základného vzdelania na ZŠ. Neskôr bola zavedená 8 - ročná povinná dochádzka, ale od roku 1998 je znovuobnovená 9-ročná povinná dochádzka na základných školách. Touto novelou sa narušil jednotný systém jednotnej školy a uplatňuje sa diferenciácia podľa schopností žiakov. Ďalej upravila postavenie SOU a stredísk praktického vyučovania a ich finančné a materiálne zabezpečenie. Upravila sa dĺžka štúdia na niektorých stredných školách, umožnila zriaďovanie neštátnych škôl, školy môžu zakladať súkromné osoby alebo cirkvi.

Zákon zo 4.5.1990 o vysokých školách zrušil centrálne postavenie vysokých škôl. Stali sa samosprávne. Fakulty zriaďuje, rozdeľuje a ruší akademický senát VŠ, schvaľuje štatút VŠ, navrhuje kandidáta na rektora a môže ho aj odvolať. Na akademickej pôde nesmie byť organizovaná žiadna politická strana.

Súbor učebných plánov pre ZŠ bol schválený MŠ SR dňa 6.5.1991 s platnosťou od 1.9.1991. Úprava č.3791/1993-30 zo dňa 22.6.1993 s platnosťou od 1.9.1993 - umožnila rozšíriť diferencované vyučovanie na všeobecnovzdelávacích školách.^1,2,3,4,5

Zuzana Višňovcová

Katedra chémie FPV UMB

Tajovského 40

Banská Bystrica

Tel: [phone]

© 2004

 

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE
1. SROGOŇ, T., CACH, J., MÁTEJ, J. SCHUBERT, J.: Výber z prameňov k dejinám

školstva a pedagogiky. Bratislava: SPN, 1981.

2. SOMR, M.a kol: Dejiny školstva a pedagogiky. Praha: SPN, 1987.
2. Encyklopédia Slovenska. V. zväzok, Bratislava: SAV, 1981.
3. HABĚTÍN, V.: Dejiny pedagogiky. Učebné texty vysokých škôl. Vysoká škola

zemědelská, Praha: SPN, 1965.

5. MASARIK, P. a kol.: Všeobecká pedagogika. Vysoká škola pedagogická, 1994.
6. BRŤKOVÁ, M.: Kapitoly z dejín pedagógov. Bratislava: UK,1995.

 

---