1484605551

Rudofl Dupkala

nazvany Prirozeny svet jako filosoficky problem, obhajil vroku 1936. Aż do końca druhej svetovej vojny pósobil najma ako gymnazialny profesor. Po vojne prednaśal na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a kratko i na Pedagogickej fakulte Masarykovej univerzity v Brnę. V roku 1950 musel svoju vysokośkolsku ćinnost’ -z politickych dóvodov - zanechat’. V pafdesiatych rokoch pósobil ako pracovnik Ust-avu T.G. Masaryka (a po likvidacii tohto ustavu v roku 1954) ako vedecky pracovnik Pedagogickeho ustavu J.A. Komenskeho. V roku 1968 boi menovany za yysokoś-kolskeho profesora a znovu zaćal pedagogicky pósobif na univerzitach v Prahe i v Brnę. Uż o śtyri roky neskór boi ale opat’ - z politickych dóvodov suspendovany -apredćasne penzionovany. Odvtedy aż do svojej smrti v roku 1977 realizoval suk-romne prednaśky a tzv. bytove seminare na aktualne filozoficke a spoloćensko - pol-iticke temy. Stal pri zrode Charty 77 a boi - społu s V. Havlom - jednym z jej prvych hovorcov.

Żivot J. Patoćku sa zvykne symbolicky porovnavaf so żivotom Sokrata. (Możno aj preto viaceri autori Patoćku charakterizuju ako ćeskeho Sokrata). V tejto suvislosti sa zdórazńuje, że ako Sokrates tak aj Patoćka - napriek nerovnemu zapasu s dobovou politickou mocou - nikdy neustupili zo svojej pozicie a nikdy neprestali hladaf dobro, spravodlivosf a pravdu.

Tvorba J. Patoćku mała polytematicky charakter. Zaoberal sa v nej otazkami dejin európskej i ćeskej filozofie, rozvijal problematiku fenomenologie i filozofie existencie, novym sposobom reinterpretoval a formuloval tematiku filozofie dejin, filozofie jazy-ka, filozofickej hermeneutiky, estetiky i etiky.

K najvyznamnejśim pracam z oblasti dejin európskej i ćeskej filozofie sa zaraduju tieto: Dvojt rozum a priroda v nemeckem osvicenstvi (1942), Presokratovska filosofie (1946), Sokrates (1947, 1990), Platon (1948, 1991), Aristoteles (1949, 1994), Aristoteles, jeho predchudci a dedicove (1964), Negativniplatonismus (1990), Nas narodniprogram (1990), Tri studie o Masarykovi (1991), Zakladni filosoficke myślenky Komenskeho (1957), Bolzanovo misto v dejinach filosofie (1958), atd’.

Reflexiam fenomenologie sa venuje v tychto pracach: Prirozeny svet jako filosoficky problem (1936, 2. vyd. 1970, 3. vyd. 1993), Husserlovo pojeti duśevni krize evropskeho lidstva (1936), Prirodzeny svet a fenomenologia. Existencializmus a fenomenologia (1967), Uvod do fenomenologicke filosofie (1993), Telo, spolećenstvi, jazyk, svet. Pred-naśky ve śkolnim roce 1968-69. (1995) a dalśie.

Najviac prekladanym a vydavanym dielom Patoćku su jeho Kacirske eseje o filosofii dejin (ces. 1990, nor. 1979, fr. 1981, tal. 1981, nem. 1988, śpan. 1988, poi’. 1989).

6    - MIĘDZYNARODOWE STUDIA FILOZOFICZNE - NR 3/2007