I) l o h a 1. Urcte piast zrezaneho rotaćneho kuźela.
Riesenie. Oznacme polomery podstav daneho zrezaneho kuźela rx, r2 (predpokladame r1 > r2) a jeho stranu s (obr. 89). Ako vieme, dany
zrezany kuźel móźeme povazovat za rozdiel dvoch rotaćnych kużel’ov, których podstavy maju polomery rx, rz. Ak strany tychto kużel’ov su
51 a -s2 = sx — s, plati pre ne ńmera *1 •• s2 == ri •• rt;
z toho dostaneme (rx — r2 7Ł 0);
Pretoże plaśt daneho zrezaneho kuźela je rozdielom plaśtov obidvoch zostrojenych kużeloT, dostaneme
7ir1s1 — TlTgS2 =
Poznamka 1. Ak oznacime piast zrezaneho kuźela pismenom p, po-lomery jeho podstav rv r2 a stranu s, móżeme vysledok, który sme dostali, vyjadrit yzorcorn
V = ™(ri + r2)s.
Poznamka 2. Ak na zrezanom rotacnom kużeli zostrojime stredny rez, t. j. krużnicu, której rovina rozpoluje jeho vyśku a jena ńu kolma
(obr. 89), zistime, że jej polomer sa rovna -i- {r1 + r2) a jej obvod sa
Z
teda rovna n(r1 + r2). Z toho a z vysledkov ulohy 1 vyplyva:
Piast zrezaneho rotaćneho kuźela rovna sa sucinu stredneho rezu a strany.
Poznamka 3. Pre povrch zrezaneho rotaćneho kuźela — oznacime ho plsmenom P — uź 1’ahko odvodime vzorec
P = n[r\ + (?i + r2)s + r\].
Cvicenih
1. Vypocltajte priamo pouźitlm definlcie 1 ćl. 1. povrch rotaćneho valca.
2. Ako sa zmenl a) piast, b) povrch rotaćneho valca, ak
1. nasoblme jeho polomer clslom h.
2, nasoblme jeho vyśku k,
3v nasoblme sućasne jeho povrch h a vysku k.
nasoblme polomer aj vyśku M [k, li su kladne clsla.)’
3. Ako treba zmenit rozmery rotaćneho valca, aby jeho piast a) sa zdvojnasobil, b) zmenśil sa na desatinu póvodneho?
4. Urćte a) presne, b) pribliźne medze pre ve!kost piasta a povrchu rotaćneho valca, ktoreho polomer podstavy r a vysku v sme zistili meranlm (pri meranl pripusfa sa chyba, która sa rovna e-nasobku meraneho rozmeru, |e| je vzhTadom na rozmery valca dost małe).
5. Polomer r a vyska v rotaćneho valca zvacsil sa o kladnu hodnotu e. Ako sa zvaćśl jeho a) piast, b) povrch?
Aky je pribliźny prlrastok (pre dost małe e Yzhladom na rozmery valca), ked z ćlenov obsahujucich e uvaźujenie len tie, które ho obsahuju v prvej mocnine.
349