1954 Geometria 010

1954 Geometria 010




7. V trojuholnlku łeżia opróti zhodnym stranam zhodne vnutorne uhly, oproti va8§ej strane leżi vacśi vnutorny uhol. Możno tieto poucky obratit?



Obr. 16

8.    Vypocitajte vnutor-ne a vonkajśie uhly trojuholnika, akma vonkajśi uhol pri vrchole A ve!kosf 80° a vnutorny uhol pri vrchole B vel-kos< 48°.

9.    Na obr. 16 je VM — « VK, VP = VL. Dokażte, że plati KU = MU, LU=*Pi7.

10.    Na obr. 17 je A ABC pravouhly, ACDE, ABGF su śtvorce. Dokażte, że

A A BE a, a ACF.

3. Zhodnosf ako premiestenie

Vratime sa teraz k poucke (5). Utvar, o ktorom sa v nej hovori, może byt tież rovina; premiestenie roviny si znazorńujeme pomocou prie-svitneho papiera, ako ste to robili v 7. roeniku. Premiestenie roviny yyjadrujeme aj slovom „zhodnosf”.

Zhodnosti _triedime do dvoch skupin; zhodnosti prveho druhu si nióżeme znazornit prostym pohybom priesyitneho papiera po podlożke a volame ich priame. Zhodnosti druheho druhu si znazorńujeme tak,

że priesvitny papier obratime najskór naruby a potom ho polożime IubovoIne na podlożku; tieto zhodnosti volame nepriame (obr. 18).

Poucka (5) nas vedie k tomu, aby sme sledovali premiestenie jednot-livych bodov roviny. Póvodny bod spravidla nazyvame vzor, pre-miesteny bod nazyvame jeho obraz. Osobitne si vślmame tie body roviay, które ostanu pri premiesteni na svojom mieste; tieto body Yolame samodruźne.

Z poućky (5) vyplyva bezprostredne reta:

(6) Ak pri premiesteni prejde niektóra polpriamka sama do seba, każdy jej bod je samodruźny.

Skutocne, ked prejde polpriamka A5 sama do seba, prejde bod A sam do seba; obraz X' jej bodu X dostaneme tak, że nanesieme useeku AX na polpriamku AB (obr. 19); je teda X' = X.

11


Wyszukiwarka

Podobne podstrony:
1954 Geometria 050 trojuholniky, h pomm’ stran A B AB bo A B = k. AB, B C = lc.BC, Potom je aj ——
1954 Geometria 016 7.    Narysuj te Iuboyolny trojuholnik ABC a zostrojte jeho łazisk
1954 Geometria 048 III. PODOBŃOST TROJUHOLNtKO Y 1. Pojem podobnosti trojulwlnikoY V ulohach z praxe
1954 Geometria 054 v a z toho(1) AD AE u I)alej su na obr. 67 zostrojene trojuholniky EDB a EDG. Maj
1954 Geometria 058 3.    Obr. 71. Bod D je patou vyśky trojuholnika redenej z vrcholu
1954 Geometria 060 Dókaz (obr. 73). K dvom danym trojuhołnikom ABC, A B C zostrojime este pomocny t
1954 Geometria 062 Ve ta 4. Ak platia pre strany a uhly trojuholmkoy A BC, A B C vz£ahy •A. A = A
1954 Geometria 064 Dókaz (obr. 77). Pravouhly trojuholnik ABC doplnime na rovno-ramenny trojuholnik
1954 Geometria 074 że jeho strany su v pomere 1 : ]/ 3 : 2. To znaci, że ak ma kratśia od-vesna (opr
1954 Geometria 098 1.    Ak zostrojime pravouhly trojuholnik, ktoreho useky na prepon
1954 Geometria 106 Cvicenie 1.    Prayouhly trojuholnik, ktoreho odyesny maju yelkosf
1954 Geometria 118 sdanymi stranami SA = a, AX = 6 (obr. 135). Vo vnutri useciek SA, AX zostrojme bo
1954 Geometria 134 hovorit o rovnoIahlosti trojuholnika v terene a o jeho obrazę na stoliku, musime
1954 Geometria 154 b) V cviceni lb zistite priesećiky predtżenych stran trojuholnika A B C s rovino
1954 Geometria 168 vety zhodnosti pre dva trojuholniky leżiace v różnych rovinach. Vy-slovime na uka
1954 Geometria 182 aspoń jedna strana je rovnobeżna s n. Kosouhly rovnobeżnik vsak tież może mat za
1954 Geometria 184 zhodnymi śtvorcami; bod S je stredom podstayy A B C D’E F . Zobrazte priesek tel
1954 Geometria 198 Definicia. Dva utvary V a V y priestore volame zhodnymi vte-dy, ak możno najst k
1954 Geometria 204 Tieto uhly sa urćuju velmi 1’ahko. Napr. z pravouhleho trojuholnika ACC ihned’ v

więcej podobnych podstron