a z toho
b = a.cotg a.
7t tabulky hodnót kotangens dostaneme cotg «
b — a.cotg a = 11,5
1,2460, a teda
centimetrov.
Yypocitame este uhol /3
90°
51°15'; y = 90°.
Priklad 19. Je zname, źe stań Egyptania poćitali obsah rovnora-menneho trojuholnika tak, że nasobili dlżku polovicnej zakladne dlż-
kou ramena. Aky velky musel byt uhol pri za-kladni, aby chyba pri yypoćte nepresahovala 3% spravneho vysledku?
Riesenie. Obr. 109. Oznacme a ve!kos£ za-kladne, b vel’kost rame-na, y yelkosfi uhla pri za-kladni. Vyśka na zaklad-nu rozdęli rovnoramen-ny trojuholnik na dva zhodne pravouhle trojuholniky, których
prepona a jedna odvesna maju ve!kosti b, —. VeIkost vyśky v je teda
v ~ b. sin y a z toho vyplyva spravny vzorec pre obsah:
_ ab
-siny.
Chybny vzorec pre obsah je
ab
P' =
Chyba, której sa dopustame, je
P’ — P = ^-{1—siny).
Podia podmienky ńlohy'musi byt
(1) P' —P^0,03P,
ciże
ab „ . , „ „ „„ ab .
— (1 — sin y) ^ 0,03 — sin y.
Po uprave dostaneme
(2)
sin y 5;
1
1,03'
Z obrateneho postupu vyplyva, że ak uhol y spina vzćah (2), spina aj vz£ah (1) a vyhovuje podmienke ulohy. Z tabulky obratenych cisel dostaneme 1 : 1,03 = 0,9709. Hladajme uhol co, pre który
sin co = 0,9709.
Z tabulky hodnót sinusu dostavame co = 76° (zaokruhlene na cele stupne). Pretoże s rastucim uhlom sinus sa zvacśuje, vyplyva zo
vztahu sin y ^ ~ = sin co vz£ah y 3: co.
l.Uo
Chyba pri vypocte nepresahujeteda3% spravneho vysledku, ak je y ^ 76°. Egyptania poużivali skutocne svoju nespravnu formulu len pre trojuholniky s vel’kymi uhlami pri zakladni, które spinali uvedenu podmienku.
Priklad20.(Obr. 110.)Riekamapriamy ą tok, śirku a metrov a rychlosf prudu cx metroy za minutu. Parnik, który plava na tichej vode rychlostou c2 metrov za minutu, prevaża z miesta A do miesta B, które je na druhom brehu co najbliżśie k A. Do ktoreho miesta G na druhom (protilahlom) brehu musi parnik namie-rit, aby skutocne pristal v mieste B?
Riesenie. Body A, B, C tvoria trojuholnik s pravym uhlom pri vrchole B.
Ak je t doba prevażania v minutach, je ve!kost stran trojuholnika ABC tato:
V
£
Obr. 110
AB = a, AG = c21, BG = t.
Ak chceme vytyći£ bod G (napr. kolikom), musime urcit yzdialenosf BG.
Plan riesenia. Najskór urcime veIkosf uhla BAO pomocou vztahu
sin<£ BAC =
c21
93