Celkom podobne najdeme
lim F2 = -i ng2 v -j- ~ nv8.
łl->O0 ^ o
Oba limity sa teda navzajom rovnaju.
Z nerovnosti (2) vidno, że objem F nemóże byt vacśi,neż je lim Vx k »->oó
a sucasne nemóże byt mensi neż lim F2. Pretoże sa vśak podia pre-
łt-J-CO
dośleho Wkładu oba limity navzajom rovnaju, musi sa objem uvażo-vaneho odseku rovnat tomuto spolocnemu limitu, t. j. musi byt
F=— ng2v + ~ nu3. (3)
Teraz uż móżeme urcit objem gule. Rovina prechadzajuca stredom gule rozdeluje ju na dve zhodne polgule, teda objem gule rovna sa podrą vlastnosti [3] dvojnasobku objemu polgule. Polgula je vsak odsek s vyskou v — r\ polomer g jej podstavy rovna sa tież r a objem
polgule sa podia (3) rovna ~
nr
.3 _
nr
Z toho ihned
vyplyva, że objem gule rovna sa — nr3, co sme mali dokazat.
'Oloha 1. Urcte objem gul'oveho odseku.
Rieśenie. Ak je r polomer prisluśnej gule, g polomer podstavy odseku, v vyśka odseku a F jeho objem, objem odseku pre v ^ r rovna 11
sa — ng2v + — nu3, ako sme dokazali v predoślom dokaże [pozri (3)].
a O
.Ak je vyśka odseku v > r (pricom vsak v < 2r), TŚimneme si okiem daneho odseku eśte odsek, który dopina prvy odsek na gulu o polo-mere r. Podia vlastnosti [3] objem daneho odseku rovna sa rozdielu objemu gule a doplńujuceho odseku. Pretoże vyśka doplnujuceho odseku je 2r — v, teda mensia neż r, plati pre jeho objem uż dokazany vzorec. Ak hladany objem daneho odseku oznaćime F, dostaneme
nr
[y n i2>' — v)q2 + j n (2r v)s ]
= — nrg2 -f ~ nvg2 -f- 2nr2v —- nrv2 nu3
£ O
= nr [r(2r — v) — 22] + ^ nug2 -f nu3.
Pre q2 vśak (ked’ pouźijeme Euklidovu vetu pre urcenie vysky pravó-uhlóho trojuholnika) piat! p2 = v(2r — v), a tak aj v tomto prlpade objem odseku
V — 7- 7tvp2 + \r nv3.
2 o
Poznamka. Z yysledku vyplyva, że objem odseku rovna sa suctu objemu yalca, ktoreho podstava rovna sa podstare odseku a vyśka
1 odsek 2 gida
rovna sa polovici vyśky odseku a objemu gule, której polomer rovna sa polovici vysky daneho odseku (obr. 78).
"Ol oh a 2. Urcte objem gul'ovej vrstvy.
Obr. 79
Ii i e sonie. Nech je dana vrstva vyseknuta z gule o polomere r a nech su polomery podstav vrstvy o1; g2 a vyska vrstvy nech je ,v. Danu vrstvu doplńme takym gul’ovym odsekom, który neobsahuje vrstvu, ale społu s iiou tvorl gul’ovy odsek o polomere podstavy px (obr. 79).
Polomer pod. tn vy doplńujueeho gu-l’oveho odseku nech je o2; jej vyska nech je x, vyśka vzńiknuteho odseku je v x. Objem dar ej guIovej vrstvy oznaeme V, objem vzniknu-teho guloreho odseku F, a objem doplńujueeho gu!oveho odseku V2.
Podia ylastnosti [3]
a teda ak pouźijeme vysledok ulo-