1954 Geometria 282

1954 Geometria 282



Ob sali menśieho odseku prisluchajuceho k tetive AB (obr. 35) uroi-me ta k, że ho doplnime trojuholnikom /\ASB na vysek, ktoreho uhol je du 1y uhol ASB.

0 bsah vacśieho odseku prisluchajuceho k tetive AB (obr. 36) urci-me tak, że ho rozlożime na trojuholnik A ASB a vysek, ktoreho uhol je \ypukly uhol «£ ASB.



Obsah trojuholmka /\ASB urćime trigonometricky. Ak duty uhol ^ASB oznaeime a, obsah trojuholnika ASB je dany znamym vzorcom

PA — J r*sin*-

Uhol cc urćime pomocou tabuliek z rovnice

l _

a

2r'-


sm


2 r

kde a je Telkosf tetivy AB (obr. 35, 36).

Obsah n tnsieho odseku prisluchajuceho k tetive AB

T> nrZ%    1    2    •

P= 360 - T

Obsa h yaeeieho odseku prisluchajuceho k tetive AB je

nr2(4R—a) 360


r2 sin*. 2


Poznamka. Ak je uhol <^ASB mały, możno obsah odseku prisluchajuceho k tetive AB (obr. 37) vyjadrif pribliżne zo vzorca

2

Obr. 37


Możno dokazaf, że ked' uhol <£ ASB je menśi neż 5°, rozdiel medzi skutocnou a vypocitanou hod-notou je menśi neż jedno per-cento obsahu.

Presnejśie yysledky posky-tuje zlożitejśi vzorec

Cvicenie

1.    Odvod’te vzorec pre obsah medzikrużia urceneho krużnicami o po-lomeroch rx < r2 [P = n{r\ — rf)].

2,    Odvodte vzoreo pre obsah yyseku medzikrużia (obr. 28).


3.    Ukażte, że utvary na obr. 38 su obrazce.

4.    Urcte obsah odseku prisluchajuceho tetive AB, ak je dany uhol a = <£ ASB apolomer kruhu. (Rozliśujte tri pripady: a) 0 < « <

<    2B, b) a = 2B, c) 2B < a < 4B.)

5.    Urcte obsah odseku prisluchajuceho k tetive AB, ak je dana vzdia-^ lenost d < r tejto tetivy od stredu kruhu. ZvoIte si r — 5, d — 2. 6) Urcte obsah obrazca na obr. 39 (polomer kruhu je r; 0 < a < b <

<    r). Zyolte si r = 5 cm, b = 4, a = 2,5.


283


Wyszukiwarka

Podobne podstrony:
1954 Geometria 014 Nech su dane dva navzajom różne body A, A (obr. 25). Na pre-dlżeni usecky AA za
1954 Geometria 260 Dokaż. Ak su mnohouholniky M, M podobne, możno jeden z nich premiestit’ do takej
1954 Geometria 136 na krużnici, prisluchaju vśetky tri obluky lcv k2, k3 tej istej krużnici a uloha
1954 Geometria 000 GEOMETRIA PRE 9. — 11. POSTUPN? ROCNlK YSEOBECNOYZDELAYACICH SKÓL 1954 SLOYENSKlS
1954 Geometria 002 Spracovali; Jan Vyśin, dr. Josef Metelka, dr. Alojs Urban, Zbyn3k Dlouhy za redak
1954 Geometria 004 Priamka je rozdelena każdym svojim bodom na dve polpriamky, zvane opacne. Polpria
1954 Geometria 006 2.    Obn 8. Dokażte, że sa usećky AB, CD pretinaju (t. j. maju sp
1954 Geometria 008 = AB a bod M, który neleŻi na priamke KL. Potom dany utvar możno preniiestif s je
1954 Geometria 010 7. V trojuholnlku łeżia opróti zhodnym stranam zhodne vnutorne uhly, oproti
1954 Geometria 012 V 7. a v 8. rocniku ste poznali jednoduche priklady zhodnosti: sumernost podia os
1954 Geometria 016 7.    Narysuj te Iuboyolny trojuholnik ABC a zostrojte jeho łazisk
1954 Geometria 018 Teraz doplnime doterajśie poznatky o krużnići ylastnosfami obvo-doveho uhla. Na o
1954 Geometria 020 Dalsi postup je ako v prvom pripade. V tretom pripade je AXB = /S —-a,  &nbs
1954 Geometria 022 uhol ma vel kos£ 90°, preto <£ 613 = 45°. Uhol <t 137 je pociła Taleto-vej
1954 Geometria 024 6.    Obr. 37. Krużnice lcv k2 maju yonkajśi dotyk v bodę T, priam
1954 Geometria 026 Ak je M taky bod a ak opiśeme krużnicu (M; r), dotyka sa tato kruż-nica priamky p
1954 Geometria 028 Zostrojime uhly BAK, <r ABM v tej istcj polrovine oddelenej priamkou tak, aby
1954 Geometria 030 Tlloha ma jedno rieśenie v każdej z polrovin oddalonych priamkou PQ, lebo krużnic
1954 Geometria 032 II. YEEKOSl’ TJSECKY 1. Pojem yelkosti useeky Jeden z prvych geometrickych pojmov

więcej podobnych podstron