1954 Geometria 322

1954 Geometria 322



16. /Aka hru ba je stena medenej rurky (spec.yahamedi je h = 9gcm-3)

20 cm dlliej, ak ma vonkajśi priemer 1 cm a vahu 51 g?

17.    Kolko vaźi liatinove zayaźie poistneho yentilu (obr. 73; dany je osovy rez; rozmery su v milimetroch), spec. yahaliatinyje 7,25 gcm~3.

18.    Urcte vahu bronzovej panvy loźiska (obr. 74; rozmery su v milimetroch) (śpec. vaha bronzu je 8,45 gem-3).

19.    Leżata valcova nadrź (os rotacneho valca je vodorovna) je scasti naplnena vodou; yyśka vody je mensia neż polomer valca. K te-tive, ktoru yyznacuje vodna hladina na podstave valca, patri stre-dovy uhol 2x; vnutorny priemer valca je d\ vnutorna dlźka na-drżky je v. Aky objem ma voda v nadrżke? Ćiselne: 2<x = 135°; d = 1,7 m, v = 3,5 m.

20.    Urcte vahu liatinoveho segmentu, tvaru yyseku duteho valca, ak su polomery valcov rx= 15 cm, r2 = 10 cm, rżyska valcov v = = 5 cm, stredny uhol yyseku « = 240° (spec. vaha liatiny je 7,25 gem-3).

21.    Dokazte podrobne vetu 1 metódou, ktoru naznacuje a) text, b) po-znamka 2.

22.    Urcte pomer objemoy rovnostranneho kużela a rovnostranneho A-alca, ak sa strana kuźel’a rovna strane valca.

23.    Urcte pomer objemoy telies, które vznikaju rotaciou pravouhleho trojuholnlka o stranaeh a, b, c (c je prepona) około jednotlivych jeho stran.

'24^Ur5te objem telesa, które vznikne rotaciou rovnostranneho troj-uholnlka o strane a ffij około jednej jeho strany,

iK około priamky, która prechadza jednym jeho yrcholom rovno-beźne s protilahlou stranou.

25. Urcte objem rotacneho kuźeła o polomere podstayy r, o yySke v a o strane s. Urcene su aj tieto hodnoty:

a)    r = 6,5 cm, v = 12 cm,

b)    r = 5 cm, s = 13 cm,

c)    v == 10,6 cm, s = 14,4 cm.

26*. Nech ma rotacny kuźel’ podstayu o pólomere r, yyśku v, stranu s a objem V; urcte ostatne prvky, ak poznate @ F = 1 000 cm3vr = 10 cm, b) V — 155 cm3, v = 12 cm.

27.    t)va rotacne kuźele maju za spolocnu podstavu kruh o polomere r‘, ich vrcholy łeżia v tom istom polpriestore, który urcuje rovina ich podstavy. Strany kużel’ov zvieraju s rovinou podstavy uhly a, ji (navzajom różne). Urcte objem telesa urceneho ich piastami.

Ćiselne: a) r = 10 cm, a 60°, /S = 45°,

b) r = 5 cm, a = 75°, j} = 60°.

28.    Urcte objem rotacneho zrezaneho kuźela, o polomeroch podstav 23 cm a 31 cm, strana ma dlżku 21 cm.

29.    Urcte vyśku rotacneho zrezaneho kuźela, ak poznate jeho objem V a polomery r1, r2 obidvoch jeho podstav.

Ćiselne: V = 312 cm3, r1 = 8,1 cm, r2 = 3,4 cm.

30.    Urcte polomery rx, r2 podstav rotacneho zrezaneho kuźela, ak poznate jeho objem V, vyśku v a ak rx : r2 = p : g (r, q su rozlicne kladne cisla).

ćiselne: V = 1 504, v = 12, p = 5, q = 2.

31.    Rotacny zrezany kuźel’ o polomeroch podstav t\, r2 (rx > r2) je rozdeleny rovinou rovnobeźnou s jeho podstavami na dva zrezane kuźele s tym istym objemom.

Urcte a) polomer rezu, b) pomer, v akom rovina rezu dęli vyśku zrezaneho kuźela. ćiselne: rx = 8, r2 = 4.

32.    V rotacnom zrezanom kuźeli o polomeroch podstav v pomere 2:1, je vyhlbeny otvor tvaru plneho kuźela, ktoreho podstavou je

■ mensia podstava zrezaneho kuźela a vrchol stredom jeho vacśej podstavy.

Urcte objem zvysujuceho telesa, ak ma dany kuźel’ stranu s, która s podstavou tvori ostry uhol a. ćiselne: s = 25 cm, oc = 66°.

33.    Zrezany rotacny kuźel’ o polomeroch podstav rv f2 a o vyśke v roz-deluju dve roviny rovnobeźne s rovinami podstav na tri navzajom sa neprenikajuce kuźele s rovnakymi vyśkami. Urcte objemy tych-to zrezanych kuźe!ov.

Ćiselne: rx = 10, r2 = 4, v — 27.

34.    Rotacny zrezany kuźel’ (o polomeroch podstav rx, r2 a o vyśke v) sme prefali rovinou, która rozpoluje vyśku kuźela a je rovnobeźna s rovinami podstav, v kruhu, który sa nazyva stredny rez.

a)    Urcte polomer q stredneho rezu;

b)    urcte objem valca, ktoreho podstavou je stredny rez a vyska rovna sa v.

323


Wyszukiwarka

Podobne podstrony:
1954 Geometria 044 Zakladnym pojmom v naukę o podobnosti je pomer dvoch useSiek; tymto pojmom rozumi
1954 Geometria 086 Cviceńie 1.    VeIkost uhla v stupnoch je 45°; 80°30 j 6°50 ; 29,2
1954 Geometria 094 potom urcime yelkost useeky BC = ctt pomocou vztahu tg « = ci J a z toho yyply va
1954 Geometria 246 14.    Pozorovatel’ letec, który je vo vyske v nad povrehom zemegu
1954 Geometria 342 16.    Urcte povrch zrezaneho ihlana, ak ma podstayy kosostvorce,
1954 Geometria 214 Navod. Poużite Pytagorovu vetu na trojuholniky Ą ACD, A AD8 (obr. 68) a podmienku
1954 Geometria 004 Priamka je rozdelena każdym svojim bodom na dve polpriamky, zvane opacne. Polpria
1954 Geometria 006 2.    Obn 8. Dokażte, że sa usećky AB, CD pretinaju (t. j. maju sp
1954 Geometria 018 Teraz doplnime doterajśie poznatky o krużnići ylastnosfami obvo-doveho uhla. Na o
1954 Geometria 020 Dalsi postup je ako v prvom pripade. V tretom pripade je AXB = /S —-a,  &nbs
1954 Geometria 022 uhol ma vel kos£ 90°, preto <£ 613 = 45°. Uhol <t 137 je pociła Taleto-vej
1954 Geometria 026 Ak je M taky bod a ak opiśeme krużnicu (M; r), dotyka sa tato kruż-nica priamky p
1954 Geometria 050 trojuholniky, h pomm’ stran A B AB bo A B = k. AB, B C = lc.BC, Potom je aj ——
1954 Geometria 052 vcta 1. Ak je A AXBXCX ~ A A2B2Oz a A A2BtC2 ~ A A3B3C3, je aj A AXBXCX ~ A A3B3C
1954 Geometria 058 3.    Obr. 71. Bod D je patou vyśky trojuholnika redenej z vrcholu
1954 Geometria 062 Ve ta 4. Ak platia pre strany a uhly trojuholmkoy A BC, A B C vz£ahy •A. A = A
1954 Geometria 070 Priklad 2. Vyjadrite v atupńovej miere me dze pre uhol a, ktoreho yelkost pri jed
1954 Geometria 072 Tento spósob ur cenią stran a uhlov nie je yśak dosf spolahliyy, pretoźe zostrojo
1954 Geometria 076 2 tg* = — == 0,667, je tg 30° < tg « < tg 45°; preto plati podia vlast-nost

więcej podobnych podstron